Sviatok Cyrila a Metoda – nemoderná pravda
Written by radovan on júl 04, 2017 in - No Comments
Sviatok Cyrila a Metoda – 5. 7. 2017
„nemoderná pravda“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Skutky apoštolov 4, 12
A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Po roku opäť spomíname na bratov Cyrila a Metoda, ktorých odkaz je pre nás, Slovákov, taký silný, že deň, kedy na nich spomíname, sa stal štátnym sviatkom. Zmienka o nich sa dokonca dostala do preambuly ústavy Slovenskej republiky v tom zmysle, že sa ako Slováci hlásime k „cyrilo – metodskému odkazu a kultúrnemu dedičstvu“. Nakoľko životné dielo, pôsobenie a význam obidvoch bratov sú natoľko obsiahle, že sa to všetko ani zďaleka nedá vmestiť do jednej kázne, pokúsme sa dnes sústrediť iba na časť ich misie medzi Slovanmi. Pokúsme sa sústrediť práve na tú časť, ktorej dôležitosť a opodstatnenosť sa dnes prejavuje azda viac než inokedy! Zaostrime dnes svoj pohľad na čistotu biblického učenia, ktoré nám solúnski bratia priniesli. Spravme tak v čase, kedy sú biblické pravdy pod vplyvom liberalizmu a kadejakých záujmových skupín v tejto spoločnosti azda viac než inokedy relativizované, spochybňované, prekrúcané a pošliapavané!
Za základ svojho dnešného príhovoru som si zvolil slová z knihy Skutky apoštolov. Jedná sa o slová apoštola Petra, ktoré vyriekol po tom, ako bol spolu s apoštolom Jánom uväznený. Sú to v podstate slová Petrovej obhajoby pred židovskou veľradou a pred samotným veľkňazom Annášom : A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Áno, sú to slová nekompromisné. Nenechávajú žiaden priestor na špekulovanie a diskusiu o tom, či je to tak. Peter ich prezentuje presvedčivo, mocne a v plnej moci Božieho Svätého Ducha. Peter tieto slová nehovorí iba ako svoj súkromný teologický názor. Hovorí ich ako apoštol, ako autorita ranej kresťanskej cirkvi. Hovorí ich ako Boží vyslanec. A preto jeho slová nemožno relativizovať, ale brať ich tak a rozumieť im tak ako boli oni povedané. Nuž a zvesť týchto slov je jednoznačná : A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.
Bratia a sestry, v čom ja osobne vidím súvislosť medzi týmito apoštolovými slovami, Cyrilom a Metodom a situáciou, v ktorej sa ako kresťania ocitáme o 21 storočí neskôr? Súvislosť vidím predovšetkým v tom, že tak ako pred 2000 rokmi, tak i v dobe Veľkej Moravy, a tak i dnes človek túži po spáse a hľadá spásu. Otázka je : kde ju hľadá? V kom ju hľadá?
Predpokladám, že poznáte príslovie : „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Neviem, či všetky cesty vedú do Ríma. Ale jedno viem stopercentne : Nie všetky cesty vedú do neba. Alebo ináč : Nie všetky náboženstvá, nie všetky náboženské systémy vedú „do neba“. Áno, pokiaľ by som sa na túto problematiku pozeral ako religionista (odborník na výskum rôznych náboženstiev), potom by som pokojne mohol povedať, že zrejme v každom svetovom náboženstve sa viac – menej objavujú vysoké etické, morálne štandardy, ktoré jeho vyznávači majú dodržiavať. Vo svojej najhlbšej podstate zrejme žiadne náboženstvo nechce škodiť, ale byť nejakým spôsobom osožné – človeku, medziľudským vzťahom a podobne. No podľa apoštola Petra to zrejme ani zďaleka nestačí – snažiť sa byť dobrým a nikomu úmyselne neškodiť. I keď, priznávam, že aj to je veľa. Kiežby sa ľudia riadili aspoň týmto prirodzeným zákonom, zákonom svojho svedomia, na tomto svete by to vyzeralo celkom ináč! No v skutočnom náboženstve ide nielen o etiku, ale aj o poznanie. O poznanie Boha, ktorý človeka mení a transformuje svojou bezpodmienečnou láskou. O poznanie Boha, ktorý sám sa obetuje kvôli človeku. O poznanie Boha, ktorý sám sa umenšuje, aby nás povýšil. Ide o poznanie Boha, ktorý na seba berie náš hriech, samého seba znečisťuje, len aby nás očistil, mohol nám odpustiť a dať nám večnosť.
Bratia a sestry, apoštol Peter pred 2000 rokmi mocne a odvážne poukázal na to, že pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Tým sa nemyslí nik iný ako Boží Syn – Pán Ježiš. I keď je Biblia v niektorých svojich slovách ťažšie pochopiteľná a používa jazyk, ktorému moderný čitateľ nemusí vždy dobre rozumieť a správne si prečítanú zvesť vysvetliť, predsa len v tých principiálnych záležitostiach je jasná a zrozumiteľná. Dnešné slová, ktoré vyriekol apoštol Peter, sú toho jasným dôkazom. Mám za to, že sa jedná o jednu z kľúčových výpovedí, na ktorej je postavená celá kresťanská soteriológia – náuka o spáse.
Všimnite si, priatelia, že Peter hovorí len o jednom mene, v ktorom môžu ľudia nájsť spasenie. Nespomína tam Alaha, ani Budhu, ani Višnu či Krišnu. Ako alternatívy k Ježišovi Peter nespomína ani germánskeho Thora ani slovanského Perúna, či kadejakých iných bohov z rímskej alebo gréckej mytológie. Nie! Reč je iba o jednom jedinom mene!
Uvedomujem si, sestry a bratia, že pozerať sa na veci takto striktne a nekompromisne, je dnes absolútne nemoderné. Ba dokonca až nechcené a nežiadúce. Človeka hneď prehlásia za náboženského fanatika, fundamentalistu a extrémistu. Pokiaľ je to tak, potom rád na sebe tieto „nálepky“ ponesiem. Dnes sme nútení zvykať si na multikulturalizmus a na to, že každý systém v sebe má trocha pravdy. Že pravdu nemá iba jeden, ale každý má trocha pravdy. Resp. každý má svoju pravdu, teda všetci majú svoju pravdu a toto sa musí rešpektovať. Kto toto nemieni rešpektovať, nie je žiadúci. Je umlčovaný v diskusiách, je sledovaný na sociálny sieťach, je zablokovaný s cieľom, aby bol odstavený. Pravda je totiž taká, že väčšina dnes skutočnú pravdu nechce počuť. Človek si vytvoril sám svoju pravdu, ktorá mu vyhovuje a tej verí. Kde však ostali Ježišove slová : Ja som tá pravda, cesta a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa? Je zaujímavé, milí priatelia, že Pán Ježiš na tomto mieste v gréckej gramatike používa tzv. určité členy. To znamená : On nehovorí, že je len nejaká pravda, teda jedna z viacerých možných. Alebo len nejaká cesta, teda jedna z viacerých možných. Alebo že je len jedným z viacerých možných zdrojov života. Nie! Ježiš o sebe hovorí ako jedinej možnej alternatíve. Ja som jediná cesta, jediná, pravda, jediný život. A akokoľvek to dnes moderného človeka dráždi, nikto na tom nič zmeniť nemôže!
Takže, ako je to s tým, že každý má trocha pravdy alebo všetci máme svojim spôsobom pravdu? Nuž, ono to znie veľmi tolerantne, úctivo, diplomaticky, pekne, zbožne a podobne, ale pokiaľ takéto merítko pravdy začneme aplikovať na náboženské systémy, potom automaticky popierame učenie Písma svätého v tejto veci, ktoré je nekompromisné. Apoštol Peter totiž nevymenoval celú plejádu mien bohov, v ktorých je spása. Naopak! On veľmi radikálne hovorí : A v nikom inom niet spásy … Bratia a sestry, pravda je viac ako slušnosť, diplomacia a opatrnosť vo vyjadrovaní, v zmysle – len aby sme niekoho neurazili a nedotkli sa jeho práv či náboženského a hodnotového presvedčenia. Pravda je viac ako povinná tolerancia všetkého, k čomu sme dnes celkom nezmyselne vedení a manipulovaní európskymi politikmi a kadejakými mimovládkami. Áno, pravda je niekedy aj nepríjemná a bolí. Pravda totiž odhaľuje to, že niekto sa aj mýli, resp. žije v omyle a verí omylu. A to je potom sklamanie, keď sa na to príde. Ale nikto a nič nesmie stáť ceste pravde. Nič nemôže ísť na úkor pravdy. Tou jedinou pravdou, nielen jednou z mnohých právd, je pre apoštola Petra Pán Ježiš. Jeho nám Boh dal, aby sme jedine v Ňom hľadali a nachádzali spasenie, a teda spasenie nehľadali viacej v nikom inom. Teda – nehľadali ho tam, kde ono nie je.
Generácia Židov pred 2000 rokmi svoju spásu hľadala v tvrdom dodržiavaní predpisov Zákona, ktoré často krát išlo na úkor ľudskosti. Ľudia postavili zákon nad lásku k človeku. A preto Peter musí povedať, ako to naozaj je a vyznáva : A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Teda, nie v dodržiavaní predpisov zákona je spása, ale v Kristovi.
Generácia Slovanov pred viac než 1000 rokmi hľadala spásu v prinášaní obetí rôznym prírodným božstvám, ktoré starí Slovania uctievali. Počnúc Perúnom, pokračujúc Lunou či Vesnou a končiac Radegastom a Morenou. A tak prichádzajú bratia Cyril a Metod a učia našich predkov o skutočnom Bohu, ktorému netreba prinášať viac obete. Naopak! Tú najväčšiu, dokonalú a neopakovateľnú obeť priniesol On sám, vo svojom Synovi, v náš prospech. V Kristovi je spása!
Zdá sa, priatelia, že dnes, po mnohých rokoch od doby Cyrila a Metoda, akoby sme ako spoločnosť opäť zaradili spiatočku. Je nemálo tých, ktorí sa nanovo vracajú k starodávnym bohom, hľadajúc ich v stromoch, skalách či rôznych prírodných úkazoch. Neuvedomujúc si, že namiesto Stvoriteľa slúžia v podstate stvoreniu a ich náboženstvo nie je nič iné ako modloslužba. Ľudia sa stretávajú, aby privítali a oslávili slnovrat a podobné záležitosti. Chcem tým povedať, že novopohanstvo je opäť v móde. Je v kurze. Minimálne možno preto, že je to niečo iné ako kresťanstvo, ktoré mnohí vnímajú ako starú ošúchanú platňu, ktorá už nemá dnešnému človeku čo ponúknuť. A tak ľudia s vaničkou vylievajú aj dieťa. Ľudia zavrhujú obrazne povedané diamant a uspokojujú sa s obyčajným riečnym šutrom, neuvedomujúc si, že jedno s druhým sa nedá ani len porovnať. Že sa jedná o dva neporovnateľné systémy a hodnoty.
Dnes preto omnoho viac ako inokedy musia zaznievať Petrove slová : A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Bratia a sestry, prajem nám všetkým, aby sme v tejto pravde Božieho slova a Kristovho evanjelia dokázali stáť, obstáť a vytrvať až do konca, a to aj napriek úpadku tradičných a kresťanských hodnôt, ktorým ako ľudstvo čelíme. Bez ohľadu na to, či je to modrené alebo nemoderné. Na konci totiž nebude dôležité to, kto bol moderný, ale kto zachoval vernosť. Myslím, že toto je aktuálny odkaz sviatku Cyrila a Metoda pre nás dnes. Amen.
