Sviatok apoštolov Petra a Pavla – Zjednotení v spoločnom vyznaní
Written by radovan on jún 24, 2015 in - No Comments
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – 29. 6. 2015
„Zjednotení v spoločnom vyznaní“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 16, 13 – 17
13 Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? 14 Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. 15 Opýtal sa ich: A vy ma za koho pokladáte? 16 Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha. 17 Ježiš mu odpovedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša , lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Na pôde kresťanskej cirkvi dnes slávime sviatok apoštolov Petra a Pavla. Jedná sa pritom o celkom rozdielnych mužov. Peter, predtým než ho Ježiš povolal, bol jednoduchým, obyčajným človekom – rybárom. Pavol naproti tomu bol váženým farizejom. Peter zrejme dosiahol iba nevyhnutné vzdelanie v miestnej synagóge, zatiaľ čo Pavol bol absolventom prestížnej rabínskej Gamalielovej školy. A predsa, aj napriek týmto očividným rozdielom, je tu jedna vec, ktorá ich spojila : vyznávanie Ježiša ako toho Pomazaného Božieho (Mesiáša, Krista) a ako Syna živého Boha.
Bol to sám Kristus, ktorý obidvoch mužov povolal a urobil si z nich svoje nástroje. Pri Petrovi sa tak stalo na vodách Genezaretského jazera, pri Pavlovi sa udalosť povolania odohrala na ceste do Damašku. Bolo to pôsobenie Svätého Ducha, ktorý ich osvietil Božím slovom. To sa ich dotklo natoľko, že od tej chvíle v sebe mali túžbu prinášať evanjelium – tú dobrú a radostnú správu o Božej záchrane hriešneho človeka vo viere v Krista – všetkým národom. Z dejín vieme, že obaja pri tomto úsilí zomreli martýrskou smrťou. Stalo sa tak pravdepodobne v Ríme.
Drahí priatelia, čo nás dnes ako kresťanov spája s týmito apoštolmi spred 2000 rokov? Určite to nebude rovnaký životný príbeh ani apoštolský úrad, do ktorého ich Ježiš povolal. To, čo nás s nimi skutočne spája je predovšetkým naše svedectvo o Ježišovi ako Kristovi. Je to rovnaká viera v Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa. Nuž a práve o toto vyznanie ide aj v dnešnom prečítanom kázňovom texte.
V prvých 15 kapitolách Matúšovho evanjelia Pán Ježiš veľa hovoril o nebeskom kráľovstve, nie však o sebe. Dá sa povedať, že o svojej osobe nehovoril skoro vôbec. Jeho zvesť však bola tak silná, že otázka Jeho identity sa postupne stala neodbytnou. Kráľovstvo nebeské, ktoré zvestoval, totiž postupne dostávalo Jeho tvár. Ježiš si najprv získal dôveru svojich poslucháčov. Skôr alebo neskôr však bolo nutné sa pýtať : Kto je to, komu ja tak dôverujem? Kto je Ten, v koho verím? Evanjelista Matúš pritom veľmi pekne naznačuje, ako atmosféra okolo Ježiša pomaly „hustne“. Učeníci, zástupy, ale aj protivníci – všetci si začínajú klásť otázku, ako a kam si majú zaradiť Ježiša.
Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? 14 Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Treba povedať, že verejná mienka o Ježišovi nie je až taká zlá ako by sme možno čakali. I keď na druhej strane : nikto Ho nepovažuje za Mesiáša! Vo všetkých prípadoch, ktoré učeníci menujú, sa však Ježišovi pripisuje prinajmenšom prorocká autorita a vo všetkých sa od Neho ešte niečo očakáva. Ľudia si s Ním nejakým spôsobom spájajú budúcnosť. Ján Krstiteľ, Eliáš, Jeremiáš – to všetko sú postavy, ktoré síce niečo veľké začali, no svoje dielo ešte nedokončili. Ľudová mienka prinajmenšom predpokladala, že Ježiš bude pokračovať v diele a línii jedného z nich.
Zvlášť, ak berieme do úvahy, že k Jánovi Krstiteľovi, ako svojmu predchodcovi, sa Ježiša sám hlási a nadväzuje na Neho. Nepriamo pritom nadväzuje aj na proroka Eliáša. Veď Jána Krstiteľa označuje ako nového Eliáša. Nájsť analógiu s prorokom Jeremiášom už nie je až také jednoduché. Predsa však : bol to prorok ťažkých časov, prorok do nepohody. V tej nepohode však dokázal nielen potešovať, ale hovoriť aj nepríjemné veci, najmä kráľovi a kňazom. Prorok Jeremiáš si toho dosť vytrpel a skončil ako mučeník. Tu teda je analógia s Kristom zrejmá.
Bratia a sestry, pre Ježiša však nie je dôležité iba to, čo si o Ňom myslia ľudia. Jeho otázky smerujú akoby v sústredených kruhoch do stredu, k centrálnej otázke. Omnoho dôležitejšie je, za koho Ho majú Jeho vlastní učeníci. A tak z Ježišových úst zaznieva otázka takpovediac „na telo“ : A vy ma za koho pokladáte?
16 Šimon Peter odpovedal: Ty si Kristus, Syn živého Boha. Peter ako prvý učeník v tej chvíli hovorí aj za ostatných. Vyjadruje mienku celého zboru učeníkov. Nie je to iba jeho sólová akcia. No súčasne tým na seba púta našu pozornosť. Postupne, pri ďalšom čítaní Matúšovho evanjelia, sa bude dať pozorovať, čo to znamená Ježiša nasledovať a vyznávať, keď pôjde „do tuhého“. Petrova reakcia je v tejto chvíli takpovediac ukážková, heroická. Ako však bude ten istý Peter reagovať, keď uvidí Ježiša chodiť po mori? Ako bude reagovať, keď Ježiša odvedú do domu veľkňaza? Zakaždým to síce bude Peter, kto sa odváži niečo urobiť. Ani v jednom prípade to však nebude veľmi ukážkové : chodenie po mori skončí tým, že sa začne bezmocne topiť. A pred veľkňazovým domom dokonca trikrát poprie, žeby s Ježišom mal niekedy do činenia. Nuž a teraz, pri Cézareji Filipovej, si po tomto ukážkovom vyznaní už o malú chvíľku od Ježiša vyslúži : Choď za mňa, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemyslíš na veci Božie, ale ľudské! Predsa však, aspoň to je milé, že svojim vyznaním Peter vyslovuje aj za ostatných to, čo sa oni možno ešte neodvážili : Ty si Kristus , Syn živého Boha.
Bratia a sestry, toto nie je intelektuálne vyznanie, ktoré by bolo založené na vedeckom výskume. Nie je to výsledok snaženia ľudského rozumu. Je to predovšetkým výsledok osobnej skúsenosti a osobného vzťahu s Ježišom. Je to výsledok pôsobenia Ducha Svätého a Božieho zjavenia. Preto aj Ježiš reaguje slovami : Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša , lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. Milí priatelia, dovolím si povedať, že o toto dnes pri sviatku apoštolov Petra a Pavla musí ísť aj nám. O naše vyznanie Krista ako Syna živého Boha. O vyznanie, ktorého základom nie je náš intelekt, ale predovšetkým otvorenosť pre pôsobenia Božieho Ducha v nás. Otvorenosť pre počutie Božieho hlasu. Otvorenosť a ochota nechať sa pozvať do služieb a nasledovania Syna Božieho. Ide teda o vyznanie, ktorého základom je moja osobná skúsenosť s Ježišom, môj osobný vzťah s Ním ako Synom Božím.
Toto vyznanie je potom tým, čo i nás v cirkvi spája a robí to z nás jeden ľud. I keď jedni majú pred menom akademický titul a druhí nie. I keď jedni sú možno solventnejší a iní menej. I keď jedni pochádzajú z takej rodiny a zázemia a iní vzišli z úplne iného kontextu. Predsa však, nie toto je v cirkvi kresťanskej podstatné. To, čo nás skutočne, i napriek zjavným rozdielom, zjednocuje je naše spoločné vyznanie ohľadom Ježišovej osoby : Ty si Kristus, Syn živého Boha.
Milí priatelia, nejde však len o jednotu a o to, že na základe tohto vyznania si každý človek môže nájsť v cirkvi kresťanskej svoje miesto a má v nej svoje miesto. Ide aj o blaženosť a šťastie, ktorých sa nám od Boha pri tomto vyznaní dostáva. Takéto vyznanie je predsa priamym pôsobením Pána Boha v našich životoch. Je to pôsobenie skrze Ducha a slovo, ktoré v nás vzbudzujú a vyvolávajú vieru v Ježiša ako Krista, Syna Božieho. Tak ako Peter a Pavol, i my sa potom môžeme postaviť do radu blahoslavených, blažených a šťastných, pokiaľ takúto vieru máme, pokiaľ takéto vyznanie deklarujeme, pokiaľ vo svojom živote staviame na skale, ktorou je Kristus Pán. Drahý brat, milá sestra, robí ťa viera v Ježiša ako Syna Božieho šťastným?
Sviatok apoštolov Petra a Pavla je tak pre nás dnes akýmsi potvrdením toho, že Duch Svätý i dnes pôsobí a koná svoje dielo. Veď keby tomu tak nebolo, potom by vyznanie : Ty si Kristus , Syn živého Boha – bolo zomrelo spolu s apoštolmi. No ono i po 2000 rokoch žije! Pevne verím, že v každom jednom z nás. Pevne verím, že i v generáciách, ktoré tu ostanú po nás.
Napokon, sviatok apoštolov Petra a Pavla, ktorý dnes v cirkvi kresťanskej slávime, je pre nás určitým testom. Je to test, ktorý obsahuje iba jednu otázku. Tá otázka je však kardinálna, principiálna. Je to Ježišova otázka určená nám všetkým : A vy ma za koho pokladáte? Je to otázka adresovaná dnes mne i tebe osobne : A ty ma za koho pokladáš? Kiež nám náš dobrý nebeský Otec dáva na každý deň dostatok daru Svätého Ducha, aby sme mohli neprestajne, verne až do smrti spolu s apoštolmi vyznávať : Ty si Kristus , Syn živého Boha. Amen.
