Spomienka na Přerovskú tragédiu – o lepšom človeku
Written by radovan on jún 28, 2023 in - No Comments
Spomienka na Přerovskú tragédiu – 2.7.2023
„… o lepšom človeku…“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Mojžišova 20, 16
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! (Nepovieš na svojho blížneho falošného svedectva!)
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Práve sme si vypočuli 8. Božie prikázanie. V kontexte 78. výročia smutnej a tragickej udalosti Přerovskej tragédie, ktorá sa odohrala v noci z 18. na 19. júna 1945, si uvedomujeme opodstatnenosť a dôležitosť tohto prikázania. Dovolím si totiž povedať, že práve porušenie tohto prikázania stálo na začiatku celého masakru. Niekto z vojakov vlakového transportu prevážajúceho petržalský pluk vracajúci sa z vojenskej prehliadky v Prahe vydal svojmu veliteľovi krivé a falošné svedectvo týkajúce sa cestujúcich v inej vlakovej súprave. To svedectvo spočívalo v klamnej informácii, že dotyční karpatskí Nemci nachádzajúci sa v inom transporte sú nacisti, fašisti, Hitlerovi sympatizanti a kolaboranti. My dnes z ďalšieho vyšetrovania tejto tragédie vieme, že nič z tohto sa nezakladalo na pravde. Že to bola do neba volajúca lož. A že prvotným záujmom vojakov bola skôr rabovačka a chuť po pomste. Vojaci totiž dobre vedeli, že karpatskí Nemci vracajúci sa domov pri sebe majú aj cennosti, ktoré si so sebou zobrali pri presune zo svojich domovov. A na tie si brúsili zuby. Myslím, že ďalší vývoj udalosti na tomto mieste netreba rozoberať, nakoľko je nám všetkým viac menej dobre známy.
Dnes chcem podotknúť len jedno: ono to neostalo len pri porušení 8. Božieho prikázania. Ono je to vždy väčšinou tak, že človek jeden hriech zakrýva a zatajuje druhým hriechom. Za krivým obvinením nasledovalo porušenie 7. Božieho prikázania: Nepokradneš! No a keďže nebolo žiadúce, aby mal tento podlý, hanebný a barbarský čin nejakých svedkov, všetko sa to zakončilo porušením 5. Božieho prikázania: Nezabiješ! Resp.: presnejšie povedané: Nezavraždíš! S každým hriechom je to vždy tak ako so snehovou guľou. Najprv je aj ona malá. Ešte sa dá zastaviť. No pokiaľ to nespravíme hneď na začiatku, postupne sa na ňu nalepuje ďalší sneh. Zväčšuje sa. Rastie. Čím ďalej, tým viac je menej ovládateľná. Až nakoniec je taká veľká, že nás celkom rozdrví. Presne tak je to aj s hriechom. Všetko to začalo jednou falošnou informáciou. Nikto pritom nemal potrebu overiť si, do akej miery je ona pravdivá alebo nie. Keby sa totiž bolo tak stalo, k ničomu by nebolo došlo. Avšak toto sa neudialo. A tak „snehová guľa hriechu“ rástla, naberala na objeme a už sa nedala zastaviť. Takto falošná informácia prerástla do krádeže a lúpenia. A všetko sa to nakoniec ukončilo masovou vraždou takmer 300 nevinných ľudí.
Bratia a sestry, niekedy si zrejme ani sami neuvedomujeme, akú silu má naše slovo. Akú silu má to, čo hovoríme. Čo všetko môžu spôsobiť a zapríčiniť naše slová, naše výpovede či vyhlásenia. Veľmi zaujímavo a pravdivo o tom hovorí apoštol Jakub vo svojom liste: 1 Bratia moji, nechcite mnohí byť učiteľmi, veď viete, že budeme prísnejšie súdení. 2 Všetci sa totiž v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 Keď koňom dávame do papule zubadlá, aby nás poslúchali, usmerňujeme tým aj celé ich telo. 4 Alebo si predstavte aj lode: Hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, usmerňuje ich celkom malé kormidlo, kamkoľvek chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk je síce malým údom, ale dokáže veľké veci. Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli! 6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti. Medzi našimi údmi je zasadený ako ten, čo poškvrňuje celé telo a rozpaľuje kolobeh života, sám podpaľovaný peklom. 7 Všetky druhy divej zveri aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, 8 ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nemôže skrotiť. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! 11 Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda? 12 Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu (Jk 3, 1 – 12).
Áno, priatelia! Na počiatku Přerovskej tragédie bolo slovo. Slovo bolo aj na počiatku samotného stvorenia, keď Boh povedal: Nech je svetlo! (Buď svetlo!). O tom, že na počiatku bolo slovo čítame aj na začiatku Jánovho evanjelia: 1 Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2 Ono bolo na počiatku u Boha. 3 Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje (J 1, 1 – 3). To sú dva pozitívne príklady toho, že na počiatku niečoho veľkolepého stálo slovo. Raz v prípade stvorenia univerza, druhý raz v prípade nášho vykúpenia. Dnes si pripomíname udalosť, na začiatku ktorej rovnako tak stálo slovo. Avšak v negatívnom význame a zmysle. A vidíme, čo sa stalo, kam to až dospelo a aký koniec to všetko malo …
Milé sestry, drahí bratia! Zvažujme aj my svoje slová! Niekedy toho ako ľudia vskutku nahovoríme veľa. Poviem to rovno: až zbytočne veľa. Málokedy máme potrebu si aj preveriť, či to, čo sprostredkúvame ďalej, je vôbec pravda. Či to náhodou niekomu neubližuje, neškodí. Či to druhému človeku nekazí dobré meno. Či to nenaštrbuje jeho povesť vo verejnosti. Dnes sa slovo v podstate úspešne používa ako informačná zbraň. Áno! Je to presne tak ako to vystihol apoštol Jakub: jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nemôže skrotiť. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. No hneď aj dodáva: Bratia moji, nemá to tak byť! 11 Vari z jedného prameňa tým istým otvorom vyviera sladká aj horká voda? 12 Bratia moji, môže azda figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže vydať sladkú vodu. Bratia a sestry, je to presne tak, ako o tom hovorí aj sám Pán Ježiš vo svojej kázni na hore: Ale nech je vaša reč: áno – áno; nie – nie; lebo čo je nad to, je od zlého (Mt 5,37).
Smutná spomienka na Přerovskú tragédiu nás tak dnes motivuje a vedie k tomu, aby sme najprv dobre porozmýšľali nad tým, čo zo seba vypustíme. Pretože aj jedna, na prvé zdanie nevinná, avšak falošná informácia, môže spôsobiť pohromu nevídaných rozmerov. A pokiaľ sme si nie istí, či to, čo chceme niekomu povedať, vôbec stojí za to, potom nech nám v rozhodovaní pomôže aj tento Sokratov príbeh o troch sitách: Jedného dňa prišiel k Sokratesovi akýsi rozčúlený chlapík : “Počul si už, Sokrates, čo urobil tvoj priateľ ? Musím ti to ihneď povedať.” “Moment,” prerušil ho mudrc. “Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?” “Cez tri sitá?” prekvapene sa opýtal ten človek. “Áno, áno, cez tri sitá. Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda?” “Nie, len som to počul a…” “Tak teda si to zaiste preosial cez druhé sito, ktorým je dobro. Je to, čo mi chceš povedať, keď už nemôžeš dokázať, že je to pravda, je to aspoň dobré?” Ten druhý váhavo odpovedal: “Vôbec nie, práve naopak…” “Aha!” prerušil ho Sokrates. “Tak použime ešte tretie sito – je to potrebné ? Pozrime sa, či to, čo mi chceš povedať a čo ťa tak rozrušilo, je potrebné!” “Potrebné to veru nie je…” “Teda,” usmial sa mudrc, “keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa!”
Bratia a sestry, v tomto smere si našu pozornosť zaiste zaslúži aj trefný výklad 8. Božieho prikázania v podaní nášho reformátora Dr. Martina Luthera, ktorý nachádzame v jeho Malom Katechizme: Máme sa Pána Boha a Ho milovať, aby sme na blížneho svojho falošne neluhali, nezrádzali ho a neohovárali, ani mu zlý chýr nerobili, ale aby sme ho ospravedlňovali, dobre o ňom zmýšľali aj hovorili a všetko v lepšom zmysle vysvetľovali.
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! Bratia a sestry, azda to posledné, čo by som chcel dnes zdôrazniť, je posledné slovo tohto prikázania. Je to slovo: blížny. Tragédia spred 78 rokov nás dnes okrem iného vedie k tomu, aby sme sa učili a snažili sa vidieť v druhých ľuďoch svojich blížnych. Nie svojich sokov, nie svojich nepriateľov, nie svojich oponentov či súperov, ale svojich blížnych. Aby sme sa snažili a učili v tých druhých vidieť ľudí, ktorým sme povinní preukazovať lásku. Tak ako aj nám Boh deň čo deň preukazuje a prejavuje lásku. Aby sme v druhých videli ľudí, ktorým sme povinní odpúšťať. Tak ako aj nám Boh deň čo deň naše zlyhania, pády, hriechy a priestupky odpúšťa. Aby sme v druhých videli ľudí, ku ktorým máme byť milosrdní a zhovievaví. Tak ako aj k nám je Boh deň čo deň milosrdný a zhovievavý. Aby sme o druhých hovorili pravdu. Tak ako aj Boh je pravda.
Drahí priatelia, nech nás teda spomienka na 78. výročie Přerovskej tragédie vedie k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi. Aby sme vydávali svojimi slovami svedectvo o pravde, nie o klamstve. Aby sme svojimi žehnali, nie preklínali. Pretože iba lepší ľudia stojaci na pravde, čestnosti a zodpovednosti môžu vytvoriť lepší svet, lepšiu prítomnosť i lepšiu budúcnosť. Nech nám v tomto zápase o lepšieho človeka pomáha sám náš Otec nebeský mocou svojho Svätého Ducha! Amen.
