Predstavenie Pána – Komu predstavujeme naše deti? Koho predstavujeme našim deťom?
Written by radovan on jan 27, 2015 in - No Comments
Predstavenie Pána – 2. 2. 2015
„Komu predstavujeme naše deti? Koho predstavujeme našim deťom?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
L 2, 23
Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V kresťanskej cirkvi dnes máme sviatok, ktorý sa nie v každom evanjelickom cirkevnom spoločenstve zvykne sláviť. Ani my v Dobšinej služby Božie pri príležitosti Hromníc, ako sa tento deň ľudovo nazýva, nemávame pravidelne každý rok. Kto vie, prečo je pre nás napríklad udalosť Ježišovho narodenia, smrti, či zmŕtvychvstania dôležitejšia ako udalosť Jeho vstúpenia alebo aj dnešná udalosť – Ježišovho predstavenia v chráme? Určite to nie je správne. Veď v Ježišovom živote sa nič neudialo navyše a nič ani nechýbalo. To znamená : všetko v Jeho živote, každá evanjeliami zaznamenaná udalosť má nejaký význam aj pre nás. Všetko má svoje miesto v dejinách spásy. Nič nie je navyše. Tu nie je niečo dôležitejšie a niečo menej dôležité. Všetko je podstatné, a my si nemôžeme dovoliť opomenúť to. Nuž a to sa, samozrejme, týka aj dnešného sviatku.
„Je to chlapec!“ Alebo : „Bude to chlapec!“ – zaznievalo, resp. sa objavovalo počas niekoľkých týždňov v médiách. Všetko sa to týkalo narodenia prvého dieťaťa Kate a anglického korunného princa Williama – teda narodenia anglického kráľovského dieťaťa. Už dlho pred predpokladaným termínom pôrodu obkolesili médiá kliniku, kde mal na svet prísť ďalší kráľovský potomok, nástupca na anglickom tróne. Nuž a keď sa narodil, boli odpálené vojenské salvy na jeho počesť a na katedrálach a kostoloch sa rozozvučali zvony, vítajúce jeho narodenie a príchod. Rovnako tak predstavenie malého George –a verejnosti pred kamerami najprestížnejších svetových televízií bolo výnimočnou udalosťou.
Aká veľkolepá udalosť pre tento svet na jednej strane! Aké zanedbateľné a nepovšimnuté to bolo vtedy, keď sa na svet narodil iný Kráľ, ten skutočný Kráľ kráľov a Pán pánov, na strane druhej! Ježiša, Syna Božieho, nepredstavili oslavujúcej verejnosti. Betlehemskú maštaľku neobkolesili vtedajší renomovaní historici a poslovia, ktorí by túto radostnú novinu rozniesli do celého vtedy známeho sveta. Delostrelectvo nevystrelilo salvu na Jeho počesť a nezneli ani zvony. Bolo počuť iba bečanie ovečiek a híkanie oslíka. Nie pre všetkých bolo Jeho narodenie dôvodom na oslavu. Niektorým práveže hneď od začiatku bol skôr tŕňom v oku a prekážkou, ktorú chceli odstrániť. Avšak napriek chladnému privítaniu sveta, ktorý sa k Nemu v drvivej väčšine nepriznal, priznalo sa k Nemu samo nebo : Nebojte sa! Veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude celému svetu! Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán!
Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali – píše evanjelista Ján. Napriek tomu Mária s Jozefom robia jedinečnú a v tej chvíli aj jedinú správnu vec. Neroztrubujú všade kam idú, že ich dieťa je Syn Boží. Nechcú sa nabaliť na Jeho pôvode a význame. Nechcú na Ňom zarobiť a stať sa slávnymi. Oni namiesto toho v tichosti, nenápadnosti a poslušnosti prichádzajú do chrámu, a tak ako sa od správnych Židov čakalo, predstavujú Ježiša Jeho nebeskému Otcovi.
Je to prejav vďačnosti Bohu za to, že im dieťa požehnal a daroval. V Ježišovom prípade sa však jedná o niečo výnimočné. Mária a Jozef si totiž uvedomujú, že dieťa, ktoré sa im narodilo, nie je tak celkom ich. Je to Syn Boží. Keď prichádzajú do chrámu, predstavujú Ježiša nie ako svojho syna. Predstavujú Ho ako Syna Božieho Jeho vlastnému Otcovi, ktorý Ho počal v moci Ducha Svätého.
Toto predstavenie je v podstate spomienkou na čas, keď Boh zabezpečil exodus svojho ľudu – teda odchod z egyptského otroctva prostredníctvom poslednej, desiatej rany, a tou bola smrť prvorodených egyptských synov. Odvtedy každý prvorodený z radov Izraelských mal byť zasvätený Pánovi, t.j. oddelený ako obeť pre Boha. Namiesto prvorodených synov sa však Bohu ako obeť prinášali prvorodené kusy dobytka, alebo hrdličky, ako lacnejší variant pre chudobnejších, a to všetko preto, aby nemuseli zomierať deti.
Bratia a sestry, bude azda dobré, aby sme tejto udalosti lepšie porozumeli, keď nazrieme do histórie izraelského ľudu, kde má akt predstavovania a zasväcovania prvorodených svoje korene. Konkrétne o tom čítame v 2. knihe Mojžišovej 13. Tej noci, keď boli Izraelci prepustení z Egypta, egyptskí prvorodení zahynuli, zatiaľ čo izraelskí prvorodení boli ušetrení. Stáli pod Hospodinovou ochranou a sú teda Jeho majetkom. Preto všetko prvorodené má byť aj v budúcnosti odovzdané Jemu. Pointou bolo, aby sa pri tomto zasväcovaní prvorodených Hospodinovi pripomínalo vyvedenie (exodus) z Egypta ako mocný Boží čin a víťazstvo Boha Izraela nad faraónom. Všetko to bolo dôležité zvlášť po obsadení zasľúbenej zeme, keď hrozilo nebezpečenstvo, že ľud sa v nej zabýva a postupne zabudne, že len Hospodinovým zásahom bol vytrhnutý zo smrti a zániku a zachovaný pri živote. Takto, zasväcovanie prvorodených Hospodinovi bolo prejavom viery, že život dáva a zachováva jedine Hospodin.
Milí priatelia, zasvätenie prvorodených malo teda dvojaký charakter : vieroučný a pamätný. Izraeliti si majú pri každom jednom prvorodenom navždy pamätať, že Hospodin je darca života a nikto iný. Plodnosť bola prvým prisľúbeným prejavom Božieho požehnania: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem! Pánovo požehnanie prináša život. Bez neho by ostali ľudia neplodní. Takto je prvorodený potvrdením Božej priazne. Takto sa, bratia a sestry, prvorodený stáva pripomienkou, že život je jedine od Pána.
Prvorodený pre nás však chce byť aj pripomienkou Hospodinovej záchrany. Hoci prvorodení chlapci mali byť navrátení Bohu ako obeť, teda ako prejav vďačnosti, čo sa vtedy v iných kultúrach bežne robilo, Mojžiš nariaďuje, aby ich vykupovali, nakoľko v Izraeli ľudské obete neboli prípustné. Takéto výkupné v chráme za Ježiša teda priniesli aj Mária s Jozefom, pretože tak im to ukladal Mojžišov zákon. Neskôr je to sám Ježiš, ktorý seba samého prináša ako obeť Bohu – svojmu Otcovi, ako výkupné za všetkých.
Drahí priatelia, pozemský Ježišov život – od jasličiek až po kríž – je jednou veľkou obeťou. Keď je ešte ľudské dieťa, je namiesto Neho prinesená obeť. Ako Syn Boží však už prináša obeť v podobe seba samého. V chráme za Neho ešte zomierajú dve hrdličky. Jeho obeť života na Golgote však robí definitívny koniec všetkým zvieracím obetiam, ktoré boli Bohu prinášané. V Ježišovi sa tak dokonale napĺňa Božie slovo, ktoré hovorí : Mne patrí všetko prvorodené.
Prvý Máriin syn a súčasne jednorodený Boží Syn, je jediný, ktorý Bohu skutočne patrí a ktorý sa Mu celý a načisto oddal, obetoval – v svojej smrti na kríži. Bez bleskov fotoaparátov a objektívov kamier sa tak stal „svetlom na zjavenie pre pohanov a slávou pre ľud Izrael.“ I keď je Jeho koruna z tŕnia, je pravým Kráľom a panovníkom sveta!
Bratia a sestry, ako sa vzdialená udalosť z Ježišovho detstva dnes týka nás? Možno nám pri tom pomôže niekoľko otázok : Komu my radi predstavujeme svoje deti či vnúčatá? Neraz nám záleží iba na tom, aby naše deti poznal tento svet, aby sa uplatnili, vynikli, zapôsobili a pod. K tomu prispievajú aj mnohé talentové súťaže, kde sa ľudia majú predviesť a ukázať, čo v nich je. Určite nie je zlé mať úspešných potomkov. Záleží nám však rovnako mocne a intenzívne aj na tom, aby naše deti poznal Boh? A zároveň ony poznali Jeho? To sa dá spraviť len tak, že ich budeme predstavovať Bohu, privádzať ich k Nemu a viere v Neho, a súčasne im takýmto spôsobom Boha predstavovať. Veď určite nie nadarmo Ježiš hovorí : Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo nebeské! Komu teda predstavujeme naše deti? Resp.: Koho predstavujeme našim deťom? Koho alebo čo im dávame za vzor a príklad? Myslím si, že odpovede na tieto otázky nám môžu byť nápomocné v zistení a odhalení, po akej ceste vedieme svoje deti, na akých základoch je postavená naša výchova a ako si plníme sľub, ktorý sme dali pri ich krste, a síce že budeme svoje deti vychovávať v kresťanskej viere.
Dnešný sviatok nech je tak pre nás dôvodom k vďačnosti Bohu za to, že On je skutočný Darca života toho nášho i života našich detí a potomkov vo všeobecnosti. Dnešný sviatok nech je však pre nás dôvodom k vďačnosti Bohu aj za to, že my dnes už nemusíme prinášať nijaké obete v podobe zvierat. Dokonalá obeť Božieho Syna za naše hriechy bola totiž už prinesená. Smrť svätého Božieho Syna je to výkupné, ktoré bolo treba uhradiť. Viera v túto zmierujúcu a vykupiteľskú smrť je Božím ochranným znamením nad nami. Táto obeť Božieho Syna bola Bohom prijatá, je dokonalá, bezchybná, postačujúca a platná na veky. Od nás sa očakávajú už len obete chvály tohto nášho mocného Boha a obete, ktoré sú spojené s kresťanskou výchovou našich detí. K tomu nech nám On sám pomáha! Amen.
Použité materiály : Výklady ke Starému zákonu – Miloš Bič a kolektív; Exodus; Feste Burg 2015
