Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – O talentoch (hrivnách)
Written by radovan on nov 11, 2014 in - No Comments
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – 16. 11. 2014
„O talentoch“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 25, 14 – 30
14 Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jednému dal päť talentov , druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. 21 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 22 Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. 23 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! 26 Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. 30 A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku, ktorú dnes slávime, našu pozornosť upútava na posledný súd. I keď sa azda niekomu akési konečné, posledné, definitívne a spravodlivé účtovanie môže zdať ako utópia, či mýtus, predsa Božie slovo tak na stránkach Starej ako aj Novej zmluvy takéto účtovanie, teda posledný Boží súd predpokladá a pojednáva o ňom pomerne často. Ak sa niečo v Písme svätom objavuje tak často ako učenie o Božom súde, potom to zrejme bude naliehavé učenie. Tváriť sa, že to nevidíme, alebo toto učenie dokonca prehliadať, by tak pre nás mohlo mať katastrofálne následky. Čo sa teda z dnešného podobenstva o hrivnách ohľadom posledného súdu môžeme naučiť? Resp. podľa akých kritérií budeme hodnotení, posudzovaní?
Majiteľ z prečítaného podobenstva, ktorý odcestoval je charakteristický a obľúbený aj v iných Ježišových príbehoch. Vystihuje totiž našu situáciu. Situáciu, keď žijeme pred Bohom, ktorý sa akosi „nevyskytuje“. Máme sa zodpovedať niekomu, kto – zdá sa – nezasahuje, ale raz by predsa len mohol požadovať účty. Majiteľ z nášho príbehu teda svojim spôsobom predstavuje Krista samotného, ktorý odchádza z tohto sveta do neba – vydáva sa teda na dlhú cestu, povedanou obraznou rečou podobenstva.
Pred svojim odchodom tento pán zveruje svojim služobníkom majetok. Jedná sa pritom o pomerne veľké sumy. Ak vychádzame z toho, že vtedajšia bežná mzda za deň bol jeden denár, potom aj na tú najmenšiu čiastku, ktorá sa v podobenstve spomína, by robotník musel pracovať celých 16 rokov. Na najväčšiu čiastku by musel robiť dokonca viac než 80 rokov. Teda ani posledný služobník nedostáva málo, akoby sa azda mohlo zdať. Jedná sa o slušnú sumu, ktorá prezrádza, že aj tomu poslednému pán dôveruje a spolieha sa na neho.
Čo si však treba všimnúť viac je to, že odchádzajúci pán nerozdeľuje všetkým rovnako. Východiskové podmienky nie sú tie isté. Zrejme sa však od všetkých služobníkov ani nečaká to isté. Pán rešpektuje a aj využíva ich individuálne možnosti. Vôbec pritom nehovorí, čo s jeho peniazmi majú robiť alebo akým spôsobom sa o ne majú starať. Čo si so zverenou úlohou ako aj peniazmi služobníci počnú, to sa dozvedáme hneď vzápätí.
Podobenstvo nehovorí, do čoho tí prví dvaja investovali. Mohol to byť spoločný biznis, ale tiež nemusel. To však nakoniec ani nie je podstatné. Dôležité je, že dosahujú 100% zisk. Sú teda nesmierne úspešní. Pre oboch je rovnaké, že zverený majetok nešetria, nechránia, nezakopú. Povedané po našom : peniaze točia. Možno sa dokonca púšťajú aj do riskantného biznisu, no napriek tomu sa snažia zo zverených prostriedkov vyžmýkať maximum, a to aj s tým rizikom, že by pán mohol prísť o všetko. Ich biznis však dopadne na výbornú. Úplne ináč vníma svoju úlohu tretí služobník. Jeho prioritou je zabezpečiť a chrániť to, čo mu bolo zverené, aby to neporušené a čisté mohol vrátiť späť. Zvolil si teda úplne inú filozofiu a pohľad na vec.
Takto sa dostávame do poslednej fázy príbehu a tou je účtovanie. Poznámka o dlhom čase znamená toľko, že bolo dosť času na to, aby tí, ktorí chceli podnikať, podnikali. Aby sa to oplatilo, aby to jednoducho stálo za to. Po dlhom čase sa tak vracia ten, komu bola zverená moc na nebi a na zemi. A verní služobníci sú odmenení. Nie však výška samotnej odmeny je tu až tak dôležitá. Oveľa podstatnejší je dôraz na radosť a pozvanie : Vojdi do radosti svojho pána! Rovnako tak nie je dôležitý výkon, či veľkosť výkonu služobníkov. Dôležité je, že obidvaja so zverenými hrivnami podnikali. Robili to podľa svojich síl a schopností. To, koľko zarobili, však nakoniec nemá vplyv na radosť, do ktorej obidvaja vojdú.
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bratia a sestry, tieto slová znejú na celom podobenstve snáď najdivnejšie. Zatiaľ čo predchádzajúci služobníci vchádzali do radosti, tento posledný víta svojho pána akoby uvidel vlastnú smrť. Nejako tak si totiž môžeme predstaviť, žeby človek viedol rozhovor s vlastnou smrťou : si prísna, neúprosná. Žneš, čo si nezasiala; berieš, čo si nedala; nič nedávaš a všetko chceš.
Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Tu to už zaznieva naplno. Tento služobník vlastne ani nejedná z nejakej úcty k svojmu pánovi, ale zo strachu. Problém nie je len v tom, že svoju úlohu nepochopil. Problém je najmä v tom, ako hľadí na svojho pána a za koho ho považuje.
Nasleduje Ježišova reč, v ktorej najviac pozornosti venuje práve tretiemu služobníkovi. Práve v ňom je totiž problém. Bratia a sestry, keby sme zostali len na rovine zaobchádzania s financiami, dal by sa tento príbeh prerozprávať aj v prospech toho tretieho, posledného služobníka. Veď s peniazmi aspoň nehazardoval. Nepúšťal sa do zbytočne riskantných podnikov, ale radšej starostlivo chránil a uchoval, čo mu bolo zverené.
O to však v dnešnom podobenstve nejde! Pokiaľ domyslíme, o čom tu Ježiš hovorí, vykľuje sa z tretieho služobníka verný a konzervatívny ochranca tradícií, ktoré prijal od svojich otcov a neporušené ich odovzdáva ďalej. Chráni zverenú hrivnu, aby ju nepoškvrnil v styku so skazeným svetom. Tento služobník tak predstavuje človeka, ktorý sa na veci viery pozerá asi tak : Vieru otcov a ich duchovné dedičstvo si treba zachovať. Dá si pokrstiť a vykonfirmovať deti, pretože toto aj on sám absolvoval. Odovzdal, čo sám prijal. Nikdy však svojim potomkom, priateľom, kolegom, svojmu okoliu neodovzdal skutočné svedectvo svojej osobnej viery a dôvery v Pána Boha, svoju skutočnú skúsenosť s Bohom. Mal svoju vieru a svojho Boha len pre seba možno ako zvyk, ako tradíciu, no nikde do nikoho tieto hodnoty „neinvestoval“. Ochránil ich síce v zmysle tradície, možno dobrej luteránskej tradície, ale nakoniec o všetko aj tak prišiel.
Preto Pán, ktorý sa vrátil, s ním musí doslova zatriasť, aby si uvedomil, že mal robiť niečo celkom iné. Preto pán používa aj ono čisto rýdze ekonomické pravidlo, že peniaze robia peniaze : kto ich má a používa, bude mať viac. A kto ich nepoužíva, príde aj o to, čo má. Božie kráľovstvo je tu teda zámerne prirovnané k finančnej sfére, a síce najmä kvôli jeho dynamike. Božie kráľovstvo, viera v Boha, vzťah s Bohom, to nie je len tradícia, obrad krstu a konfirmácie. Nie je to len návšteva chrámu na veľké sviatky. Nie je to rodinné striebro, ktoré si chránim pre seba a svojich potomkov, no nikdy ho neinvestujem v tom zmysle, že sa snažím dávať ľuďom okolo seba dobré svedectvo viery, dôvery, lásky a pokory. Že sa snažím podeliť sa o poznanie o Bohu, o pravdu o Ňom.
Bratia a sestry, pokiaľ by sme teda boli v domnení, že Boží súd je niečo mimo nás, pretože my sme veriaci, nie je to tak. Božie slovo predsa na inom mieste hovorí, že súd Boží sa začína od domu Božieho, teda práve od veriacich. Boží súd tu nie je len pre „neznabohov“ a „bezbožníkov“. My všetci pod ním stojíme. Veľa sme dostali, veľa sa od nás bude aj požadovať. Ako využívaš svoju hrivnu, svoj talent ty, milý priateľ? Investuješ ju? Ideš niekedy aj do rizika, že budeš kvôli svojej viere nepochopený, odstavený, neprijatý, vysmiaty? Alebo si ju radšej len udržiavaš v sterilite svojej duše ako vec súkromnú, o ktorú sa nechceš a ani nebudeš s nikým deliť?
Dnešné podobenstvo nám tak okrem doteraz povedaného chce zvestovať ešte jedno : čakanie na Boží súd sa dá využiť dvojako. Nič nerobením alebo ako príležitosť robiť niečo. Čakanie určite neznamená, žeby sa služobníci mali stiahnuť do zbožného ústrania svojho kostolíka alebo obývačky. Kto len zachováva tradíciu; kto chodí do kostola len zo zvyku; kto sa modlí len preto, že sa to patrí – ten má pokrivený aj obraz o svojom pánovi. Nič z toho totiž nerobí z lásky a úcty k pánovi, či z radosti zo stretnutia s Ním, ale zo strachu. Bojí sa, a preto sa radšej hrivny ani nedotkne. Taký však na súde neobstojí. Pre svoju zdanlivú opatrnosť, kvôli svojmu strachu príde o všetko. A čo je najhoršie, aj o dôveru svojho pána.
Bratia a sestry, aké kritéria sa teda budú uplatňovať na poslednom súde? Určite to bude kritérium viery. Nie však viery tradičnej, opatrnej a ustráchanej. Ale viery, ktorá je dynamická, aktívna a živá. Viery, ktorá vie ísť aj do rizika, pretože len tak môže priniesť zisk. Drahý brat, milá sestra, aká je tvoja viera? Ako si naložil so svojou hrivnou, svojim schopnosťami danými ti od Pána Boha? Keby posledný súd nastal dnes, obstáli by sme? Amen.
