Predpôstna nedeľa – já, já, já, jenom já
Written by radovan on feb 26, 2025 in - No Comments
Predpôstna nedeľa – 2.3.2025
„… já, já, já, jenom já …“
Tvoje ruky ma učinili a upevnili, urob ma chápavým, aby som sa naučil Tvojim príkazom. Viem, Hospodine, že Tvoje súdy sú spravodlivé, že si ma právom pokoril. Nech mi je útechou Tvoja milosť podľa Tvojej reči svojmu služobníkovi! Nech príde na mňa Tvoje zľutovanie, aby som žil, pretože zákon Tvoj mi je rozkošou. Nech sa zahanbia pyšní, že mi neprávom krivdili, ja však uvážim Tvoje rozkazy. Nech sa obrátia ku mne tí, čo sa Ťa boja, a tí, čo znajú Tvoje svedectvá. Kiež mi je srdce bezúhonné v Tvojich nariadeniach, aby som nebol zahanbený. Amen.
Matúš 16, 24-27
Vtedy riekol Ježiš učeníkom: kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet výmenou za život? Alebo čo dá človek náhradou za svoj život? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
Drahí bratia, milé sestry!
Prežívame poslednú nedeľu pred pôstnym tichým obdobím. Pôst je čas, kedy by sme sa mali pripraviť na obdobie Veľkej noci, na radostnú zvesť o vzkriesení Ježiša Krista. Pred tým však ako príde pôst, mali by sme sa dnes spoločne zamyslieť nad tým, čo si pôst vyžaduje, v čom vlastne spočíva jeho dôležitosť a význam. Obsah celého pôstu by sme mohli nazvať, pomenovať krátkym spojením – duchovná obroda. To je život Pána Ježiša vlievaný do ľudských sŕdc. Je to nové uvedomenie si víťazstva Ježiša Krista. Víťazstva, ktoré uskutočnil v Piatok na kríži, keď porazil hriech a v nedeľné ráno, keď porazil smrť. Je to znovuzískanie istoty, že aj keď sú naše skúsenosti zo zlyhaní či prázdnoty akékoľvek, On je vždy neporazený, On je vždy Víťaz. Duchovná obroda je znovupoznanie Ježišovej bezhraničnej moci a slávy. Možno toto niekomu z nás chýba. Možno v tomto období svojho života nevnímame Krista ako Víťaza. Možno sa nám zdá, že Boží Syn už nemá takú moc. A že tie naše problémy aj tak nedokáže vyriešiť. Možno Ho ešte stále vnímame ako malé bezbranné a bezmocné dieťatko vo vianočných jasličkách. Nechýba však v našom živote aj iná dimenzia Ježiša? Ježiša ako trpiaceho Baránka a víťazného a slávneho Pána?
Podstatou duchovnej obrody, ktorá by mala prebiehať v našich srdciach i životoch, je to, že pocítime Jeho silu v našich srdciach, v živote i činoch a že nás naplní Jeho Duch. Že Jeho život nám bude znovu príkladom a svetlom, ktoré budeme nasledovať. Duchovnú obrodu však môžeme prežiť iba vtedy, ak s Ježišom Kristom nadviažeme ten pravý vzťah. Vzťah založený nie na tradícii či zvyku, ale na túžbe patriť Božiemu Synovi. Vzťah, ktorý zmení náš život od základu, lebo sa staneme novými, inými stvoreniami. Bratia a sestry, dospieť k takémuto vzťahu s Bohom môžeme skrze podrobenie – podrobenie svojej vôle tej Jeho. Toto je počiatok duchovnej obrody.
Nie je to jednoduchá cesta. Je to cesta plná bolesti a pokory. Ale je to jediná cesta. Znamená to, že už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus, ako to opisuje apoštol Pavol. Pán Ježiš prichádza len do toho srdca, kde je pre Neho voľné miesto. Kde nekraľuje naše „ja“. Iba ak sa naše „ja“ pokorí, môže sa Kristus naplno prejaviť a prostredníctvom nás žiť v tomto svete. Znamená to, že tvrdošijné a nepoddajné „ja“, ktoré samo seba ospravedlňuje, ktoré chce ísť svojou vlastnou cestou, držať sa svojich vlastných právd a hľadať iba svoju slávu – toto „ja“ nakoniec – skloní hlavu pred vôľou svojho nebeského Boha. Pripustí, že sa mýlilo. vzdá sa svojej vlastnej cesty ku spáse. Zriekne sa svojich práv, odloží svoju slávu. A to všetko preto, aby Pán Ježiš v ňom žil. Aby mal Ježiš všetko a bol všetkým. Inými slovami povedané: je to zrieknutie sa samého seba vo všetkých smeroch, v každej situácii života. Tak ako to od nás žiada aj samotný Kristus: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého!
Na základe týchto slov sa, bratia a sestry, pozrime každý na ten svoj život! Nenašli sme tam sebectvo? A koľko! V každom z nás je mnoho sebectva. Sme sebeckí v rodine, v práci, medzi priateľmi. Pravdu neraz máme iba my. Najradšej by sme boli, keby sa splnili plány a túžby iba nám, nie susedovi. Chceme mať to, čo náš priateľ. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Každý z nás by si našiel vo svojim živote mnoho chvíľ, myšlienok, slov či skutkov sebectva.
Ešte v jednej oblasti sme často veľmi sebeckí. A to v oblasti kresťanského, náboženského života. Je to naše „ja“, ktoré sa samo pokúša žiť kresťanským životom. Je to naše „ja“, ktoré koná v cirkvi či medzi ľuďmi záslužnú prácu. Je to vždy to naše „ja“, ktoré je popudlivé, ktoré závidí, ktoré je voči blížnym tvrdé a nepoddajné. Naše „ja“ je sebavedomé a chladné. Ja žijem kresťanským životom, ostatní nie. Ja viem, ako sa treba modliť, ostatní iba tak tliachajú. Ja by som v zbore mohol urobiť veľké veci, ale títo presbyteri určite nie. Ja som presbyter, ja mám moc, ostatní ma musia poslúchať. Ja chodím každú nedeľu do kostola – moje modlitby musí Boh vypočuť. Ja si platím cirkevnú daň – môj pohreb musí byť krajší ako môjho suseda. Aj v tejto duchovnej, kresťanskej oblasti by sme mohli pokračovať ďalej vo výpočte vecí, pri ktorých sa prejavuje naše „ja“ – zlé a hriešne „ja“.
Musíme sa zmeniť!!! Pokiaľ má naše „ja“ svoju veľkú moc, Pán Boh s nami nemôže príliš veľa urobiť. Naše „ja“ je totiž v protiklade k ovociu Ducha, ktorým nás Boh túži naplniť. Čo je to ovocie Ducha? Píše o ňom Pavol v liste Galatským v 5. kapitole: ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Toto ovocie môžeme objaviť a prijať, milí priatelia, iba vtedy, keď je to naše „ja“ umŕtvené, mŕtve. Podrobenie je síce dielom Božím, nie našim. Ale my musíme urobiť rozhodnutie. Nikto ho neurobí za nás. Ani Boh, ani kňaz, ani nikto iný z ľudí. Brat, sestra: aká bude tvoja voľba? Aké bude tvoje rozhodnutie? Učiníš pokánie? Budeš vo všetkej úprimnosti hľadať Boha a túžiť po vzťahu s Ním, aby ti ukázal prejavy tvojej pýchy a tvrdosti a zmenil ťa? Alebo sa zatvrdíš, odmietneš pokánie, odmietneš skloniť svoju hlavu pred Pánom?
Boh nás dnes usvedčuje z pýchy, sebectva, samospravodlivosti. Ježiš nám kladie naliehavú otázku: keď už si sa rozhodol žiť bezo mňa, bez spasenia, bez lásky, čo si tým získal? A keď sa aj snažíš byť mi učeníkom, prečo vždy povoľuješ telu a svoje „ja“ kladieš na miesto, ktoré patrí iba mne? Ešte vždy si nepochopil, že životom so mnou získaš nielen požehnaný pozemský život, ale raz aj večnosť v mojom kráľovstve? Ešte vždy nechápeš, aký bude súdny deň, a že sa dnes rozhoduje o tvojej večnosti?
Teraz, keď sa blíži čas pôstu, prežime túto duchovnú obrodu! A nielen dnes, ale každý deň svojho života. Zrieknime sa svojich sebeckých práv a záujmov a vyznajme svoje hriechy pred Tým, ktorý za nás trpel! Práve pre kríž Pána Ježiša sa oplatí pokoriť a poddať sa Bohu. On sa pokoril namiesto nás to je motív aj pre naše pokánie a pokoru. Hľaďme dnes na toho, ktorý – aj keď bol rovný Bohu – nespolieha sa na svoju rovnosť s Ním, ale vzdáva sa jej kvôli nám a berie na seba podobu služobníka – služobníka Bohu i ľuďom. On bol ochotný nemať vlastné práva, vlastný domov, vlastný majetok. Bol ochotný nechať sa ľuďmi urážať, ponižovať a napokon aj ukrižovať, a predsa sa nebráni ani sa nemstí. Hľaďme na Toho, ktorý kráča pokorne na Golgotu, na Toho, ktorý na vlastnom tele vyniesol na kríž tvoje i moje hriechy! Pozrime sa na Toho, ktorý nás dnes vyzýva, aby sme sa stali Božími deťmi, vykúpencami Kristovými!
Je len jeden život, ktorý Bohu spôsobuje radosť. Jediný život, ktorý môže zvíťaziť. Je to Kristov život, nie náš, aj keby sme sa veľmi snažili. Preto nechajme žiť Ježiša v nás! Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, dnes Tvoje slová upriamujú našu pozornosť do nášho vnútra. Keď sa zahľadíme do svojho života, do svojho srdca, keď sa tam pozrieme úprimne, zistíme, že sme zlí. Pane, my vyznávame, že sme hriešni, že sme sebeckí, že to naše „ja“ je mnohokrát dôležitejšie ako Ty. Sme pyšní a to nielen v tom každodennom živote, ale aj vo vzťahu voči Tebe. Často sa pred Tebou i pred inými ľuďmi robíme lepšími, ako v skutočnosti sme. Kľakáme pred Tvoju tvár, k Tvojmu krížu, k Tvojim nohám a prosíme o odpustenie. Prosíme, buď nám milostivý, ale zároveň nás zmeň. Otvárame svoje srdcia a túžime, aby si vstúpil a bol stálym hosťom v našich životoch i v našom zbore. Nechceme iných pánov, chceme iba Teba, lebo Ty si Víťaz, Ty si náš Spasiteľ a my iného boha nepotrebujeme ani ho nehľadáme. Prosíme, pracuj v nás svojim Svätým Duchom a naplň nás Jeho darmi, aby sme boli tými, skrze ktorých môžeš v tomto svete žiť a vládnuť. Chválime Ťa, že si mocnejší ako naše sebectvo, naše hriechy, že si mocnejší ako smrť a že si vyhral nad diablom. Haleluja! Nech znie pieseň chvály z našich úst Tebe, Majstre a Pane, lebo Tvoja smrť očistila naše srdcia hriechom skropené. Amen.
