Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – o tom, čo bude, rozhoduješ ty … tu a teraz
Written by radovan on nov 16, 2023 in - No Comments
Predposledná nedeľa v cirkevnom roku – 19.11.2023
„… o tom, čo bude, rozhoduješ ty … tu a teraz …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Matúš 25, 31 – 46
31 Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, vtedy zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce si postaví napravo a capov naľavo. 34 Potom kráľ povie tým po pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, 36 bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ 37 Vtedy mu povedia spravodliví: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ 40 Kráľ im odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ 41 Potom povie aj tým po ľavici: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, 43 prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.‘ 44 Vtedy mu aj oni odpovedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ 45 Tu im on odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.‘ 46 A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Neviem nakoľko vy áno alebo nie, ale ja osobne doteraz, vďaka Bohu, nemám skúsenosť ani so súdom ani so súdnym pojednávaním. S nikým som sa nesúdil a ani mňa nikto neodsúdil. Myslím teraz na klasické svetské súdy. Čo sa týka cirkevných súdov, to je iná vec. Tom som členov jednotlivých senátov a z času na čas pojednávania sú, takže sa človek ako zvolený člen musí aj zúčastniť. V každom prípade to nikdy nie je dvakrát príjemné sedenie. No pravda je taká, že klasický súdny proces v podstate poznám iba z televíznej obrazovky, z filmov alebo z tzv. Súdnej siene. Začínam dnes takto preto, nakoľko téma dnešnej predposlednej nedele v cirkevnom roku pojednáva práve o súde. A to o súde nie hocijakom. Reč je o súde poslednom. Vypočuli sme si pomerne známy biblický text, ktorý pojednáva o tejto udalosti. Syn človeka si sadá na trón, ktorý je synonymom Jeho autority a právomoci súdiť. U Jeho nôh sú zhromaždené všetky národy a súdne pojednávanie sa začína.
Bratia a sestry, pokiaľ by sme očakávali, že sa ocitneme na akomsi medzinárodnom haagskom súdnom tribunáli, či na akomsi Norimberskom procese, boli by sme zrejme sklamaní. Nie! Nie sú tu nijaké špeciálne sudcovské habity ani parochne. Žiadne diktafóny, kamery ani žiadne médiá. Posledný súd, podľa toho, čo sme mohli počuť, sa totiž odohráva na úplne inom mieste. Presnejšie povedané: na salaši.
Sme pritom svedkami nečakaného a pôsobivého kontrastu. Pred trónom Syna človeka stoja všetky národy so svojimi kráľmi, cisármi a vojvodcami. Prakticky uvažujúci človek by si v tejto chvíli zrejme kládol otázku: Ako sa môže zmestiť toľko miliárd ľudí na jedno miesto? Ale to nech nás v tejto chvíli akosi netrápi. Všemohúci Boh to má celkom určite dômyselne vyriešené. Skôr nech nás trápi to, či na tom súde obstojíme a ako dopadne verdikt nad nami. Tak či onak: Očakávali by sme, že sa tu budú riešiť „historické pravdy“. Možno niečo na spôsob: kto kedy bol v práve alebo ktorý národ bol vyvolenejší a ktorý zas horší. Budú tam stáť rovnako tak všetky cirkvi so svojimi predstaviteľmi a hodnostármi ako aj s poprednými teológmi. Očakávali by sme, že sa tu bude riešiť, ktorá cirkev je tá pravá, ktorá menej autentická a podobne. No namiesto toho všetkého je tu iba bača, ktorý si neomylne a aj nekompromisne triedi svoje ovečky. Nuž a zaujímavé je, že ovečky samé nevedia ani netušia, prečo to vlastne bača robí a na základe čoho to vlastne robí.
35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, 36 bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ Namiesto národov, ktoré očakávajú výrok o zmysle svojich dejín a cirkví, ktoré by mohli očakávať riešenie teologických a vieroučných sporov, sa tu zrazu rieši celkom privátna sféra. A síce: kto dal kus chleba bezdomovcovi, kto sa oblúkom nevyhýbal nemocným a kto nepohrdol väzňom. Zdanlivé maličkosti všedného dňa, o ktorých tí, ktorým boli pripočítané k dobru, už dávno nevedia a zabudli na nich.
37 Vtedy mu povedia spravodliví: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ Svojimi otázkami títo spravodliví v podstate prezrádzajú dve veci. Jednak svoje prekvapenie, pretože oni naozaj netušia, kedy a kde sa s Kristom stretli tvárou v tvár tak, ako o tom On hovorí. No tiež prezrádzajú nezištnosť svojich skutkov a postojov, ktoré sú im teraz pripočítané k dobru. Robili dobro bez toho, aby si to značili do svojich diárov. Robili dobro bez toho, aby o tom dávali statusy na sociálnej sieti a informovali o tom médiá. Robili dobro a to čo bolo správne preto, lebo to tak cítili. Robili dobro, lebo milovali. Robili dobro čisto z nezištných dôvodov. Iba z lásky. Z lásky k Bohu a z lásky k druhému človeku.
40 Kráľ im odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Bratia a sestry, toto je v podstate kľúčový verš, ku ktorému sme sa dopracovali. Vyjadruje predovšetkým novým a prekvapujúcim spôsobom solidaritu s trpiacimi a vôbec s ľuďmi v núdzi. Inými slovami povedané: Kristus ako Ten sediaci na tróne sa v jednej chvíli stotožňuje s tými, ktorí sú v núdzi a čakajú na našu pomoc. Zrazu On sám je tým väzňom, nemocným, hladným, smädným a cudzincom. Spoločne s marginalizovanými a znevýhodnenými je odkázaný na nás. Otázka je: či sme Ho my v tom väzňovi, nemocnom, hladnom, smädnom či cudzom spoznali a videli. Či sme Ho vôbec poznať a vidieť chceli. A pokiaľ sme Ho spoznali a videli, či sme aj niečo podnikli na zjednanie nápravy a na zlepšenie stavu toho chudáka, resp. na odstránenie jeho problému.
Tento verš rovnako tak prináša zvláštnu zmenu perspektívy, z ktorej hľadíme na hlavnú postavu podobenstva: zo sudcu na nebeskom tróne sa stáva bača na salaši a nakoniec pocestný alebo dokonca bezdomovec, ktorý čakal na našu pomoc. Ale dá sa to vnímať aj v opačnom smere: človeka v núdzi, ktorého sme si takmer ani nevšimli, prekvapujúco teraz stretávame ako toho, ktorý sedí na nebeskom tróne, je obklopený nebeskou armádou a je pripravený vyriecť nad nami spravodlivý, konečný a definitívny verdikt …
Nakoniec nám tento verš chce povedať ešte jedno: všetko je to nakoniec založené a postavené na našej pozemskej prítomnosti a časnosti. Na nej maximálne záleží. V nej totiž v podstate my sami seba buď ospravedlňujeme alebo súdime tým, ako sa správame k blížnym.
41 Potom povie aj tým po ľavici: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, 43 prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.‘ 44 Vtedy mu aj oni odpovedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Ani títo netušia, kde a kedy sa stretli tvárou v tvár so samotným Kristom. Už po 4x sa opakuje výpočet všetkého toho, čo sme mohli počuť už 3x. Človek, keď si to číta, najradšej by asi celý ten zoznam aktivít preskočil. Ale v tom je práve tá pointa. Celá tá zdanlivá štylistická neobratnosť evanjelistu Matúša má za úlohu jedno. A síce, aby sa nám celý ten výpočet dostal do pamäte a takpovediac pod kožu. Nechce sa nám ho čítať alebo ho počúvať po 4x, lebo je dosť možné, že nás zas a znova nanovo obviňuje ako tých, ktorí si nevšímajú nemocných, ani hladných ani smädných, ani cudzincov ani väzňov. Skôr sa im otáčame chrbtom a nechceme vidieť ich biedu.
45 Tu im on odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.‘ 46 A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ Bratia a sestry, toto nie je nič iné ako varovanie a napomenutie, že Božiu blízkosť v živote je možné rovnako tak aj celkom absurdne minúť. A preto: majme oči otvorené, aby sme svojim rýchlym spôsobom života a uponáhľaným životným tempom azda neminuli Toho, kto si v danej chvíli najviac zaslúžil našu pozornosť! Majme oči otvorené a nehľadajme Boha len v prepychu, bohatstve, v honore či v spoločenskej smotánke! Určite je prítomný aj tam. Bezpochyby. No zdá sa, že On sám sa skôr identifikuje s biednymi a slabými tohto sveta. S tými, ktorí stoja takpovediac na periférii. Na okraji záujmu a pozornosti tohto sveta i ľudí tohto sveta.
Drahí priatelia! I keď dnešné Ježišovo podobenstvo je jedným z najdlhších, predsa len jeho obsah a význam je v tom, čo je skutočne v pozemskom živote dôležité. Alebo inak povedané: o svojej večnosti rozhodujeme svojim každodenným životom, svojim chovaním sa a svojim správaním k druhým ľuďom tu na zemi. Myslime na to vždy vtedy, keď vidíme bezdomovca, utečenca, chudáka, chorého človeka alebo človeka odsúdeného! Neriešme v danej chvíli najviac to, prečo ten človek skončil tak ako skončil a či si takýto údel nakoniec možno aj nezaslúžil! Riešme v danej chvíli skôr lásku k nemu a to, ako mu môžeme pomôcť, ako môžeme zmierniť jeho biedu, núdzu a nedostatok! Nech nám v takomto nazeraní na svet, na život a na človeka vo všeobecnosti pomáha sám dobrotivý Otec nebeský! Amen.
