Štedrý večer – nepozvaný oslávenec
Written by radovan on dec 22, 2017 in - No Comments
Štedrý Večer – 24.12.2017
„… nepozvaný oslávenec …“
Milosť vám a pokoj od toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Ján 1, 11
11 Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Priznám sa, že patrím ku generácii, ktorá dosť intenzívne využíva internetové sociálne siete, či už na získanie informácií, alebo na zdieľanie osobných momentov zo života, resp. na propagovanie kázní, či duchovných aktivít, ktoré sa organizujú tak na pôde nášho cirkevného zboru alebo na pôde celého Gemerského seniorátu. Popri mnohých hlúpostiach, na ktoré tam človek narazí, sa však z času na čas objaví aj niečo, čo stojí za pozastavenie a zamyslenie. Nuž a minule sa mi práve niečo také podarilo objaviť. Volá sa to VIANOČNÝ LIST PRE TEBA… Predstavte si, žeby nám Ježiš napísal list v tomto čase, keď oslavujeme Vianoce! Sviatky, ktoré vnímame ako najkrajšie v roku. My sme skôr zvyknutí na to, že deti píšu Ježiškovi. Všetci síce vieme, ako to je, ako to funguje, ale máme aspoň aké také povedomie, že sa to akože dá. Čo by sa však stalo, keby sa garde obrátilo? Čo by asi „Ježiško“ napísal nám? Dovoľte mi, aby som vám Jeho list adresovaný každému jednému z nás, dnes, keď vianočné sviatky začínajú, prečítal :
Môj priateľ, ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a podľa všetkého sa zdá, že tomu tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. No čím ďalej to ide, tým viac sa zdá, že iba málokto už pozná skutočný dôvod týchto osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, jedia dobré jedná a popíjajú kvalitné drinky. No mnohí v skutočnosti nepoznajú význam týchto osláv. Niektorí sú iba radi, že počas týchto sviatkov nebudú musieť ísť do práce. Nebudú musieť skoro ráno vstávať z teplej postele a popozerajú si rôzne programy či rozprávky v televízii, ktoré už akosi neodmysliteľne patria k vianočnému koloritu.
Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný!!! Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma stáť vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde, ani ma to už veľmi neprekvapilo. V posledných rokoch predo mnou akosi mnohí zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa odhodlaný som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som, čo sa bude diať. Všetci jedli typické jedlá pre tento čas a popíjali. Podaktorí to aj mierne prehnali. Rozprávali si oplzlé vtipy a nesmierne sa na tom všetkom bavili.
O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky a otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa. Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca? Nuž ale -nič som nenašiel. Vtedy som pochopil, že som nechcený a nepozvaný, a preto som radšej odišiel…
Každý rok sa oslava mojich narodenín zhoršuje. Ľudia nemajú problém pamätať na jedlo, pitie či zábavu, no na mňa akosi zabúdajú. Bol by som rád, keby si mi počas týchto Vianoc dovolil vstúpiť do svojho života, do života svojej rodiny. Potešilo by ma, keby si uznal tú skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.
Rád sa s tebou dnes o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoju párty, budem mať svoju vlastnú veľkú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť. Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcel by som vedieť, či prídeš, aby som ti mohol rezervovať miesto a napísať tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú totiž na konci pozvaní na moju párty. Tí, ktorí na pozvánku nebudú reagovať a neodpovedia, tí pozvaní nebudú a zostanú vonku.
Môj priateľ! Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie? Je to jednoduché : Pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží! Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave. Uvidíme sa čoskoro. Mám ťa rád.
Bratia a sestry, toľko z Ježišovho Vianočného listu pre teba. Chcel som sa vami oň podeliť, pretože sa mi zdal veľmi trefný. Mám totiž za to, že veľmi dobre odhaľuje krízu dnešných skomercionalizovaných Vianoc, ktoré sú prežívané neraz bez skutočných duchovných hodnôt. Milý priateľ, je to len na tebe, pre aké Vianoce sa rozhodneš. Či to budú Vianoce s Kristom v centre alebo Vianoce s Kristom na periférii.
V každom prípade nezabúdaj na jedno! Bez ohľadu na to, pre akú možnosť sa rozhodneš, Vianoce ostávajú sviatkom prispôsobenia sa Boha človeku. Ostávajú sviatkom Božieho poníženia sa na našu ľudskú úroveň. A to všetko preto, aby nás Boh mohol pozdvihnúť. Pán Boh sa totiž nestotožnil s človekom len naoko. On sa skutočne stal jedným z nás. Výsledkom tohto Božieho stotožnenia s človekom je, že On prestal byť tam a my tu. Boh od narodenia v Betleheme už nie je na tom druhom svete a my zas na tomto. On už nie je pre nás nepochopiteľný, ale blízky, s nami stotožnený – Immanuel (Boh s nami). On sa dotýka nás a my sa môžeme dotýkať Jeho. On nesie nás a my Mu môžeme dovoliť byť nesení.
Drahý brat, milá sestra, viera v Pána Ježiša, ktorý je občanom Neba a stal sa občanom Zeme, pozýva aj súčasného človeka, aby sa ako občan Zeme stal občanom Neba. Ak o Ježišovi hovoríme v súvislosti s inkarnáciou (teda s tým, že sa vtelil, že na seba vzal ľudské telo), potom o ľuďoch by bolo dobré hovoriť v súvislosti so spiritualizáciou. Teda s tým, aby sme boli viac duchovní a žili viac duchovne.
Dnes, keď sa pod vplyvom liberalizmu a postmodernej filozofie zvykne všetko relativizovať a spochybňovať, chceme na Vianoce pozerať nie ako na rozprávku, mýtus, bájku či legendu. Chceme vo viere pozerať na Betlehem a na Spasiteľove jasličky s úctou. Veď práve takéto Vianoce prežívané s vierou v srdci predstavujú ten pravý a skutočný postoj Boha : postoj lásky k celému ľudstvu.
Prajem nám všetkým, aby sme túto lásku aj pocítili a boli pre ňu otvorení. Prajem nám všetkým, aby sme sa počas týchto Vianoc, ale aj počas ďalších dní viac „zduchovňovali“ a menej sa „zosvetáčťovali“. Prajem nám všetkým, aby to boli Vianoce s Kristom v centre, nie s Kristom na okraji pozornosti. Nuž a nakoniec nám prajem, aby to boli Vianoce s Oslávencom, ktorý bude prítomný na oslave svojich narodenín. Prítomný v tvojom živote, v tvojej rodine, v tvojom dome. Nuž a ten najkrajší darček, ktorý Mu môžeš dať, si ty sám – tvoj čas, tvoja láska, tvoje srdce, tvoj život … Amen.
