Štedrý večer – Augustus vs. Ježiš
Written by radovan on dec 18, 2013 in - No Comments
Štedrý večer – 24. 12. 2013
„Augustus vs. Ježiš“
Drahí bratia, milé sestry : Pokoj vám!
Lk 2, 1 – 14
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: 14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v narodenom Pánovi!
Stretli sme sa dnes v tomto chráme Božom azda pri najkrajšej udalosti celého roka – na Štedrý večer. Je to neopakovateľný čas v roku, ktorý má svoju úžasnú, nezameniteľnú atmosféru. Či mladí, či starí, čí deti, či starci, všetci sa naň tešíme. Tešíme sa, že budeme môcť obdarovať našich blízkych. Tešíme sa, že našimi najbližšími budeme obdarovaní my sami. Tešíme sa však aj z najkrajšieho daru, ktorým sme obdarovaní my všetci. Je to dar, ktorý k nám na svet prišiel od Boha, a to v podobe Božieho Syna – Ježiša.
Vypočuli sme si pred chvíľkou biblický text, ktorý opisuje najkrajšiu udalosť v ľudských dejinách. Na tento vianočný príbeh by sa dalo pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Vedeli by sme sa sústrediť na mnohé veci, impulzy. Dalo by sa hovoriť o tom, že čistý, hriechom nepoškvrnený kráľ Ježiš sa narodil v špinavej maštali. Dalo by sa sústrediť na to, že „do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali.“ Že sa pre neho nenašlo dôstojné miesto a tak podobne. No nie o tom dnes chcem hovoriť. Chcel by som sa v tejto chvíli spolu s vami zamyslieť nad dvoma postavami, ktoré sa v tomto príbehu objavujú a nad kontrastom, ktorý v sebe reprezentujú. Jednou z nich je vtedajší panovník známeho sveta – rímsky cisár Augustus a druhou je narodený panovník celého univerza – Ježiš.
Augustus bol rímsky cisár, vládca vtedajšieho sveta, za vlády ktorého sa narodil iný Vládca – Pán pánov a Kráľ kráľov, Vládca nielen celého sveta, ale celého univerza. Augustus bol v podstate titul, ktorý bol tomuto mužovi udelený rímskym senátom v r. 27 pred Kristom. Význam tohto titulu je : vznešený, velebný, posvätný. Takýmto titulom sa chcelo naznačiť, že v postave tohto panovníka má bežný smrteľník do činenia s osobou viac než ľudskou. Jedná sa už v podstate o osobu, ktorá patrí do božskej sféry. Takto sa o Augustovi veľmi skoro začalo hovoriť rovno ako o bohu. Ako o spasiteľovi, darcovi pokoja, ako o zakladateľovi novej éry v dejinách sveta. Takéto vnímanie cisára Augusta veľmi skoro prerástlo až do náboženského kultického uctievania. Čo treba vedieť, Augustus sa takémuto božskému uctievaniu nebránil. Človek si o sebe totiž rád namýšľa, že je bohom. A ak už nie pred druhých, tak aspoň sám pre seba.
Zmienka o Augustovi v prečítanom evanjeliovom Vianočnom príbehu nie je náhodná. Jej účelom nie je len umiestniť narodenie Ježiša do určitého dejinného priestoru, i keď bezpochyby chcel evanjelista Lukáš poukázať aj na to. Skutočným dôvodom, prečo sa cisár Augustus objavuje v azda najznámejšom biblickom príbehu je tá, aby sa čitateľovi poukázalo na rozdiely pri obidvoch vládcoch.
Evanjelista Lukáš tak postupne presúva našu pozornosť z „božského“, ospevovaného a uctievaného Augusta na malého Ježiša. Na malé dieťatko, ktoré sa v tom čase narodilo v nejakom zastrčenom rohu veľkej Rímskej ríše. Postupne sa ukazuje, že práve toto narodené dieťatko – Ježiš – je skutočný Spasiteľ – Záchranca, pretože On prináša pravé evanjelium. To znamená : dobrú správu o tom, že Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný. Nuž a že je to pravda, to potvrdzujú aj posol z nebies – anjel, ktorý betlehemským pastierom oznamuje : Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, 11 lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. On je ten, kto si zasluhuje naše uctievanie, velebenie, ospevovanie i oslavu. I to nám pripomínajú anjeli, ktorí ako prví začínajú s chválospevom : Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Resp. podľa ekumenického prekladu : Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje .
Drahý brat, milá sestra, koho dnes velebíš ty? Koho ospevuješ? Koho uctievaš? Koho uznávaš a komu sa podrobuješ ty? Koho pokladáš za svojho vládcu? Koho pokladáš za svojho Pána? Za svojho Boha? Je ním Augustus? Teda niekto mocný a vplyvný z tohto sveta, od ktorého očakávaš, že vyrieši tvoje problémy? Že nájde riešenie na úpadok morálky, na ekonomickú krízu, na rozpad tradičných hodnôt, na znižovanie významu tradičnej rodiny? Po páde socializmu v ´89 mnohí videli svojho spasiteľa a boha v „západe“. V kultúre západu, v ekonomike a peniazoch západu, v demokracii západu. Potom sa pre mnohých spasiteľom stalo to, že sme sa ako národ osamostatnili. Neskôr sa bohom pre niektorých stala Európska únia, od ktorej mnohí čakali vyriešenie snáď všetkého. Realita ukazuje a najmä realita v tejto oblasti, v ktorej žijeme, že nie všetci sú šťastní. Nie všetci majú dôvod na radosť. Nie všetci môžu povedať, že žijú život, ktorí si vysnívali a predstavovali. Nie všetci prežívajú pokoj – či už vo svojom živote, či v živote svojich rodín, či v susedských, medziľudských vzťahoch, či na pracoviskách a podobne. Medzi ľuďmi je naopak veľa nespokojnosti, závisti, frustrácie, hnevu, pretvárky, stresu, nespokojnosti, rasovej neznášanlivosti, ba dovolím si povedať že až znechutenia a nenávisti. Tým samozrejme nechcem povedať, že všetko je zlé. To určite nie! No zdá sa, že ľuďom rýchlo došlo, že ani západ so svojou kultúrou a demokraciou, ani so svojimi peniazmi, ani únia, ani naša nacionálnosť naše ľudské a osobné problémy nevyrieši. A tak sa môžeme právom pýtať : Kde sa podel ten náš „Augustus“ so svojimi riešeniami? Zdá sa, že neuspel. Zdá sa, že zlyhal a zlyháva na celej čiare. „Boh“ mnohých sa príliš nepredviedol. Sklamal. Len mnohí to akoby stále nechceli vidieť a pochopiť. Niet toho, kto by skričal z celej sily, ako v tej Andersenovej rozprávke, že : „Cisár je nahý!“
Milý priateľ, za koho teda pokladáš svojho spasiteľa, pána a záchrancu? Bude ním aj naďalej Augustus? Potom počítaj s tým, že pravdepodobne budeš skôr či neskôr sklamaný, nešťastný, vnútorne vyprázdnený a vyhorený. Čím skôr to pochopíš, čím skôr na to prídeš, tým lepšie pre teba. A čo tak vyskúšať to s tým druhým – s Ježišom? Ježišovo narodenie je dôvod pre pravú oslavu a radosť. Jedine On totiž má moc nastoliť ten pravý pokoj, po ktorom tento svet i človek túži. Pokoj v Rímskej ríši bol garantovaný tzv. Pax Romana. Bol to pokoj vynútený vojenskou mocou. Ježiš ťa však nenúti k ničomu. Dáva Ti na výber. Slobodne sa môžeš rozhodnúť. Je to pokoj a radosť, ktoré pramenia z toho, že na tomto svete nie sme sami, i keď sa tak niekedy cítime. Že sme milovaní, aj keď sa od nás niektorí ľudia odvracajú. Ježiš kráča s nami v našich sklamaniach, prehrách, pádoch, zlyhaniach. Boh má v ľuďoch zaľúbenie. Boh ľudí miluje. Boh kráča a je s tebou aj vtedy, keď ti ostatní nastavujú chrbát a tvária sa, že ťa nepoznajú.
Speváčka Sinead O’Connor v jednej svojej piesni spieva: „Dieťa moje, som tak šťastná, že som ťa našla, hoci moja náruč ti bola stále na blízku. Milé vtáča, ty si ma nevidelo. Ja teba áno. Som tu, aby som ťa poláskala, potešila a pomohla ti, keď si osamelé.“ Myslím, že Vianoce sú sviatky dotyku. Prorok Izaiáš píše : „Ako keď matka teší niekoho, budem vás tešiť!“ (Iz 66,13). Izaiáš si predstavuje Boha ako matku, ktorá prichádza, aby sa s láskou dotkla svojho dieťaťa, keď je smutné alebo vystrašené. Posolstvo Vianoc hovorí, že svoju materinskú lásku napĺňa Boh, keď sa v narodenom Ježišovi Kristovi dotýka človeka. Dotýka sa nás materinskou láskou, keď sa nás už nik iný nechce dotknúť. Pohládza naše vlasy, keď už niet nikoho, kto by ich pohladil. Berie nás do náručia, aj keď sme už sklamali a stratili láskavú náruč všetkých ostatných. Dvíha nás a tíši náš plač po tvrdých pádoch, aj keď už niet na blízku nikoho, kto by nás postavil na nohy. Šepká nám – neboj sa, to prebolí, aj keď už niet nikoho, kto by ešte veril v našu schopnosť ísť ďalej. Ak to aj naša vlastná matka neurobila, On to urobí. Ako? Tak, že posolstvom lásky na Vianoce prebúdza v nás ochotu s láskou sa priblížiť a dotknúť sa aj toho, ku komu sme si už sami nevedeli nájsť cestu.
To určite neznamená, že keď uveríš v Ježiša ako v Spasiteľa a Záchrancu, tak všetko nedoriešené, komplikované a zlé sa v tvojom živote za 5 minút vyrieši. To zrejme nie. Isté veci si musíme poriešiť v živote sami. Pán Boh nám k tomu dal viaceré predpoklady, aby sme to zvládli. No zmení sa jedno! Od tej chvíle budeš mať istotu, že na to nie si sám. Že vždy môžeš prosiť o pomoc i o silu Toho, pre ktorého nič nie je problémom. Túto ochotu byť pri nás a byť pri nás blízko, byť nám na dosah, na dotyk, Boh dokazuje úplne geniálne. Tým, že sám vstupuje do tohto sveta ako jeden z nás. Čo viac nám ešte treba? Aký väčší dôkaz Jeho záujmu o nás, Jeho lásky k nám a Jeho úprimnosti ešte potrebujeme? Nám, nám narodil sa – spievame. Je to naozaj tak.
Augustus? Alebo Ježiš? Je určite zaujímavé, bratia a sestry, že pred takéto jednoznačné rozhodnutie sme postavení nielen pri Ježišovom narodení, ale tiež aj na konci Ježišovho pozemského života, keď si ľud pred Pilátom má zvoliť medzi Barabášom a Ježišom. Vtedy si väčšina zvolila Barabáša a následky tohto rozhodnutia si táto generácia aj musela znášať. Koho si dnes vyberieš ty? Augusta alebo Ježiša? Je to len na tebe! No pamätaj, že aj dôsledky tohto rozhodnutia si bude musieť znášať každý z nás sám za seba – v dobrom i v zlom. Amen.
Použité materiály : Kázňová prípravka Dr. Adriána Kaciána, myšlienky Dr. Ondreja Prostredníka
