Sviatok Cyrila a Metoda – O potrebe osobného Boha
Written by radovan on júl 04, 2016 in - No Comments
Sviatok Cyrila a Metoda – 5. 7. 2016
„O potrebe osobného Boha“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista!
1 Mojžišova 18, 1 – 15
1 Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2 Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3 Povedal: Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka. 4 Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5 Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi. Oni odpovedali: Urob, ako vravíš. 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy! 7 Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom. 9 Spýtali sa ho: Kde je tvoja manželka Sára? Odpovedal: Tu, v stane. 10 Hospodin povedal: O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna. Sára počúvala za vchodom do stanu. 11 Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. 12 Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec. 13 Hospodin povedal Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla? 14 Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna. 15 Sára však zapierala a povedala: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: Určite si sa smiala.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry vo viere!
Dnešný deň je nie náhodou sviatkom v našej republike. Veď mužovia, ktorých životné dielo a prínos si dnes pripomíname, zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší historický i kultúrno – sociálny vývoj našich dejín. Vierozvestovia Cyril, predtým Konštantín a jeho brat Metod, teda mužovia, ktorí na prosbu kniežaťa Rastislava priniesli našim predkom v zrozumiteľnej podobe evanjelium a Božie slovo ako také, boli v našom národe vždy vysoko hodnotení. Dôkazom toho je iste aj to, že dnešný deň je na Slovensku štátnym sviatkom. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že solúnski bratia sa nachádzajú aj v Preambule ústavy Slovenskej republiky v tom zmysle, že k ich dedičstvu sa ako národ hlásime.
Možno sa opýtate ako s tým všetkým súvisí náš dnešný kázňový text. Na prvý pohľad je možno dosť vzdialený od toho, čomu, resp. komu je zasvätený tento deň. No nie je to celkom tak. Nachádzajú sa v ňom totiž viaceré paralely, ktoré majú s dnešným sviatkom dosť blízky súvis.
Abrahám mal v čase, o ktorom pojednáva prečítaný biblický text, už aspoň aké také poznanie o Bohu. Boh ho oslovil v jeho domovine, povolal ho, aby putoval do neznámej krajiny, ktorú majú vlastniť jeho potomkovia. Hospodin ohľadom tohto zasľúbenia s Abrahámom dokonca uzavrel aj zmluvu. No napriek tomu, Abrahámovi predsa ešte len chýbala skutočná osobná skúsenosť s týmto Bohom, ktorý s ním nadviazal kontakt. Aj naši predkovia žijúci na území Veľkej Moravy čo to o kresťanskom Bohu už vedeli. No mnohí ešte stále žili v pohanskej spútanosti. Verili rôznym poverám a mýtom. Uctievali sily prírody. To boli ich skutoční bohovia. Vďaka franským misionárom niečo o Bohu vedeli. Vedeli, že existuje ešte aj nejaký iný Boh, ktorý má aj vlastného Syna, ale osobne tohto Boha nepoznali. Bolo im to všetko vzdialené, neznáme a cudzie. Navyše tu bola jazyková bariéra, ktorá bránila nemeckým misionárom viac sa priblížiť ľudu. Aj našim predkom teda chýbala osobná skúsenosť s Pánom Bohom.
Je fakt, milí bratia a sestry, že Pán Boh pre nás nechce byť len nejaká abstraktná teória, či metafyzický princíp alebo absolútne transcendentno, resp. nejaká neosobná energia. Teda niekto, či skôr niečo, s čím nemôžeme mať osobný kontakt alebo spoločenstvo. Naopak! Boh pre nás túži byť osobným Bohom, Bohom lásky a spravodlivosti. Nechce byť len Bohom zďaleka, ale aj Bohom zblízka. Abrahámovi sa v našom prečítanom texte dáva poznať skrze troch mužov – poslov ako Boh, ktorý dáva zasľúbenia a rovnako tak ich aj plní. Je to zasľúbenie o narodení syna. Abrahám a Sára majú mať ešte spoločné dieťa, syna, aj keď po biologickej stránke to už nie je možné. Všetko v ich prípade stojí a padá na viere. Sára síce v duchu pochybuje a smeje sa nad týmto nápadom, Abrahám však verí a spolieha sa na Boží prísľub.
Ani pre našich predkov Boh nechcel byť len niečím, ale niekým. Nechcel zostať nepoznaným Bohom, či nepochopiteľným Bohom. A tak sa Boh starým Slovanom na našom území dal poznať skrze dvoch mužov – poslov ako ten, ktorý človeka miluje. Hľadá ho a nachádza. Kladie za neho život vlastného Syna, aby ho so sebou zmieril, urobil ho svojim dieťaťom a následne mu ponúkol večný život v nebeskom kráľovstve. Áno, bratia a sestry, aj naši predkovia mohli povedať : To nie je možné! Veď my sme doteraz verili v iných bohov! Nič nám nedarovali len tak, zdarma ako tento Boh. Jeho to síce stálo veľa, smrť vlastného Syna, pre nás je to však úplne zdarma. Doteraz sme uctievali bohov, ktorí boli krutí a nemilosrdní. Napríklad taký Perún – vždy zasiahne mocne, nečakane a narobí kopec škôd. Museli sme prinášať obete a rôzne dary, aby sme si uzmierili bohov, aby k nám boli milostiví a zhovievaví. No pravda je, že nie vždy boli.
Milí priatelia, aj pri starých Slovanoch všetko stálo a padalo na viere : Prijmeme tohoto milostivého, milujúceho, ale aj spravodlivého a keď treba tak aj trestajúceho Boha, ktorý nám chce dobre a už to aj dokázal? Alebo zostaneme pri starej viere, v neistote pri vlastných bôžikoch, či k nám budú ústretoví alebo nie? Zostaneme otrokmi starých božstiev, ktoré v skutočnosti ani nie sú bohmi, alebo sa staneme synmi a dcérami skutočného a jediného Boha? Vďaka za to, že Pán Boh si použil zvesť oboch bratov a ľud sa hromadne dával krstiť a prijímal vieru v kresťanského Boha, Boha Písma. Zároveň Slovania prijímali, tak ako pred mnohými rokmi Abrahám so Sárou aj zasľúbenie niečoho, čo bolo pre jedného i pre druhého nemožné. Pre Abraháma to bol syn, v ktorom sa mali naplniť ďalšie Božie zasľúbenia týkajúce sa Abrahámovho potomstva, ktoré zdedí zasľúbenú zem. Pre Slovanov to zas bol večný život bez ďalších zbytočných obetí a strachu, len skrze Božiu milosť a vieru. Veď Bohu predsa nič nie je nemožné.
Dnes sme aj my konfrontovaní s Božím slovom. Pán Boh aj k nám prichádza so svojimi zasľúbeniami, prichádza k nám s pravdou svojho slova. S pravdou o sebe ako o Bohu, s pravdou o nás ako o Jeho milovaných stvoreniach a s pravdou o tom, ako to s nami v skutočnosti vyzerá. Je len na nás, či Božím zasľúbeniam, či už o Jeho pomoci, ochrane alebo o večnom živote budeme veriť, alebo ich jednoducho prehlásime za nezmysly. Je len na nás, či tieto fakty prijmeme ako základné atribúty našej viery, alebo ich vyhlásime za lož, s ktorou nechceme mať nič spoločné. Žiaľ, bratia a sestry, vývoj v spoločnosti naznačuje, že mnohí sa dnes poberajú nie tou najlepšou cestou. Boli by sme možno až prekvapení, keby sme vedeli, koľko ľudí aj na Slovensku praktizuje staré pohanské zvyky a náboženstvo našich predkov – pohanov. Boli by sme prekvapení, keby sme vedeli, koľko ľudí fandí východným mystickým náboženstvám, resp. ezoterike a ďalším pseudonáboženstvám, ktorých bohovia nie sú v stave spasiť človeka. Svojim spôsobom – dalo by sa povedať – niekoľko generácií v našom národe sa spreneveruje odkazu a posolstvu solúnskych bratov – Cyrila a Metoda. Už niekoľko generácií sa spreneveruje kresťanskému dedičstvu, za ktoré sa nemusíme, ani nesmieme hanbiť, ale skôr ďakovať Bohu za to, že smieme poznať skutočného Boha. Že nemusíme žiť v strachu z neúprosného a nevypočítateľného osudu, ktorého sme hračkami v rukách.
Bratia a sestry, tento sviatok je teda tak trochu aj o voľbe. Ktorú cestu si zvolíš? Ty, tvoja rodina, i cirkev ako taká a napokon aj spoločnosť ako taká? Bude to cesta evanjelia, mocou ktorého môžeme byť spasení, alebo to bude cesta bludov, cesta späť, ktorú už aj naši predkovia zanechali? Amen.
Pomodlime sa : Milostivý Bože, v tento dnešný deň Ti chceme ďakovať za to, že si sa nám i našim predkom dal poznať v svojom slove i v živote ako pravý, živý a jediný Boh. Kto vie v čo všetko by sme dnes verili a čo všetko by sme uctievali, keby na naše územie neboli prišli dvaja bratia, Cyril a Metod. Ďakujeme Ti za ich službu a misijné dielo, ktoré vykonali. Osoh i úžitok z neho máme dnes aj my. Prosíme Ťa, Pane, daj sa poznať aj nám a pomáhaj nám žiť vo viere i dôvere v Teba. Odstráň pochybnosti z našich sŕdc, zlom pýchu, prekonaj strach a skrze svojho Svätého Ducha v nás vzbuď väčšiu túžbu po Tebe, jedinom pravom Bohu. Chráň nás zvlášť v dnešnej dobe od rôznych falošných učiteľov, ktorí prichádzajú síce v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú to draví vlci. Nech spomienka na vierozvestov – Cyrila a Metoda – je pre nás dnes v prvom rade výzvou k šíreniu Tvojho evanjelia a Tvojho mena a súčasne tak aj výzvou k nasledovaniu Teba a k prinášaniu obetí, ak to bude potrebné, ak to budeš chcieť. Prosíme Ťa, požehnaj službu všetkých misionárov, ktorí v tejto dobe šíria evanjelium na miestach, kde ešte nezaznelo, aby raz na poslednom súde nikto nemal výhovorku, že o Tebe nepočul, nemohol Ťa prijať a uveriť v Teba. Zachovaj aj nás vo viere, prosíme, v tej, ktorú na naše územie priniesli solúnski bratia, lebo jedine skrze vieru budeme zachránení pre časnosť a spasení pre večnosť. Amen.
