Svätá Trojica – dostatočne veľký, aby sme Ho uctievali
Written by radovan on jún 04, 2020 in - No Comments
Svätá Trojica – 7. 6. 2020
„… dostatočne veľký, aby sme Ho uctievali …“
Piesne : 387, 182, 158, 184 / A : 48 / Ž 145, 1 – 13 / J 3, 1 – 15
Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Boha Otca, dary a spoločenstva Svätého Ducha nech sú so všetkými vami! Amen.
Rímskym 11, 33 – 36
33 Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. 34 Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? 35 Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? 36 Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnešným sviatkom Svätej Trojice sa ako cirkev dostávame na koniec slávnostnej polovice cirkevného roka. Je to sviatok, ktorý akoby v sebe chcel prepojiť všetky kruhy v tejto polovici – tak vianočný, veľkonočný ako aj svätodušný. Zrejme to asi všetci takto cítime, že za každým z jednotlivých menovaných kruhov stojí vždy viac jedna z osôb Svätej Trojice ako tie ostatné, aj keď aj oni na tom majú svoj podiel.
Na Vianočné sviatky tým pádom hľadíme ako na dielo Boha Otca, ktorý všetko pripraví na narodenie svojho Syna. Nuž a ten je v Márii počatý samozrejme 9 mesiacov predtým prostredníctvom Ducha Svätého. Vidíme tu teda spolupôsobenie všetkých troch osôb svätej Trojice, no prím tu zohráva Boh Otec ako Ten, ktorý je iniciátorom plánu spásy a záchrany hriešnika.
Na Veľkonočné sviatky nazeráme skôr ako na prioritné dielo Boha Syna – Ježiša Krista. On sa za nás obetuje. Umiera kvôli nám. Svojou smrťou nás zmieruje so svojim Otcom a Jeho hnev znáša na sebe. No Boh Otec v moci svojho Ducha Ho na tretí deň kriesi z mŕtvych. Opäť teda vidíme, že všetky tri osoby Trojice sú aktívne, ale prím zohráva Boží Syn.
Nuž a svätodušné sviatky, ktoré sme slávili len pred týždňom, zas vnímame ako dielo Boha Ducha Svätého, ktorý s mocou a darmi zostupuje na učeníkov, zakladá cirkev a dodnes v nej pôsobí. Opäť však Duch Svätý neprichádza sám od seba, ale dávajú Ho Otec spolu so Synom. A Duch Svätý akoby na oplátku zas vedie veriacich k oslave Otca i Syna.
Je fakt, milí priatelia, že sviatok Svätej Trojice je pre nás veľkým tajomstvom. Môžeme povedať tajomstvom viery. Racionálne je pre človeka nepochopiteľné ako tri nezávislé osoby môžu tvoriť jednu kompletnú a nerozdielnu bytosť. Hneď si to premietame na naše pozemské podmienky a zisťujeme, že nám to akosi nepasuje. A ani nám to pasovať nebude, nakoľko Božie bytie nás omnoho presahuje a prevyšuje. Je to pre nás nepochopiteľné. Pán Boh nám o sebe dal poznať len toľko, koľko sám uznal za správne. Vieme to, že nás miluje. Vieme to, že spravil a robí všetko preto, aby nás zachránil. To je podstata. Ostatné nech nás netrápi, ani neznechucuje, ani nech nás to neuberá o vieru. Veď ak by nám všetko bolo jasné, ak by sme dokázali všetkému rozumieť svojim rozumom, potom by náboženstvo bolo skôr filozofický koncept a nie záležitosť viery. Každý by potom Boha mohol poznať natoľko, nakoľko mu to lepšie alebo slabšie myslí. Avšak Písmo sväté nás na mnohých miestach utvrdzuje v tom, že pre Pána Boha je dôležitá naša láska, viera a dôvera v Neho, nie výška nášho intelektu.
Dá sa pritom povedať, že nielen Svätá Trojica ako taká je opradená rúškom tajomstva. Celé kresťanstvo a všetky jeho najväčšie sviatky sú založené na nadprirodzenej, rozumovo nevysvetliteľnej udalosti. Tak napríklad : počatie Panny Márie skrze Ducha Svätého. Smrť Božieho Syna a Jeho zmŕtvychvstanie. Potom Jeho zjavovanie sa. Jeho vstúpenie na nebo a následné zoslanie moci Svätého Ducha. Bratia a sestry, pritom všetkom nám náš rozum veľmi neosoží. Nie sú to javy, ktoré by sme mohli dať do skúmavky, do laboratória, či pod mikroskop a vedecky ich prebádať. Toto všetko je pre nás jedno veľké tajomstvo, ktoré buď prijmeme vierou alebo to budeme pokladať za jedno veľké bláznovstvo. No myslime na to, ako aj apoštol Pavol hovorí : že Bohu sa zaľúbilo zachrániť tento svet bláznovstvom kázania o Kristu. A ďalej: Boh je vo svojom bláznovstve múdrejší ako všetka múdrosť sveta. Boh je vo svojej slabosti mocnejší ako všetci ľudia.
Dnes však nechceme zostať len na tejto rovine. Chceme byť konkrétnejší a hlavne osobnejší. Učenie o svätej Trojici v oblasti našej osobnej viery je pre nás dôležité najmä kvôli nášmu vlastnému postoju voči Bohu.
Povedzme to teda ešte raz : Boh je tajomstvo. Boh, ak by bol dostatočne jednoduchý na to, aby sme Mu rozumeli, nebol by dostatočne veľký na to, aby sme Ho uctievali. Bolo by to potom katastrofálne pre akékoľvek učenie o Bohu, ak by neobsahovalo nič záhadné. Ústredná tajomnosť v kresťanstve tak spočíva v Božej trojjedinosti : jedna bytosť v troch osobách. Nemáme jednoducho skúsenosť s takouto existenciou z vlastnej skúsenosti. Pre nás „tri osoby“ znamenajú „tri oddelené individuality“.
Bratia a sestry, prvý predpoklad, ktorý teda musíme brať do úvahy, keď sa usilujeme o chápanie Boha, je, že máme nedostačujúcu, obmedzenú myseľ a že nejestvuje spôsob, ako by táto veličina mohla byť bez problémov zapasovaná do našich slov a predstáv. Prichádzame postupne k bodu, keď musíme prestať hovoriť a písať, pretože nemáme dostatok slov. No určite to nie je zároveň moment, keď by sme mali prestať veriť, a to z dôvodu, že celá vec je absurdná. Chápeme, milí priatelia, že Bohu nemožno úplne porozumieť. Dospeli sme k bodu, pravdepodobne k najvyššiemu bodu náboženskej skúsenosti, keď sme zazreli hlbočinu, ktorú nám otvorilo zjavenie, a voláme s Pavlom : 33 Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho! Jeden teológ to raz vyjadril slovami : Viera bez záhady je nezmyselná.
Druhý predpoklad pri zaoberaní sa Svätou Trojicou spočíva v tom, že učenie o Trojici nám pomáha porozumieť, čo mal Ján na mysli, keď napísal „Boh je láska“. Predpokladajme na chvíľku, že Boh nie je trojjediný. Predpokladajme, že by nemal Syna ani Ducha Svätého. Koho by potom miloval? Ako mohol byť láska, keď nemal koho milovať? Spomeňme si na príbeh o Adamovi a zvieratách z knihy Genezis. Boh ich nechal všetky predviesť pred Adama a ten bol schopný ich pomenovať. Žiadne zo zvierat však nebolo pre človeka primeraným spoločníkom. Adam potreboval lásku svojho vlastného druhu, a preto je nadšený, keď sa objaví Eva : Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bratia a sestry, čo bola pravda pre Adama, je pravda aj pre Pána Boha. Aj Boh potrebuje lásku svojho vlastného druhu.
Ako náhle vieme, že Boh je trojjediný, všetko je omnoho jasnejšie. Otec nebol nikdy sám. Nikdy mu nechýbal niekto, koho by miloval, pretože od začiatku mal spoločenstvo so Synom a s Duchom. Otec spolu so Synom a Duchom žili tvárou v tvár, v láske, ktorá bola nádherne dynamická a otvorená.
Tretím predpokladom je tá skutočnosť, že učenie o Trojici nám pomáha porozumieť Božej nezávislosti a úplnosti. Pán Boh nepotreboval stvoriť svet, aby tak získal na dôležitosti. Ani človeka stvoreného na svoj obraz, aby si tak zabezpečil odbyt pre svoju lásku. Nemal v sebe žiadnu potrebu, či nedostatok, ktoré by bol mal pred stvorením. Spoločenstvo Otca, Syna a Ducha Svätého už samo o sebe bolo dokonalé a postačujúce. Každý z nich mal nielen seba, ale aj ostatných. Bola v tom plnosť Božej lásky i plnosť Božej radosti. Práve s takýmito predpokladmi musíme dnes vnímať aj Božie rozhodnutie tvoriť – ako skutok absolútnej milosti, v ktorej sa Boh rozhoduje rozšíriť aj popri sebe samom okruh bytia, spoločenstva a lásky.
Dnešný sviatok Svätej Trojice nás tak dnes, drahí bratia, milé sestry, vedie na jednej strane k oslave Božieho nepochopiteľného a neuchopiteľného majestátu, tajomstva a veľkosti Boha. Na druhej strane nás to vedie k uvedomeniu si svojej vlastnej malosti a závislosti na Hospodinovi. Zároveň je to priestor na vďaku, že tento všetko presahujúci Boh sa nám dáva poznať dostatočne na to, aby sme chápali, že Mu na nás záleží, že nás miluje a že nás chce mať raz pri sebe. Jemu nech je za to od nás vzdávaná česť a chvála naveky! Amen.
