Posledná nedeľa v cirkevnom roku – lebo neviete, kedy príde pán domu …
Written by radovan on nov 17, 2022 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku – 20.11.2022
„… lebo neviete, kedy príde pán domu …“
Pomodlime sa : Drahý náš nebeský Otče, z Tvojej milosti sme mohli prežiť ďalší cirkevný rok vo svojom živote. Ďakujeme Ti za jeho slávnostnú polovicu, v ktorej sme mohli počúvať príbehy od Ježišovho narodenia, cez jeho verejné pôsobenie, utrpenie, ukrižovanie, vzkriesenie a vstúpenie až po zoslanie Ducha Svätého. Ďakujeme aj za príležitosti v bezslávnostnej polovici roka. Vďaka za to, že sa Tvoje slovo, Tvoj zákon i evanjelium aj v tomto chráme mohlo zvestovať a sviatosti sa prisluhovať. Ďakujeme za spoločenstvo, ktoré sme tu s Tebou, náš Bože, mohli mať, ale aj za spoločenstvo medzi sebou. Ďakujeme, že nám bolo umožnené Teba poznávať a rásť vo viere. Prosíme o Tvojho Svätého Ducha aj pre túto chvíľu, keď sa v kázni Tvojho slova chceme zamerať na večnosť. Pomáhaj nám, aby sme si Tvoje slovo vykladali správne a v čistote. Buď nám aj teraz milostivý a Tvoje slovo nech je pre nás sviecou, ktorá nás chce viesť po ceste do Tvojho nebeského kráľovstva. Amen.
Mk 13, 31 – 37
31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. 32 O tom dni alebo hodine však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. 33 Dajte si pozor, bdejte! Veď neviete, kedy príde ten čas. 34 Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bdel. 35 Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, alebo o polnoci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno. 36 Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane! 37 Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“
Milé sestry, drahí bratia vo viere!
Posledná nedeľa v cirkevnom roku sa ľudovo zvykne nazývať aj „nedeľa večnosti“, nakoľko počas nej myslíme na svoju vlastnú smrteľnosť, dočasnosť a pominuteľnosť. Samozrejme, že venovať vo svojom myslení a úvahách čas a priestor aj tejto tematike, je vždy namieste. Človek by sa vo svojom živote nemal nikdy cítiť taký silný, aby zabudol na skutočnosť, že je tu len dočasu. A že tak ako naša životná sila sa postupne zmenšuje a vytráca, tak pomaly ubieha aj čas nášho života. O tomto však nechceme hovoriť až tak dopodrobna. V podstate asi každý veriaci človek nad týmito skutočnosťami oveľa viac ako inokedy intenzívne premýšľa na sviatok Pamiatky zosnulých, a tú sme si pripomenuli iba nedávno. Vyhneme sa preto duplicite a svoje úvahy posunieme trocha ďalej.
Oficiálny názov tejto poslednej nedele je „nedeľa večnosti“. Úlohou tejto nedele teda nie je nás iba upomínať na našu vlastnú smrteľnosť, ale v prvom rade na večnosť, ktorá bude nasledovať. Na večnosť ako takú nás upozorňuje aj prečítaný kázňový text. Večnosť je istá, rovnako tak ako je isté, že Ježiš zomrel, vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá. Večnosť je istá, rovnako tak ako je isté, že Kristus príde opäť, že sa na túto zem vráti. On sám o tom niekoľkokrát hovorí a my nemáme dôvod Jeho slová spochybňovať. Veď doposiaľ sa všetko stalo tak, ako je napísané. Večnosť je teda v podstate istá záležitosť a takto to poníma aj každý úprimne veriaci kresťan. Nad tým niet čo špekulovať, či spochybňovať. Otázka je len : čo pre človeka večnosť bude znamenať? V akej forme a kde strávime celú večnosť? Je pre nás večnosť, a tým aj očakávanie druhého príchodu Pána Ježiša radostnou udalosťou, alebo je to skôr záležitosť naplnená zdesením, strachom a hrôzou?
Sestry a bratia, pravda je v podstate taká, že tak téma ľudskej smrteľnosti ako aj téma večnosti, a tá asi ešte omnoho viac, sú dnešnej dobe cudzie a tabuizované. O tom nikto nerád hovorí. Na to človek jednoducho nechce myslieť. Z času na čas sa síce aj v televízii či v rádiu objaví nejaká tá relácia, ktorá pojednáva o smrti a tak podobne, čo je isto chvályhodné, no o večnosti toho veľa nepočujeme. Dnes si každý chce vychutnávať a užívať život. To je krédo typickej konzumnej spoločnosti. Neraz to potom vyzerá tak, akoby sme tu mali byť navždy. Akoby väčšina akosi pozabudla na to, že raz tomu všetkému príde koniec – a čo potom? – na to myslí iba málokto. O tom sa nebavme! O tom nehovorme! Nemôžeme prejsť na inú tému? Pre mladého človeka je to ešte príliš depresívne, aby nad niečím takým uvažoval. V strednom, produktívnom veku sme zas zaneprázdnení prácou a zabezpečením rodiny. Tak možno aspoň keď budeme na dôchodku, by sa bolo dobre zamyslieť nad tým, na čo som tu, čo je mojim životným poslaním a ako to vlastne so mnou všetko skončí. No niekedy ani vtedy si na to človek nenájde čas. A zrazu príde koniec a potom je už neskoro.
Sestry a bratia, prečo však toľko nechuti a neochoty baviť sa a zamýšľať sa nad tým, čo je po našom narodení druhou vecou, ktorá je spoločná pre nás všetkých – tak o smrti, ako aj o večnosti? Som presvedčený o tom, že jedným z kardinálnych dôvodov bude asi strach. Človek sa bojí hovoriť o niečom, či púšťať sa do niečoho, na čo nie je pripravený. Čo nemá pod kontrolou. Čo nedokáže nijakým spôsobom ovplyvniť. Dnešný kázňový text, milí priatelia, nám však podáva pomocnú ruku k tomu, aby sme aj my prekonali tento strach – strach tak pred smrťou, ako aj pred večnosťou. Pán Ježiš nám poukazuje na to, ako môžeme mať, ak sa to tak dá povedať, aj našu smrť pod kontrolou, ako si môžeme „zabezpečiť“ večnosť u Neho, v Jeho kráľovstve. Všetko je to v podstate o našej pripravenosti a životnej disciplíne. Všetko je to o tom, či Kristove slová poslúchame, berieme ich vážne a v živote sa podľa nich zariadime, alebo nie.
Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú – hovorí Pán Ježiš. Niečo teda predsa len existuje, čo sa protiví pominuteľnosti. Nie je to nikto iný ako Boží Syn. Jeho slovo nás s Ním aj dnes spája. A preto, milý kresťan, nepodceňuj čítanie Písma svätého! Počúvaj ho na bohoslužbách! Prijímaj ho s vierou a mocne sa ho drž! Potom môžeš ísť v ústrety smrti a večnosti bez strachu a obáv! A to preto, lebo z Písma svätého sa dozvieš, že milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro. Dozvieš sa, že tam kde som ja, tam budete aj vy. Dozvieš sa, že aj pre teba išiel Kristus pripraviť miesto vo večnosti.
O tom dni však a o hodine nevie nik… Milé sestry, drahí bratia, keď sa blížia nejaké veľké sviatky v roku, v našom prípade najbližšie budú Vianoce, robíme veľké prípravy. Upratujeme, varíme, pečieme, zháňame to, čo vieme, že nám bude treba. Počas sviatkov k nám totiž celkom určite niekto príde na návštevu. Aj keby sa nikto vopred neohlásil, predsa s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme niekoho očakávať – rodinných príslušníkov, kamarátov, susedov. A tomu zodpovedá aj naša príprava. Nechceme byť zaskočení, keď nám už niekto zaklope na dvere. Spamätať sa vtedy je už neskoro. Človek je teda v istých veciach prezieravý a dokáže veľmi racionálne predvídať udalosti. Musím sa dobre pripraviť ešte pred tým, než dorazí samotná návšteva, ktorú chcem prijať tak ako sa patrí. Musím všetko stihnúť ešte pred samotnými sviatkami. Potom už budú obchody pozatvárané, potom už nebude kedy vyvárať ani vypekať.
To je na tom zaujímavé, že v istých pozemských veciach sme prezieraví a predvídaví. Vieme sa pripraviť, aj keď by sa nikto neohlásil. Veríme, že niekto príde. V Písme svätom sa pritom mnoho krát hovorí o druhom príchode Pána Ježiša. Hosť je teda ohlásený. Nikto Mu nemôže vyčítať, že prišiel bez ohlásenia. Neurčil nám síce ani presnú hodinu, ani presný dátum svojej návštevy, ale dal nám určité sprievodné znamenia, ktoré Jeho príchod budú predchádzať. Nuž ale na tento Kristov príchod sa poctivo a zodpovedne pripravuje iba málokto. Kristov druhý príchod väčšinu sveta necháva ľahostajnou a chladnou. Keď sa jedná o veci, ktoré našu pozemskosť prevyšujú, tam akosi záhadne a nevysvetliteľne sa u mnohých vytráca tá predvídavosť a prezieravosť. Ja v tom vidím klasickú robotu nášho protivníka – diabla. Ten našu pozornosť, kým tu žijeme, zaujme kadečím, len aby sme nemysleli na to, čo je skutočne dôležité. Na to, čo rozhodne o tom, kde večnosť strávime – či pri Bohu alebo bez Neho.
Preto nám Pán Ježiš dáva jednu dobrú radu : Bdejte! Pretože človek tu na zemi nemôže výpočtom určiť čas Pánovho príchodu, je bdelosť dvojnásobne potrebná. Túto kresťanovu bdelosť pritom Ježiš vykresľuje na podobenstve o pánovi domu, ktorý odcestoval. Tento odchod je v istom zmysle pripodobnením k Ježišovej smrti, vzkrieseniu a vstúpeniu na nebo. Tak ako pán odcestoval, tak sa po istom čase aj vráti. Jeho príchod je istý! Neisté však zostáva, kedy sa to uskutoční. Tu jasne vidíme, na čom v kresťanovom živote skutočne záleží. Keďže nik okrem Boha nepozná čas Pánovho druhého príchodu a nik ho nemôže ani vypočítať, musí vrátnik, ktorý v tomto podobenstve predstavuje kresťana, bdieť. Kresťan čaká a vyzerá svojho Pána. Pripravuje sa na Jeho príchod. Pán domu keď odchádza, dáva tým, čo sú v dome jasné inštrukcie až do času, kým sa nevráti. Tým domom je cirkev. A inštrukcie sú jasné. Ak sa veriaci kresťania týchto inštrukcií skutočne pridržiavajú a plnia ich, nemusia mať potom strach z nečakaného návratu Pána domu.
Ja by som rád okrem bdelosti pridal ešte tri veci, ktoré sú našimi hlavnými úlohami, resp. inštrukciami, ktoré je treba dodržiavať a konať : viera, láska a nádej. Pokiaľ v bdelosti a na modlitbách toto plníme, potom sa báť nemusíme. Potom sme dobre pripravení tak na smrť ako aj na večnosť pri Pánovi. Amen.
Pomodlime sa : Pane a Bože náš, ďakujeme Ti dnes v prvom rade za to, že náš život, to nie je len niekoľko desiatok rokov, ktoré strávime tu na zemi. Ďakujeme ti za večnosť, ktorú si nám pripravil vo svojom kráľovstve skrze svojho Syna a nášho Pána, Ježiša Krista. Prosíme Ťa, daj nám silu bdieť a očakávať Tvoj príchod, aby on pre nás nebol nečakaným prekvapením, ktoré by nás zastihlo nepripravených, ale vytúženým okamžikom, na ktorý sme čakali. Okamžikom, kedy Teba, nášho Spasiteľa uvidíme tvárou v tvár. Chceme Ti takisto ďakovať aj za Tvoje slovo. Jeho zasľúbenia prekonávajú všetky naše obavy a strach zo smrteľnosti, či z toho, čo je ešte len pred nami, či už v tomto živote, alebo po smrti. Prosíme Ťa, daj nám silu Svätého Ducha, aby sme inštrukcie Tvojho slova brali vážne a dokázali sa zodpovedne pripraviť na stretnutie sa s Tebou. Amen.
