6. pôstna nedeľa (Kvetná) – spoločnosť podľa Krista
Written by radovan on mar 23, 2024 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 24.3.2024
„… spoločnosť podľa Krista …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Filipským 2, 5 – 11
5 Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš: 6 On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, 7 ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, 8 ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži. 9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, 10 aby sa pri mene Ježiš zohlo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí 11 a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: „Ježiš Kristus je Pán.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Čo to? Ako to? Svoje vzájomné vzťahy si máme upraviť a nastaviť tak, aby to zodpovedalo Pánovi Ježišovi? V tej chvíli sa zrejme v každom jednom z nás niečo vzbúri a vo vnútri si povieme: Námietka! Protestujem! Veď v živote sa mi udialo toľko nespravodlivosti a krivdy! Na to sa predsa nedá zabudnúť a tváriť sa akoby sa nič nestalo. Ako často ma druhí zranili a dotkli sa ma? Mám sa tváriť, že sa nič nedeje? Že je to všetko OK? Áno! Niekedy som ani ja sám nešetril druhých. Dá sa povedať, že som im pekne všetko vrátil. Aj s úrokmi – ako sa hovorí. Ale veď ja som to nakoniec vždy myslel dobre a chcel som len to najlepšie … Áno, sestry a bratia. Či chceme alebo nie, zvykneme ako ľudia uvažovať práve v takýchto intenciách. Radi si všímame a poukazujeme na to, ako bolo ublížené nám. Aké krivdy sme utŕžili od druhých. No akosi radi prehliadame, ako sme aj my ublížili tým druhým a koľko krívd sme my spôsobili ostatným.
Každé ľudské spoločenstvo prechádza a borí sa so svojimi ťažkosťami a problémami. Nuž a kresťanské spoločenstvá, kresťanská cirkev v tomto nie je žiadnou výnimkou. Tvrdohlavosť, hašterivosť, neústupnosť či kadejaké zranenia na duši nie sú medzi ľuďmi zriedkavosťou. Žiaľ, ani v cirkvi. I v nej neraz dochádza k pnutiam a napätiam, ktorých príčinou je dokazovanie si moci, dokazovanie si pravdy a spravodlivosti. Ktorých príčinou je až príliš veľa človečiny medzi nami a až príliš málo Krista v nás.
Bratia a sestry! Skúsme sa dnes celkom seriózne pozrieť na to, ako by podľa apoštola Pavla malo vyzerať kresťanské spoločenstvo, aby to zodpovedalo Kristovi Ježišovi! Z prečítaných slov Písma svätého vyplývajú také tri okruhy, či aspekty, pri ktorých by sme sa mali pozastaviť a aplikovať ich na seba i naše vzájomné vzťahy.
Za prvé. Apoštol Pavol píše, že Ježiš sa zriekol, resp. vzdal svojho vlastného statusu – postavenia. Jednoducho naň rezignoval. Na istý čas, mysliac na čas Jeho pozemského pôsobenia, celkom slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku či donútenia zo strany Jeho nebeského Otca sa nechal obmedziť ľudskými podmienkami, možnosťami, či skôr nemožnosťami a ohraničeniami. Dobrovoľne sa vzdal toho, na čo mal nárok. Na čo mal právo. Spravil tak pre naše dobro. Spravil tak preto, aby mohol v celej plnosti zrealizovať Boží plán zmierenia, vykúpenia a spasenia hriešneho človeka.
Drahí priatelia! A teraz sa reálne pozrime na to, ako je to medzi nami! Ako je tomu medzi ľuďmi vo všeobecnosti. V zásade platí to, že väčšina sa chce udržať pri „koryte“, pri moci tak dlho ako sa len dá. Samozrejme, sú aj výnimky. Ale poväčšine iba veľmi neradi sa vzdávame svojich získaných pozícií a sme ochotní dobrovoľne sa uskromniť, alebo sa vzdať svojho životného štandardu či pohodlia. Len veľmi neradi, s veľkým reptaním a sťažovaním prechádzame na nižší životný level. Pre nikoho z nás to totiž nie je príjemné.
Sestry a bratia, myslíte si, že pre Ježiša to bolo dvakrát príjemné zostúpiť zo slávy a dokonalosti neba do špiny tohto sveta? Z nesmrteľnosti neba do hriechu sveta, ľudskej nedokonalosti a smrteľnosti? Nemyslím si. Ale bol ochotný priniesť túto obeť pre „dobro veci“. Pre tvoje dobro i moje dobro. Pre naše spoločné a večné dobro. Čoho sme ochotní vzdať sa my pre spoločné dobro trebárs aj toho nášho spoločenstva? Čo sme ochotní obetovať? Nevravím, že na celý život. Možno len na nevyhnutný čas. Odpovedať si v tomto smere už musí každý sám za seba.
Aby sme to teda zhrnuli: Kresťanské spoločenstvo, ktoré chce a má zodpovedať Kristovým parametrom, musí byť spoločenstvom bratov a sestier, ktorí sa vedia pre druhých a pre dobro veci obetovať a vzdávať sa svojich pozícií. Nelipnú na svojom mocenskom postavení ani na funkcii. Naopak! Uvedomujú si a vedia, že podstatní nie sú oni, ale Kristus. A podľa toho sa dokážu v živote aj zariadiť.
Za druhé. Kristus je príkladom a vzorom muža, ktorý poslušne kráča po vopred vytýčenej a určenej ceste. Robí tak preto, lebo iba tak sa dá naplniť Boží plán. A On na tento svet prišiel predovšetkým preto, aby tu naplnil Boží plán. Neprišiel sem preto, aby si našiel frajerku, mal s ňou deti a vytvoril si rodinu. Potom sa stiahol niekam do ústrania a žil ďalej tichým, nenápadným životom. Pretože to je to, čomu sú ľudia dnes ochotní a náchylní veriť. Nie, priatelia! Pán Ježiš tu prišiel s vyššími ambíciami a cieľmi. Naplniť a zrealizovať Boží plán spásy a záchrany strateného a hriešneho človeka.
Drahí priatelia! Sme my na niečo také pripravení? Ako to vyzerá s našou poslušnosťou? Znejú aj naše modlitby tak ako tá Kristova v Getsemanskej záhrade: Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš. Nech sa deje nie moja, ale Tvoja vôľa! Áno, sestry a bratia, je to pre nás jedna z najťažších modlitieb. Normálne totiž zmýšľame tak, že my sami najlepšie vieme, čo je pre nás dobré a najlepšie. Predsa však: z času na čas musí Pán Boh spraviť škrt cez naše plány, aby uskutočnil a zrealizoval svoje ciele.
Zhrnutie tohto druhého aspektu života a kresťanského spoločenstva, ktoré by zodpovedalo Kristovým kritériám a merítkam, je teda: poslušnosť. Poslušnosť voči Božiemu slovu. Poslušnosť voči Božej vôli a Jeho ceste, ktorú pre nás má pripravenú.
Po tretie. Nakoniec je Kristus skrze svojho Otca nebeského – povedzme to tak – „rehabilitovaný“. Otec v nebi robí svojho Syna Pánom a Sudcom nad ľudstvom. V jednej piesni v našom Evanjelickom spevníku spievame: Žije Ježiš a ja s Ním … Áno, priatelia! Aj toto patrí k realite „spoločenstva s Kristom Ježišom“. A síce: aby sme raz ako Jeho bratia a sestry spolu s Ním žili v Jeho kráľovstve. V Kristovom prípade po pozemskom ponížení nasledovalo nebeské povýšenie a oslávenie. Nuž a presne rovnaký scenár je pripravený aj pre nás. A síce za predpokladu, že dodržíme aj tie dva predchádzajúce a spomínané kroky. A to je obetavosť a poslušnosť.
Bratia a sestry! Túto dnešnú kázeň som pomenoval slovami: „spoločnosť podľa Krista“. Mám totiž za to, že to, čo sa týka kresťanského spoločenstva je dobre použiteľné a aplikovateľné aj pre spoločnosť vo všeobecnosti. Schopnosť obetovať sa, schopnosť vedieť a chcieť sa podriadiť autorite Božieho vedenia. A nakoniec očakávať nebeskú odmenu vo večnosti.
Prajem nám, drahí priatelia, aby sme boli nielen teoretikmi hodnôt, ku ktorým nás apoštol Pavol pozýva a povzbudzuje. Prajem nám, aby sme boli predovšetkým ich realizátormi a uskutočňovateľmi. A to všetko v nádeji očakávanej večnej nebeskej odmeny. Amen.
