Posledná nedeľa v cirkevnom roku (Nedeľa večnosti) – 22. 11. 2015
Written by radovan on nov 17, 2015 in - No Comments
Posledná nedeľa v cirkevnom roku (Nedeľa večnosti) – 22. 11. 2015
„… prísť s krížikom po funuse …“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Mt 25, 1 – 13
1 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. 2 Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3 Pochabé si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4 Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. 5 Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. 6 O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! 7 Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. 8 Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9 No rozumné odpovedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! 10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. 11 Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám! 12 On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás. 13 Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Posledná nedeľa v cirkevnom roku, nazývaná tiež ako „nedeľa večnosti“ pred nás stavia pomerne známy evanjeliový príbeh – Ježišovo podobenstvo o 10 pannách. Je to jedno z tých podobenstiev, ktoré prirovnáva kráľovstvo Božie k svadobnej hostine. To je napokon aj obľúbený a vďačný motív Ježišových príbehov : veď hostina je jednak príjemné, jednak radostné podujatie. Je to priestor, kde sa človek rád stretáva s druhými ľuďmi a vytvára s nimi spoločenstvo.
Dnešné prečítané podobenstvo si z bohatých výkladových možností, na ktoré sa pri tematike svadby, či svadobnej hostiny dá sústrediť, vyberá predovšetkým jeden – a síce : čakanie, očakávanie, vyčkávanie ženícha. Naša pozornosť sa sústreďuje na družičky, nevestine kamarátky. Tie čakajú pravdepodobne niekde pred domom alebo blízko domu, v ktorom sa bude odohrávať svadobná hostina. Robia tak preto, aby prichádzajúcemu ženíchovi vyšli v ústrety ako lampiónový sprievod a spolu s ním v tom sprievode vošli dovnútra na hostinu.
Svadobné zvyky, ktoré toto podobenstvo predpokladá, my dnes už do najmenších podrobností nepoznáme, no lampiónové sprievody sme zrejme zažili viacerí, vrátane mňa. Tak si možno aspoň sčasti takýto sprievod vieme predstaviť. Predsa však, dozvedáme sa to, čo je podstatné pre pochopenie príbehu i poučenie sa z neho. Tak ako aj v mnohých iných prípadoch, i na tomto mieste nám Ježiš vo svojom príbehu ponúka dve možnosti – dobrú a zlú. Naša pozornosť je väčšinou hneď od začiatku sústredená na to, kde sa stala chyba. Predtým však, než začneme hľadať rozdiely medzi družičkami, najprv si všimnime, čo všetko majú spoločné :
Všetky rovnako idú čakať a vyzerať ženícha. Sú, takpovediac, na jeho strane. Chcú mu vyjsť v ústrety so zapáleným lampiónom, a pokiaľ si pod tým ženíchom predstavujeme Krista – tak snáď aj s horiacim srdcom. Všetky družičky sú ochotné na neho čakať a s najväčšou pravdepodobnosťou majú na svadobnej hostine zarezervované miesto. Jednoducho – počíta sa s nimi. Sú na zozname pozvaných. Keby ženích prišiel hneď teraz, bude sa ich s ním radovať všetkých desať a nebude nijaký problém.
Deliacim prvkom v tomto prípade nie je ani samotný príchod ženícha. Ten predsa všetci očakávajú. Problémom je skôr jeho zdržanie, veľké meškanie. Nerozumné panny sa na neho pripravili teraz hneď. Múdre takisto veria, že ženích príde. Počítajú však aj s tou možnosťou, že to nemusí byť okamžite, v danej chvíli. Že si na to možno budú musieť trocha aj počkať. A preto sa nespoliehajú len na momentálnu náplň svojich lampášikov, ale berú si so sebou pre istotu aj olej do rezervy.
5 Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. To je ďalšia vec, ktorú majú múdre a pochabé panny spoločnú. Všetky zaspia. Je to vskutku komické, že v podobenstve o bdelosti, nakoniec aj tie panny, ktoré sú označené za rozumné, zaspia. Nikto im to však nevyčíta ani nemá za zlé – ani tým rozumným ani tým pochabým.
Spánok v tejto chvíli signalizuje, že ženích sa omeškal naozaj poriadne. Jednoducho : dal na seba čakať. Keby to prešvihol o nejakú polhodinku, či hodinku, to by bolo v pohode, nezaspali by. Takto však spánok tragicky obmedzuje ich akcieschopnosť : keď ich prebudí ženíchov sprievod, je už neskoro niečo podstatné riešiť s lampami, ktoré dohárajú. Niet kedy, niet na to dosť času. V tomto zmysle môžeme preto pokojne povedať, že omeškanie ženícha družičky doslova uspalo, ukolísalo. Jednoducho prestali byť pripravené na to, kvôli čomu sa pôvodne vydali na cestu.
Bratia a sestry, tu by som sa na chvíľku pozastavil. Vieme ešte my, kvôli čomu sme sa vydali na cestu nasledovania Pána Ježiša a Jeho princípov? Vieme ešte prečo sme kresťania? Pamätáme si ešte komu sme to uverili? Vieme ešte, čo je našim kresťanským poslaním na tomto svete? Vieme ešte prečo veríme? Neuspávajú našu pripravenosť a bdelosť rôzne starosti a povinnosti života? Alebo denno – denný stereotyp? Starosti o živobytie, o zabezpečenie rodiny, pracovné nasadenie, televízne seriály a reality show, či až príliš veľa voľno – časových aktivít? Koľko je takých, bratia a sestry, ktorí s ohňom v srdci a veľkým oduševnením svoju kresťanskú púť začali, no postupne ich oheň a zápal slabol a pri mnohých, žiaľ, aj zhasol. Jednoducho vyhoreli a ich kresťanská akcieschopnosť sa rovná nule!
Zrazu nastáva krik a vrava. Dlho očakávaný ženích je tu. Je to príchod, ktorý prebudí všetkých bez výnimky. No len tí, ktorí sa dobre pripravili, sú schopní vstúpiť s ním na vytúženú hostinu.
7 Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. Ešte aj v tejto chvíli sa všetky družičky správajú rovnako. Všetky precitnú k aktivite. Všetky sa snažia prinajmenšom splniť očakávania ženícha a privítať ho, jednoducho ho nesklamať. Všetky si svoje lampy musia dať do poriadku. Všimnite si, milí priatelia, že ani jedná z nich ju nemá v danej chvíli použiteľnú. Tak rozumným, tak nerozumným lampy zhasli, zatiaľ čo všetky zaspali.
8 Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! I keď zatiaľ sa tie tzv. múdre panny od tých, ktoré sú označené ako nerozumné, v ničom zásadnom nelíšili, v tomto momente to začína zaváňať vážnym problémom. Rozdiel je v rezervnej fľaštičke s olejom. Pochabým družičkám olej nevystačil na celú noc. Nepočítali, že čakanie na ženícha môže trvať až tak dlho. A tak sa o pomoc obrátia na kolegyne, ktoré si so sebou vzali olej do rezervy.
Drahí priatelia, toto podobenstvo nám tak ohľadom druhého príchodu Pána Ježiša chce povedať jednu dôležitú vec : môže sa to všetko natiahnuť. Môže to trvať omnoho dlhšie než sme si mysleli. Nuž a keď človek na niečo čaká dlho, jeho pozornosť i sústredenosť sa začne postupne otupovať. To čakanie ho začína unavovať. Objavuje sa však nielen únava, ale aj pochybnosti v zmysle : Príde vôbec? Má to čakanie zmysel? Nie málo je takých, ktorých prenikne ľahostajnosť a skepsa. A tak namiesto čakania na ženícha sa postupne začnú venovať vo svojom živote pre nich omnoho dôležitejším a praktickejším veciam – biznisu, kariére, úspechu, zabezpečeniu na dôchodok, práci, koníčkom, rodine. Len na to najdôležitejšie – na stretnutie a prípravu na stretnutie s nebeským ženíchom im nezvyšuje čas. Nevenujú tomu ani náznakom nijakú pozornosť. Nuž a potom, keď ten ženích naozaj príde, je to šok. Je to veľké prekvapenie. Veď mnohí s tým už nerátali! Je to však také trápne a smiešne ako keby človek nepočítal s vlastnou smrťou a naivne veril, že tu bude naveky, lebo on to tak chce.
Vtedy zaznie : Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! To je niečo akoby na spôsob katolíckeho : „Svätý XY oroduj za nás! Svätý XY pros za nás!“ Alebo niečo na spôsob luteránskeho : „Ja síce do kostola nechodím, ale môj starý otec bol presbyter a babka upratovala kostol.“ Nuž to je síce pekné, ale zbožný život svätých nám nijako nepomôže. Pomôže im samotným, nie nám. A rovnako tak zásluhy našich zbožných predkov na poli cirkvi sa nedajú preniesť na nás. My zo zásluh našich predkov profitovať nebudeme. V tomto smere budeme stáť pred ženíchom každý sám za seba.
9 No rozumné odpovedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! Bratia a sestry, čo vlastne predstavuje olej v tomto príbehu? Pravdupovediac, to neraz závisí od toho aká kresťanská tradícia k tomuto podobenstvu pristupuje. Rímsko – katolícka tradícia v nedostatku oleja vidí nedostatok dobrých skutkov, ktorý nerozumné panny diskvalifikoval z nebeskej svadobnej hostiny. Protestantská tradícia zas v nedostatku oleja vidí nedostatočnú vieru pochabých panien, a to je kameňom ich úrazu. Nuž a charizmaticko – letničná predstava zas spočíva v tom, že nedostatok oleja predstavuje nedostatok Ducha Svätého a jeho darov v živote pochabých družičiek, a to je ich najväčší problém. Nedostatok oleja však môže symbolizovať rovnako tak nedostatok lásky i nádeje. Nuž, môžete si vybrať, priatelia.
Predsa však, Pán Ježiš tento svoj príbeh nepovedal preto, aby sme nad ním špekulovali a ako rôzne kresťanské denominácie sa medzi sebou hádali – kto má a kto nemá pravdu. V každom prípade : olej v tomto príbehu je neprenosný. Predstavuje všetko, čo si človek počas svojho života osvojil, čo získal. A to môže byť viera potvrdená dobrými skutkami konanými v moci Svätého Ducha. To znamená : každý má trocha pravdy. Tak či onak : olej patrí len jednému človeku. Nedá sa preniesť na druhého. Ja svojou vierou neviem pomôcť druhému, ani on svojou mne. Nuž a moje dobré skutky vykonané v živote budú nápomocné iba mne, a nie niekomu druhému a opačne.
Škoda, že niečo z toho tie pochabé panny v procese prípravy na stretnutie so ženíchom zanedbali. Ba dokonca : večná škoda. Predsa však : prečítané podobenstvo túto otázku nerieši. Nerieši jednoznačne to, čo je tým olejom. Skôr nám dáva odporúčanie : noc očakávania môže byť dlhá. A preto sa na ňu treba dobre a predvídavo pripraviť.
10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. Fakt je, priatelia, že tento olej sa nedá kúpiť. Buď si si ho nazhromaždil dostatočne počas života, ako tie poklady v nebi, o ktorých Pán Ježiš hovorí, alebo nie. Pochabé družičky tak neprepásli iba možnosť ženíchovi posvietiť. Prepásli predovšetkým ten správny čas. Celú noc čakali, a potom celkom absurdne odbehli. A to práve vo chvíli, keď ženích naozaj prišiel. A to je ich najväčšia tragédia. Pre náš kresťanský život, priatelia, z toho vyplýva asi toto : je síce veľmi pekné, že si istý čas života žil ako kresťan, no potom si to všetko „zabalil“, nakoľko sa ti možno zdalo, že si si už pred Bohom takpovediac „nadrobil“. Možno si si povedal : veď som bol dlhoročný presbyter, kantor, dozorca, farár! Dlhé roky som chodil do kostola a pre cirkev som spravil dosť. Na jeseň života si snáď môžem dať pauzu. Pravda je taká, že najviac záleží na tom, v akom rozpoložení ťa nájde Kristov príchod. Bude tvoj lampáš ešte vždy akcieschopný alebo už nie?
11 Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám! 12 On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás. Odpoveď ženícha je krutá, ale spravodlivá : „Pokazili ste mi sprievod. Nesplnili ste si do konca povinnosť a nenaplnili ste ani moje očakávania. Ja vás nepoznám! Neviem, kto ste! Družičky – to predsa boli tie panny s funkčnými lampiónmi, ktoré so mnou vošli v sprievode do domu, alebo nie? Ale kto ste vy, milé slečny? Prečo by som vám mal dodatočne otvárať?“
Hovorí sa : „prísť s krížikom po funuse“. V tomto prípade : „prísť s lampiónom za sprievodom“. Zatiaľ čo pre neverného služobníka z podobenstva o hrivnách, pán prišiel príliš skoro, pre pochabé panny z dnešného príbehu pán prišiel príliš neskoro. Trvalo to dlhšie, než čakali.
Azda tým najvýstižnejším príkladom bdelého človeka bol Johann Christoph Blumhardt, nemecký evanjelický prebudenecký kazateľ, ktorý žil v 19. storočí. Ten tak doslova veril v Ježišov návrat a vrúcne po ňom túžil, že mal neustále v pohotovosti koňa a bričku, aby mohol kedykoľvek vyraziť v ústrety vracajúcemu sa Mesiášovi. Básnik Nordholt o ňom napísal takúto báseň :
Po celý život mal pripravený voz i koňa s postrojom – len zapriahnuť,
až sa čas naplní a anjelov spev zaznie, stačí len cylinder na hlavu si natiahnuť.
Obliecť si čierne šaty, ako do kostola, na voz skočiť, z priama sa postaviť,
koňa pobodnúť a Jemu v ústrety cválať: Spasiteľovi svojmu, čo raz sa vráti, aby už navždy na zem prišiel kraľovať.
Amen.
Použité materiály :
Jiří Mrázek – Evangelium podle Matouše (Česká biblická splolečnost) Praha 2011
Nico ter Linden – Povídá se … podle Marka a podle Matouše (Eman 2009)
