Spomienka na Přerovský masaker – ale ak sa nebudete kajať …
Written by radovan on jún 16, 2022 in - No Comments
Spomienkové Služby Božie na tragické udalosti v Přerove – 19. júna 2022 – Dobšiná
„… ale ak sa nebudete kajať …“
Bratia a sestry: Pokoj vám!
Lukáš 13, 1 – 3: V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. Ježiš im odpovedal : Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám. Ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.
Nábožné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Kristovi!
V dnešnej dobe sme deň čo deň konfrontovaní s množstvom nešťastí, tragédií, katastrof a pohrôm. Človek pri počúvaní večerných správ počuje naozaj len málo pozitívneho a dobrého. Darmo, pravdu má ľudová múdrosť, keď hovorí, že : Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Problém je však niekedy aj v tom, že moderného človeka pozitívne a dobré veci až natoľko nenadchnú ako tie traumatizujúce, negatívne a dramatické. Je to akoby sme boli viacej citliví, či priam otvorení pre zlo ako pre dobro. Myslím si, že svojim spôsobom je takéto ponímanie diania vo svete choré. Je choré, keď sa človek koncentruje len na to zlé, na rôzne druhy utrpenia, pričom pekné stránky života prehliada. Iste, bratia a sestry, nemôžeme si dnes zatvárať oči pred násilím, ktoré sa pácha na nevinných. No nemôžeme ani nevidieť množstvo dobrých darov, ktoré pre život dostávame.
Dá sa povedať, že každá doba priniesla pre ľudstvo ako také niečo dobré. Raz to bol pokrok v technike a vede, inokedy zas pokrok v duchovnej sfére. No zároveň každá doba so sebou priniesla aj množstvo zbytočných obetí, množstvo krviprelievania, množstvo národných tragédií, ako aj zničených ľudských osudov. Ježišova doba v tom všetkom nebola výnimkou. V našom texte čítame, že za Ježišom prichádzajú istí ľudia a podávajú mu správu o Galilejcoch, ktorých dal rímsky prokurátor Pontius Pilatus povraždiť práve v čase, keď v Jeruzalemskom chráme prinášali obete. Na nádvorí chrámu, kde sa obete prinášali, sa tak krv obetných zvierat zmiešala s krvou obetujúcich a vznikol krvavý kúpeľ. Strašná tragédia, strašné násilie a nepochopiteľná krutosť. Fakt je, že dnes už nevieme, prečo to títo ľudia Ježišovi hovoria. Do úvahy však pripadajú viaceré možnosti :
- Židia v tej dobe verili, že kto zomrie takouto hroznou smrťou, určite musel v živote niečo zlé spraviť, čo zostalo tajné, čo Pánu Bohu dotyčný ani nevyznal ako hriech. Za to ho teraz Boh potrestal. Informátori teda možno očakávajú, že Ježiš im dá za pravdu, a keď je prorok – snáď aj poukáže na konkrétne hriechy tých nešťastníkov, ktorých stihol taký hrozný koniec. Nič také sa však nedeje.
- Ak táto skupina informátorov pochádza zo zelótskeho prostredia, teda sú to židovskí bojovníci, radikáli, túžiaci po otvorenom povstaní a spiknutí voči Rímu – snáď očakávajú, že Ježiš ostro odsúdi Piláta za jeho barbarstvo a vyzve ľud na rebéliu a neposlušnosť voči rímskemu vladárovi. No ani toto sa nekoná.
- Možno že títo ľudia len obviňujú Boha za to všetko, čo sa stalo. Kde bol vtedy Boh? Veď Jemu boli prinášané obete! Tak prečo nezasiahol? Prečo nič nespravil, ale dopustil takéto násilie? Ak je Ježiš Boží Syn, alebo sa za Neho aspoň vydáva, nech teraz obráni Boha. No Ježiš ani v tejto chvíli necíti potrebu robiť Bohu advokáta. Pán Boh totiž nepotrebuje nijakých obhajcov, či obrancov. On chce len jedno, aby sme Mu boli svedkami.
Ježiš túto debatu, milí priatelia, vedie paradoxne celkom iným smerom. Nevšíma si hriechy Galilejcov, veď na inom mieste hovorí : Kto z vás je bez viny, nech prvý hodí kameňom! Tým poukazuje informátorom, že nie sú o nič lepší, ani o nič horší ako tí nešťastníci. To, čo sa stalo Galilejcom, sa kľudne mohlo stať aj im. Ježiš si nevšíma ani Piláta a jeho egoistické správanie sa na jeho významnom poste. Aj jemu neskôr povie : Nemal by si moci nado mnou, keby ti nebola daná zhora. (A tak sa budeš zodpovedať samotnému Bohu za to, aký verdikt teraz nado mnou vynesieš.) Ježiš teda predáva súd nad Pilátom Bohu ako absolútnemu Sudcovi. A napokon Ježiš nereaguje ani na spravodlivosť, či nespravodlivosť Božiu. Veď On sám svojim životom dokázal, že Boh netúži po násilí, terorizme a krutosti. On vojny nevymyslel, ani po nich netúži. Radšej násilie a krutosť znáša na vlastnom tele a na kríži.
Bratia a sestry, aby sme boli v tento dnešný deň aktuálni, pretransformujme Ježišovu otázku možno aj takto: Myslíte si, že tí Dobšinčania, ktorých postrieľali v Přerove, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Dobšinčania? Na základe toho, čo už bolo povedané vidíme, že hriech tých nešťastníkov nie je odpoveďou na tragédiu, ktorá sa stala. Odsúdiť vinníkov musíme, no v konečnom dôsledku ich radšej prenechajme Pánu Bohu, Jeho súdu a Jeho spravodlivosti. Veď je napísané : Mne patrí pomsta, ja odplatím. Mimochodom: Božia spravodlivosť. Uvedomme si, že my nie sme kompetentní Boha obviňovať, či odsudzovať za to, čo sa stalo! Veď to nie Pán Boh v tú júnovú noc postrieľal nevinných ľudí. Naša myseľ sa síce búri, ak si pospájame isté fakty – a síce, keď vieme, že Boh je vševedúci a všemohúci … Potom mohol tomuto masakru zabrániť – no v konečnom dôsledku nie vždy Božím plánom a cestám rozumieme.
Fakt je, milí priatelia, že minulosť zmeniť nemôžeme. Čo sa stalo, stalo sa. A na to aj Ježiš jasne poukazuje tým svojim informátorom. Vy, priatelia, sa nezapodievajte tým, čo sa stalo, čo bolo! Skúste sa z toho radšej poučiť, aby ste ovplyvnili svoju prítomnosť a budúcnosť, ktoré sa ešte zmeniť dajú! Nie, hovorím vám, ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Toto je Ježišovo východisko. Celkom nezvyčajne, ale oprávnene Ježiš presúva pozornosť z minulosti na prítomnosť. A čo my? Ako sa k tomu, čo sa stalo pred 77 rokmi máme postaviť? Aký postoj zaujať? Donekonečna sa vŕtať v minulosti a tíšiť svoj žiaľ nad tým, čo sa už aj tak nedá zmeniť? Alebo v sebe neprestajne živiť nenávisť voči páchateľom tejto násilnosti? Iste, zabudnúť sa nedá. A nielen, že sa nedá, zabudnúť sa ani nesmie. No ani sústreďovanie sa na veci minulé, ani pestovanie nenávisti nie sú pre nás schodnou cestou. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale pre mňa je každá takáto tragédia svojim spôsobom zdvihnutým varovným prstom pre tých, ktorí prežili: Toto sa za iných okolností mohlo stať aj nám. A nielen, mohlo sa. Toto sa môže stať aj nám, ak v živote nezjednáme nápravu …
Ježiš nás teda všetkých pozýva a volá k prehodnoteniu našich životov. Keď počujeme o takýchto „jóbovkách“, jóbovských zvestiach, teda zlých správach, ako ich zvykneme nazývať, pamätajme aj na svoju krehkosť, nestálosť a pominuteľnosť! Skúmajme, ako by sme obstáli pred Bohom, keby nás z tejto časnosti odvolal rýchlo a nečakane! Smrť totiž nie vždy prichádza len pomaly, kedy má človek dostatok času pripraviť sa na odchod, zmieriť sa s Bohom, či s blížnymi a tak podobne. Smrť niekedy dokáže zasiahnuť aj nečakane, rýchlo, v okamihu, a vtedy už nie je čas na pokánie, či na zmierenie, alebo obrátenie sa k Bohu. Ježiš nás teda nabáda k tomu, aby sme celý svoj život žili v tomto poznaní, že náš odchod môže prísť hocikedy. Samozrejme, nemá to byť život plný strachu a obáv zo smrti. Veď to by asi ani nebol život. Len pamätajme na to, že sa raz všetci budeme musieť pred Boha postaviť. Nech je teda celý náš život žitý v neustálom pokání, vyznávaní svojich hriechov Bohu a v uvedomovaní si svojej hriešnosti a závislosti na Bohu! Nech je to život žitý vo viere a v dôvere oproti Bohu! Sám dobrotivý Boh nech nám v tom pomáha! Amen.
Pomodlime sa : Všemohúci Bože, Otče náš nebeský, v tejto chvíli pred Teba predstupujeme ako pred najlepšieho Lekára našich duší. Naše mysle i srdcia sú naplnené smútkom nad udalosťou, ktorá sa stala pred 77 rokmi. Nevinní ľudia prišli o svoje životy, mnohí o svojich blízkych príbuzných. Prosíme Ťa o tých, ktorí sa už do vytúžených domovov nikdy nevrátili. Prijmi ich na milosť, prijmi do svojho kráľovstva, zotri slzy z ich očí a dopraj pokojný odpočinok vo večnom živote v Tvojom kráľovstve. Prosíme Ťa zároveň aj o všetkých nás, aby sa pre nás táto udalosť nestala len kúskom histórie, na ktorú sa postupne zabudne. Na základe Ježišových slov v nej chceme vidieť zásah, ktorým chceš hovoriť aj do našich životov. Chceš, aby sme sa zamysleli nad tými svojimi konkrétnymi životmi, nad tým, ako žijeme, čo uznávame, čo je pre nás prvoradé. Daj nám k tomu síl! O to Ťa prosíme. Amen.
