Spomienkové služby Božie – Přerovská tragédia
Written by radovan on jún 22, 2017 in - No Comments
Spomienkové služby Božie na tragické udalosti pri Přerove (18./19. jún 1945) – 25. 6. 2017
„Kde je tvoj brat?“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
1 Mojžišova 4, 3 – 11
3 Po istom čase priniesol Kain obetu Hospodinovi z poľných plodín. 4 Ábel obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom. Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu, 5 ale na Kaina a na jeho obetu tak nepohliadol. Kain sa veľmi nahneval a tvár sa mu zamračila. 6 Hospodin povedal Kainovi: Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? 7 Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať. 8 Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Vyjdime von! Keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho. 9 Tu sa Hospodin spýtal Kaina: Kde je tvoj brat Ábel? On odvetil: Neviem. Som azda strážcom svojho brata? 10 Opäť sa ho spýtal: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme. 11 Teraz budeš kliatbou vyhnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky vypila krv tvojho brata.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
72 rokov uplynulo od tragickej udalosti povraždenia karpatských Nemcov neďaleko moravského mesta Přerov, ktorú si každoročne v mesiaci jún pripomíname na spomienkových službách Božích na pôde nášho cirkevného zboru. Robíme tak preto, nakoľko medzi nevinne povraždenými boli aj občania mesta Dobšiná. I keď sa jedná o hroznú udalosť, čo sa novodobých dejín nášho mestečka týka, je dobré, že na ňu nezabúdame, že si ju rok čo rok pripomíname. Áno, je potrebné poukazovať na to, čo všetko sa môže stať, keď človek prestane vidieť v tom druhom človeka, brata, či sestru. Keď človek sa stane človeku tak povediac vlkom, ba čo viac – ešte aj niečím horším. Pretože to, čo si dokážu spôsobovať ľudia, to ani zvieratá nedokážu.
Z Písma svätého sme si dnes vypočuli známy príbeh, ktorý pojednáva vôbec o prvej vražde, ktorá sa podľa Biblie na tomto svete odohrala. Je to o to horšie, že sa jedná o bratovraždu. Starší Kain násilne berie život mladšiemu bratovi Ábelovi. Pokiaľ to však vnímame tak, že všetci sme deťmi nášho spoločného Otca, ktorým je Boh, potom každá vražda je bratovraždou. Vražda je v podstate ďalšou z anomálií, ktoré si so sebou ako ľudstvo nesieme od pádu prvých ľudí v raji. Faktom totiž je, že v pôvodnom stvoriteľskom pláne tak vraždenie ako ani smrť miesto nemali. Ľudský hriech, ľudská túžba byť ako Boh a rozhodovať o veciach suverénne a nezávisle na Bohu – to je to, čo spôsobilo, že život naokolo je taký aký je. To znamená : okrem iného je naplnený aj zabíjaním, likvidovaním a vraždením.
Bratia a sestry, mne sa na Biblii vždy páčilo to, že sa snaží život vyobrazovať tak, aký je on aj v realite. Biblia nie je naivná kniha, ktorá si zatvára oči pred skutočnosťou, pred hriechom, pred ľudskou zákernosťou, nenávisťou, agresivitou, netoleranciou či krutosťou. Niekto to môže vnímať snáď aj tak, že tých krutostí je v Biblii akosi až priveľa. Najmä Stará zmluva môže neskúseného čitateľa viesť k tomu, aby sa nad touto posvätnou knihou judaizmu a kresťanstva (z časti aj islamu) rýchlo pohoršil. Cieľom toho všetkého však nie je pohoršovať ani dráždiť, ani odviesť od viery, či od Boha, ale pozrieť sa na život taký, aký je. Nuž a žiaľ, život nie je vždy len dobrý a pekný. Dejú sa, žiaľ, aj také pohromy, akú si pripomíname dnes, keď beštialita, bezcitnosť a cynickosť človeka víťazia nad jeho ľudskosťou a súcitom. Áno, priatelia, život nie je vždy len krásny, pokojný, dobrý a ideálny. Život vie byť niekedy aj nespravodlivý, zlý, nezmyslený a krutý. Život je totiž taký, akým si ho my ľudia robíme. A my ľudia sme až príliš „dobrí“ v tom ako znepríjemňovať, kaziť, či brať život druhému človeku.
Takto, bratia a sestry, na biblickom príbehu opisujúcom prvú bratovraždu spoznávame mechanizmus, ktorý stojí za tým, že niektoré medziľudské vzťahy sa skončia úkladnou vraždou, odstránením človeka, zmarením ľudského života. Na prvom mieste je tu hnev. Jedná sa o hnev staršieho Kaina voči mladšiemu Ábelovi. Osobne si dovolím povedať, že pred samotným hnevom je tu ešte závisť. Kain najprv závidí Ábelovi, že jeho obeť Hospodin prijal, zatiaľ čo Kainovu nie. Od závisti už nie je ďaleko k hnevu a nenávisti.
Áno, hnev a nenávisť ovládli aj srdcia a mysle vojakov petržalského vojenského pluku, ktorý sa v tých nešťastných, osudových dňoch a hodinách stretol na železničnej stanici v Přerove s transportom prevážajúcim karpatských Nemcov do svojich domovov na Slovensku. Tak ako v Kainovom prípade, tak i v tomto prípade sa pýtame : Bol to oprávnený hnev? Bol to spravodlivý hnev? Kto dal právo tým vojakom vybiť si svoj hnev a nenávisť na nevinných civilistoch?
Je fakt, že v Biblii čítame aj o spravodlivom hneve, ktorý je na mieste. Zakaždým sa však jedná o opis Božieho hnevu nad ľudským hriechom. V tomto prípade sa jedná o niečo ako spravodlivý hnev. Pán Boh má právo sa na človeka hnevať, pretože Jeho vôľa a zákon boli pošliapané, porušené a znevážené. V prípade Kaina však platí niečo celkom iné : Hospodin povedal Kainovi: Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? 7 Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre?
Kain teda nemal právo hnevať sa na brata Ábela za to, že Hospodin jeho obeť prijal, zatiaľ čo Kainovu nie. V Kainovom konaní zrejme muselo byť niečo zlé, čo sa Pánu Bohu nepáčilo. Písmo sväté to však bližšie nijako nedefinuje. Iba na jednom mieste v Novej zmluve čítame o tom, že Ábel priniesol svoju obeť Hospodinovi ako prejav svojej viery a dôvery v Neho, ako prejav svojej vďačnosti voči Bohu. Kain pravdepodobne svoju obeť priniesol zrejme len z náboženskej povinnosti, ale bez srdca, bez vnútorného presvedčenia. Navonok teda obidvaja robia to isté. Ale Boh, ktorý vidí do srdca človeka, Ten rýchlo odhadne, že pohnútky a dôvody obidvoch bratov sú načisto rozdielne. Jednoducho Pán Boh vedel, prečo robí to, čo robí. Prečo jednu obeť prijíma a prečo druhú nie. No to nemusí byť ešte koniec všetkého! Hnev nikdy nemá byť zakončením medziľudských vzťahov. Preto nás aj Písmo sväté nabáda k tomu, aby „slnko nezapadalo nad našim hnevom“. To znamená : pomer so svojim blížnym ešte dnes! Zmier sa s ním ešte skôr, než slnko zapadne a deň sa skončí!
7 Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať. Áno, drahí priatelia, to jediné, čo tento vražedný a zhubný mechanizmus v človeku môže zastaviť, je konanie dobra. Usilovanie sa o dobro, angažovanie sa pre dobro tohto sveta i pre dobro človeka v ňom. Nuž a v tom „dobre“ sa skrývajú hodnoty ako : láska, pokoj, zmierenie, odpustenie, pomoc, obetovanie sa pre druhého.
Čo sa však stane, pokiaľ sa človek rozhodne neísť cestou dobra? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať. Áno, tak ako Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, tak ani hriech nie je ďaleko od nikoho z nás. Napokon všetko v živote je len vecou rozhodnutia a priority. Existujú iba dve cesty – cesta života a cesta smrti. Je len na tebe, drahý priateľ, len na mne, po ktorej z tých dvoch ciest sa deň čo deň rozhodujeme kráčať.
Život človeka je na tomto mieste vyobrazený ako dom, do ktorého sa vchádza dvermi. Hriech, pokušenie, satan a zlo číha pri dverách každého jedného z nás. Ale do nás Boh vložil aj rozum, vnútornú silu, rozvahu, kritické myslenie a vôľu, aby sme sa vedeli ovládať a správne sa rozhodnúť. Okrem toho nám Boh dáva svojho Svätého Ducha, aby sme dokázali deň čo deň kráčať po tej správnej ceste, ceste života. Pred 72 rokmi to, žiaľ, vojaci z Petržalky, nezvládli. Neovládli sa ani ako profesionáli ani ako ľudia, a tak ako Kain, aj oni vykonali strašný čin. A nie iba jeden, ale hneď niekoľko stoviek. Otvorili dvere hriechu a žiadostivosti zabíjať a vraždiť, ktorá ich celkom ovládla. Bratia a sestry, človek v takomto barbarskom čine nemôže nevidieť priam až niečo diabolské a démonické. Zlo vie byť naozaj nepredstaviteľne zlé a hrozné.
Na našom Spasiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi, však vidíme ako sa dokázal ovládnuť, keď bol konfrontovaný so zlom. Na Jeho príklade vidíme, že človek si vždy môže zvoliť aj inú cestu, iné riešenie. A tak keď Ho vypočúvajú, neprehovorí slova. Pokorne a v tichosti znáša všetko zlo na sebe. So zlom sa totiž nedá bojovať tak, že to isté zlo budeme my sami odplácať tým, ktorí nám ho spôsobujú. A tak o trpiacom Mesiášovi už aj samotný prorok Izaiáš píše : 3 Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. 4 Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. 5 On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. 6 Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. 7 Bol trápený a on sa nechal ponižovať, neotvoril ústa, ako baránok vedený na zabitie; neotvoril ústa ako ovca, ktorá onemie pred strihačom (Iz 53, 3 – 7). Rovnako tak, keď visí na kríži, nepreklína svojich mučiteľov, katov a celý ten zástup stojaci naokolo, ale prosí Boha : Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia! Pán Ježiš je nám teda v tomto smere tým najlepším príkladom ako bojovať so zlom – odpustením, láskou a milosrdenstvom. To sú zbrane, ktoré berú zlu moc z jeho rúk. To sú zbrane, ktoré i dnes zlo odzbrojujú. Priatelia, je len na nás, či tieto duchovné zbrane vo svojom živote prijmeme za svoje alebo nie.
Predsa však, v kútiku duše, keď človek počúva tieto slová, stále nanovo sa objavuje jedna myšlienka, ktorá sa nedá odbiť: Máme sa iba jednoducho zmieriť s tým, že je tu zlo? Máme ho iba jednoducho zobrať na vedomie, ako nejaké uznesenie na schôdzi? To je všetko? A čo spravodlivosť? Kde je v tom všetkom spravodlivosť? Áno, bratia a sestry, Pán Boh je okrem lásky, milosti a milosrdenstva aj Bohom spravodlivosti. Preto sa aj v prečítanom biblickom texte obracia na Kaina slovami : Kde je tvoj brat Ábel? To znamená : Pán Boh nás vedie k tomu, aby sme svoj zlý čin my sami diagnostikovali ako hriech a vyznali ho pred Bohom. Iba vtedy on môže byť odpustený. Kain však túto poslednú možnosť odpustenia, ktorá mu je daná od Boha, ako sa zdá, nevyužíva. Naopak! Priam arogantne odpovedá : Neviem. Som azda strážcom svojho brata?
Bratia a sestry, človeka možno oklamať. Pred druhým človekom sa možno hrať na to, že o ničom nevieme. Aj minulý režim sa túto tragédiu snažil zatutlať, zmiesť „pod koberec“. Bolo tabu, zakázané, o tom čo i len hovoriť. Ale Pána Boha sa oklamať nedá. Pred Pánom Bohom sme my všetci jedni za druhých zodpovední. Povedané slovami Písma : sme si navzájom strážcami.
A tak, keď Kain nevyužije možnosť priznať sa k svojmu ohavnému činu dobrovoľne, a tak dôjsť odpustenia, usvedčuje ho Hospodin sám : Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme. 11 Teraz budeš kliatbou vyhnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky vypila krv tvojho brata. Kde niet ľútosti, tam niet ani odpustenia. Tam možno očakávať iba trest.
Je smutné, veľmi smutné, že najväčší vinníci masakru na „Švédskom vale“ pri Přerove, nikdy neprejavili ľútosť nad svojim činom. Namiesto toho si ho všelijako trápne ospravedlňovali. Zachovali sa svojim spôsobom ako Kain. Nevyužili možnosť na odpustenie ani pred Bohom, tobôž nie pred ľuďmi. No kde niet ľútosti, nemožno očakávať ani odpustenie a súcit. My ich po 72 rokoch nechceme súdiť, mysliac na slová Pána Ježiša : Akým súdom súdite, takým budete i vy súdení. Naopak, všetko dnes odovzdávame do Božej spravodlivosti, pamätajúc na slová Písma : Mne patrí pomsta. Ja odplatím. Všetko preto pokorne odovzdávame Božiemu poslednému súdu, kde každá krivda a nespravodlivosť bude raz nielen zverejnená, ale aj napravená. Kde každá nespravodlivosť bude odčinená, kde spravodlivosti bude učinené zadosť. Nech je vtedy nám všetkým Boh milostivý! Amen.
