Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – morálka na ruby?
Written by radovan on nov 15, 2017 in - No Comments
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – 19.11.2017
„… morálka naruby? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 16, 1 – 9
1 A svojim učeníkom povedal: Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obžalovali, že mu rozhadzuje majetok. 2 Zavolal si ho a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom. 3 Správca si povedal: Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím správcovstvo. 5 Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: Koľko dlhuješ môjmu pánovi? 6 Ten odpovedal: Sto batov oleja. Povedal mu: Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal iného: A ty koľko dlhuješ? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Tomu povedal: Tu máš svoj dlžobný úpis a napíš osemdesiat. 8 Pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď synovia tohto sveta sú voči seberovným prezieravejší, než synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
V kresťanskej cirkvi dnes slávime predposlednú nedeľu v cirkevnom roku, ktorá chce našu pozornosť sústrediť na problematiku posledného súdu. Pri našom uvažovaní o poslednom súde nám pritom má byť nápomocné Ježišovo podobenstvo, ktoré je v našom evanjelickom preklade uvedené pod nadpisom „O nespravodlivom šafárovi“. Ekumenický a katolícky preklad ten istý Ježišov príbeh majú pod označením „O nepoctivom správcovi“.
Je to vskutku nevšedné Ježišovo podobenstvo, ktoré je zaujímavé hneď po niekoľkých stránkach. Predovšetkým je provokatívne. Najmä v tom, že záležitosti kráľovstva nebeského prirovnáva k ekonomickým pomerom. Už to samo o sebe pôsobí možno nie celkom šťastne. A keby tie ekonomické pomery boli aspoň poctivé a čestné! Ale nie, všetko to vyznieva veľmi zvláštne a pre zbožného človeka priam až urážlivo, zarážajúco, minimálne prekvapujúco! Vyznieva to všetko tak, akoby sa nakoniec najviac zo všetkého vyplatilo byť špekulantom a podvodníkom. Akoby práve takéto konanie správcu bolo kladené za vzor. A to nás zaráža. Priznám sa, sám som mal dlho problém s pochopením tohto príbehu.
Máme tu teda pred sebou bohatého muža a ten má podozrivého správcu majetku, povedané moderne : manažéra. Keby ten manažér bol nakoniec aspoň pokarhaný a potrestaný, keby aspoň zle dopadol a prejavil ľútosť – keby sa pre všetkých stal odstrašujúcim príkladom! – to by nám potom tento príbeh dával zmysel a mal by logiku aspoň po morálnej – etickej stránke. Ale nie! Nič z toho! Naopak. On je nám tu daný ako vzor v tom, ako chytrácky a šikovne vie podvádzať! Nie celkom dobre rozumieme, čo ten správca vlastne urobil, že si tým v očiach svojho pána pomohol. A už vôbec nechápeme, ako ho za jeho chytráctvo jeho pán môže ešte aj chváliť.
V každom prípade, správca majetku je pred svojim pánom (šéfom) druhými ľuďmi obvinený z toho, že s majetkom svojho Pána nenakladá práve transparentne. Doslova ho „rozhadzuje“ a premrháva. Ten majetok mu bol zverený, aby ho dobre spravoval. Zrejme mu bol zverený preto, aby ho ešte viac zveľadil a rozmnožil. On sa však pravdepodobne viac sústredil na zabezpečovanie samého seba a uspokojovanie svojho vlastného životného komfortu než na spravovanie majetku svojho pána. A tak, na základe obvinení, sa od neho teraz požaduje účet. Akési konečné účtovanie, dalo by sa povedať. Začína to zaváňať pekným problémom.
No ešte predtým než k tomu dôjde, pokúsi sa niečo spraviť. Keď už má prísť o všetko, nech mu ostanú aspoň priatelia. A tak si začína robiť priateľov. Predvolá si dlžníkov svojho pána a robí, mohli by sme povedať, posledný biznis svojho života. Všetkým odpúšťa časť dlhu, ktorý majú voči pánovi. Myslím si, že už v danej chvíli musel ten správca počítať so svojim neodkladným prepustením. No keď už to má prísť, potom je lepšie, keď mu tu ostane ešte aspoň zopár kamarátov ako iba nepriatelia, ktorí si nad jeho údelom budú škodoradostne mädliť ruky. Nuž a predstavte si, práve takéto počínanie a uvažovanie správcu majetku sa pánovi pozdáva a páči. A tak svojho nepoctivého a nespravodlivého správcu dokonca chváli!
Milí priatelia, Pán Ježiš nám dnes svojim príbehom hovorí neskutočne veľa. Aj nám totiž bolo mnoho zverené. A to tak duchovného ako aj materiálneho bohatstva. Áno, ja viem. Najmä čo sa toho materiálneho týka, každý by vždy chcel mať aspoň ešte trošku viac. No v porovnaní s rozvojovými krajinami, s obyvateľmi krajín tzv. tretieho sveta, si žijeme až nadpriemerne dobre. Ako s tým všetkým, bratia a sestry, zaobchádzame? Ako spravujeme dary dané nám od Boha?
Pán Ježiš nám dnešným podobenstvom chce povedať to, že i nás naše okolie pozoruje a všíma si náš život, našu vieru, naše názory, reakcie, slová, no najmä skutky. I nám hrozí, že budeme obvinení. Dokonca s tým musíme počítať. Každý z nás bude musieť preukázať svoj záverečný životný účet. Písmo sväté nás učí, že ten, kto na nás bude žalovať najviac, nebude Boh, ale satan. Ten, ktorý nás k hriechu zvádza, ten náš spáchaný hriech nakoniec obráti proti nám. Na druhej strane zo slov apoštola Pavla, ktoré nachádzame v liste Rímskym 8 sa dočítame : 31 Čo k tomu dodať? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? 32 Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? 33 Kto bude žalovať na Božích vyvolených? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. 34 Kto ich odsúdi? Je to Ježiš, Kristus ktorý zomrel, ba čo viac, bol vzkriesený z mŕtvych, je po Božej pravici a prihovára sa za nás. 35 Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? 38 Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, 39 ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Drahí bratia, milé sestry, Písmo sväté nám na mnohých svojich miestach hovorí o dni súdu. Jednoducho s týmto fenoménom treba počítať. Ten deň raz príde. Je to isté. No čo ma na ňom bude čakať? Pochvala alebo pokarhanie? V našom príbehu je správca vinný a nespravodlivý tak či tak. No treba si uvedomiť, že v tomto Ježišovom podobenstve sa nejedná o ospravedlnenie pred Bohom. Resp. o to, ako získať spravodlivosť pred Bohom. Odpustenie hriechov si predsa zaslúžiť nemožno. Odpustenie možno iba prijať skrze vieru v Ježiša Krista a Božiu milosť nad nami. Tu ide predovšetkým o otázku ako my, ktorí sme sa v krste svätom stali posvätenými a skrze vieru v Krista aj ospravedlnenými, vo svojom živote zaobchádzame s Božími darmi.
Ako napríklad nakladáme so svojimi peniazmi? Alebo presnejšie povedané : ako nakladáme s peniazmi, ktoré nám boli zverené? Peniaze, to je podľa Ježiša nespravodlivá mamona. Nie všetko je totiž zarobené čestne a poctivo. Mamona v sebe má akoby až niečo božské. Dokáže očariť, okúzliť. Fascinuje a zaslepuje. Mení charakter človeka. Chce nás ovládnuť. No Pán Ježiš chce pravý opak. Nie peniaze majú držať v hrsti nás, ale my máme držať v hrsti ich!
Drahí priatelia, na základe prečítaného teda smieme povedať jedno : Nie sme na tomto svete iba preto, aby sme hľadeli na seba a všímali si iba svoje potreby. Sme tu preto, aby sme videli aj iných ľudí a všímali si ich núdzu. Sme tu preto, aby sme ju zmierňovali. Sme tu preto, aby sme pomáhali. Veď pomôcť niekomu len tak, nezištne, to človeka zakaždým naplní takým dobrým neopísateľným pocitom. Pomôcť niekomu, to do života človeka nevnáša iba radosť, ale aj priateľov. V nemčine sa na tomto mieste objavuje pekná slovná hračka : Helfen macht Freude und Helfen macht Freunde.
Bratia a sestry, mamona, jej moc a vplyv sa raz skončí. Pokiaľ si sa v živote sústredil iba na ňu, čo ti potom na konci ostane? S akým záverečným účtom potom predstúpiš pred Toho najvyššieho Sudcu? Na druhej strane, aké pekné to bude, keď z Božej milosti, pochválení svedectvami naši priateľov a pochválený aj samotným Sudcom budeme môcť raz vstúpiť do večného života?!
Drahí priatelia, na začiatku kázne sme snáď aj boli pobúrení tým, aké čudné normy správania nám to tu Ježiš predkladá. Naozaj, pri nesprávnom pochopení tohto príbehu sa človek môže dopracovať vskutku k tragickým záverom. Nakoniec však ide o to, ako so zvereným nakladám. Chcem mať a udržať si všetko iba pre seba? Alebo sa s tým dokážem podeliť? Akým manažérom darov, ktoré mi do života zveril Boh, som ja? Kiežby sme sa dokázali podeliť s tým, čo sme od Boha prijali my sami ako dar! Kiežby sme dokázali odpúšťať druhým tak, ako i nám Boh deň čo deň odpúšťa! Amen.
