Sviatok Cyrila a Metoda + Pamiatka Majstra Jána Husa
Written by radovan on júl 04, 2021 in - No Comments
Sviatok Cyrila a Metoda + Pamiatka Majstra Jána Husa – 5.7.2021
„… kríza osobností alias: čo robí vodcu vodcom? …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Židom 13, 7
7 Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V dnešný deň si pripomíname pamiatku slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prišli z Byzantskej ríše, z mesta Solúnu, Tesaloniky na Veľkomoravskú ríšu a znamenali pre našich predkov veľký prínos tak pre náboženský ako aj pre kultúrny život. Zostavili písmo, ktorým bolo možné zachytiť jednotlivé zvuky vtedajšej reči našich predkov, a čo bolo mimoriadne dôležité, preložili Bibliu do staroslovenčiny. Pripravovali kňazov pre kňazskú a pastorálnu službu, vyučovali ľudí kresťanským pravdám a oslobodzovali ich myslenie od povier, ktoré, ako vieme, zvyknú prežívať medzi obyvateľstvom veľmi dlho. V materinskej reči poslucháčov zvestovali veľké pravdy Božie. Nám to dnes pripadá ako samozrejmé, ale nebolo to vždy samozrejmé. Toto je veľmi stručne povedané, za čo vďačíme týmto dvom solúnskym bratom. O každej stránke toho, čo vykonali, by sa dalo hovoriť podrobne. Dnes, pri spomienke na nich, si chceme podrobnejšie všimnúť význam jednej dôležitej skutočnosti, že totiž našim predkom umožnili počúvať a čítať slovo Božie, Bibliu, v zrozumiteľnej, materinskej reči. Nuž a okrem toho si chceme poukázať aj na ich odvahu, ktorá pramenila predovšetkým z ich hlbokej viery v Pána Boha.
Toto je spoločný bod s dielom inej veľkej osobnosti, ktorú si pripomíname zajtra, s Majstrom Jánom Husom. Majster Ján Hus bol 6. júla roku 1415 upálený na hranici v Kostnici, pretože odmietol odvolať pravdu, ktorú poznal na základe Písma svätého. Aj on zdôrazňoval, že biblickú zvesť treba poslucháčom prinášať v materinskej reči, aby ju rozumeli, a on sám kázal v Betlehemskej kaplnke v Prahe po česky. Písmo sväté si vážil nado všetko, a pre vernosť pravde, ktorú mu Písmo sväté umožnilo poznať, obetoval aj svoj život. Málo bolo a je ľudí, ktorí pre pevnú, neoblomnú vernosť Božiemu slovu v Biblii boli ochotní obetovať svoj život. Pamiatka Majstra Jána Husa je jasný, svetlý bod, ktorého intenzita sa nezmenšuje ani po stáročiach.
Bratia a sestry, možno ste si to všimli, že niekoľko posledných rokov v našej republike, resp. cirkvi bolo venovaných významným osobnostiam našej spoločnosti, nášho národa i cirkvi ako takej. Takto sme mali „Rok Ľudovíta Štúra“, „Rok Jozefa Miloslava Hurbana“, a iné. Dokonca v Rozhlase a televízii Slovenska prebiehala anketa o najväčšieho Slováka, čo do jeho významu. Vskutku, ťažko sa bolo rozhodnúť, keďže všetci z navrhovaných mali svojich prívržencov a všetci vo svojej dobe niečo dôležité, zmysluplné, priam až nadčasové pre svoj národ, pre svoju vlasť vykonali. Chcem tým povedať jedno: minimálne v našej Evanjelickej cirkvi máme na koho spomínať. Máme si koho pripomínať.
Áno, vďaka dnes Pánu Bohu za všetky tie osobnosti, za všetkých tých velikánov, ktorých nám tak v národe ako aj v cirkvi doprial a požehnal. Čo do počtu na tak malý národ akým sme, ich bolo vskutku dosť. Dnes, samozrejme, nechceme ísť meno po mene. To nakoniec nie je ani zmyslom dnešného sviatku. No niekedy človek až nadobúda pocit, že my už len spomíname. Naozaj, akoby pravdu mal jeden nemenovaný klasik, ktorý svojho času zahlásil: Všetko svoje najlepšie má Evanjelická cirkev už pod zemou … Keď som to počul prvýkrát, veľmi som sa na tom smial a bavil. No neskôr som precitol a uvedomil si, že ono je to zrejme naozaj tak …
A tak som si začal klásť otázku: Prečo je to tak? Prečo je dnes taká veľká kríza osobností? Prečo je dnes iba málo skutočných osobností, ktoré majú celospoločenskú autoritu a nezdeformovaný vlastný osobnostný kredit? Došiel som k záveru, že doby minulé zrejme viacej priali zrodu takýchto velikánov a osobností. To, čo z nich robilo velikánov, to určite bola veľkosť ich intelektu. A tá bola spôsobená ich vzdelaním, ich štúdiom, čo si nie každý v tom čase mohol dovoliť. Nie nadarmo sa v minulosti hovorilo, že najväčšími autoritami v dedine boli: farár, učiteľ a notár. Ľudia, ktorí dosiahli najvyššie vzdelanie. Avšak to, čo z našich významných národných i cirkevných velikánov robilo skutočne autority a osobnosti, bolo ešte aj čosi navyše. A síce: ich láska k národu, láska k Bohu, úcta k človeku, prísnosť na samého seba po morálnej stránke, neskorumpovanosť a rovnako tak bázeň pred Hospodinom. Zrejme to nebude náhoda, že vzdelanie na jednej strane a viera v Boha na strane druhej ako aj život podľa Božej etiky, to všetko išlo pri týchto velikánoch ruka v ruke.
V čom je problém dnes? Dnes si vzdelanie môže dovoliť takmer každý. Nie je to niečo nedosiahnuteľné. Informáciami sme zahltení takmer na každom kroku. Na internete sa vieme dozvedieť takmer všetko: od prebaľovania bábätka až po výrobu výbušniny. To znamená: dnes je veľa vzdelaných. Otázka je, či aj veľa múdrych. Počiatkom múdrosti je totiž podľa Písma svätého „bázeň pred Hospodinom“. A práve tá dnes dosť výrazne v tejto spoločnosti absentuje a nevyskytuje sa tak ako niekedy. Kde je dnes láska k národu? Kde je dnes láska k Bohu? V akom stave sme ako národ po morálnej stránke? A čo korupcia? Veď každú chvíľu sa dozvedáme kto, kde a koľko si zobral za vybavenie toho či onoho. Nuž a o bázni, rešpekte pred Bohom ani nehovorím. Vzdelanie na jednej strane a viera v Boha na druhej strane, život podľa Božej etiky – to všetko dnes ide iba výnimočne a vzácne ruka v ruke a dokopy. Nuž a potom sa nečudujme, že tu nemáme osobnosti! Nečudujme sa, že každý je najmúdrejší, že nikto nikoho neuznáva, že každý na každom hľadá iba chyby. Že každý samého seba prezentuje ako ten najväčší skvost a druhého dokáže v tej istej chvíli nekompromisne potopiť, zosmiešniť či strápniť.
Drahí priatelia, dnes sme konfrontovaní so skutočnými osobnosťami a vodcami v našich dejinách. S Cyrilom, jeho bratom Metodom a tiež s Majstrom Jánom Husom. Na ich životoch, na ich diele poznávame, že nie každý sa môže stať vodcom. 7 Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. To, čo vodcu robí vodcom, to nie je sila armády ani sila zbraní. To nie je chladnokrvnosť, vypočítavosť, násilie, krutosť, politická prezieravosť a rýchle vysporiadanie sa s odporcami a protivníkmi. Áno, tak sme to v histórii zažili viackrát. A vždy pritom tieklo veľa krvi. No toto nie je Božia cesta. To, čo podľa pisateľa listu Židom (Hebrejom) robí z človeka vodcu, je predovšetkým zvesť, ktorú ľuďom prináša. Ale zas nie hocijaká zvesť. Pretože i zvestovať sa dá hocičo, i tárať sa dá celkom presvedčivo o kadečom. Autor spomínaného listu to definuje ako „zvesť slova Božieho“. Človeka robí vodcom to, že zvestuje pravdu. Opäť nie však pravdu podľa seba, ktorá jemu pasuje. Ale Pravdu Božieho slova. Vodca z Božieho slova vynáša tak zákon, Božiu spravodlivosť i Boží hnev nad hriechom človeka ako aj slová evanjelia, milosti a odpustenia, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom pokánia, zmeny orientácie života. Vodca je ten, kto na základe Božieho slova vie priniesť serióznu a solídnu analýzu stavu človeka ako aj celej spoločnosti. Mám za to, priatelia, že práve takúto pravdu potrebuje počuť dnešný svet i človek v ňom. Skutočnú pravdu o sebe. Neprikrášlenú, jasnú, nezdeformovanú. Pretože iba pravda nás môže oslobodiť a oslobodí. Tak Cyril a Metod ako aj Majster Ján Hus stáli na strane pravdy. Nebáli sa ju ľuďom zvestovať ani sa za ňu nehanbili. A práve táto skutočnosť z nich urobila vodcov.
To, čo z nich urobilo duchovných vodcov, osobnosti a autority však nebolo iba to, že stáli na strane pravdy len istú chvíľku svojho života. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru – čítame ďalej v našom kázňovom texte. Dôležité nie je iba to, ako človek žije istú chvíľku svojho pozemského života. Oveľa dôležitejšie je to, či v pravde, ktorú hlásal, ktorú zvestoval a šíril, pre ktorú sa obetoval – či v tej pravde nakoniec aj dožil. Teda či vlastným životom potvrdil, že je to pravda hodná tých najvyšších obetí.
Tak Cyril a Metod ako aj o niekoľko storočí po nich Majster Ján Hus vlastným životom potvrdili, že pre slovo Božie, pre pravdu, ktorá je obsiahnutá v ňom, sú ochotní vzdať sa nielen svetského pohodlia, ale aj trpieť pre ňu poníženie, mučenie i samotnú smrť. Takýto teda bol koniec „správania“ Cyrila, Metoda i Majstra Jána Husa.
Dnes, drahí priatelia, je len na nás či na nich budeme iba spomínať, poprípade pozorovať, skúmať a študovať ich život. Aj to nie je samo o sebe málo. Avšak ja som presvedčený, že sa nám treba posunúť aj ďalej. To znamená: budeme ich vieru aj napodobňovať a prakticky ju žiť v kontexte svojej doby? Mám totiž za to, že akákoľvek spomienka na velikánov viery, či už v medzinárodnom merítku alebo len v našom národnom, či cirkevnom merítku má zmysel iba vtedy, pokiaľ nás dokáže motivovať, korigovať a viesť po ceste napodobňovania ich viery, ich hodnôt, priorít a spôsobov. V osobnostiach Cyrila, Metoda a Majstra Jana Husa tu dnes máme vskutku veľké vzory a vodcov, ktoré stoja za nasledovanie a sú toho celkom určite hodné. A preto: 7 Spomínajme na svojich vodcov, ktorí nám zvestovali slovo Božie. Pozorujme, aký bol koniec ich správania, a napodobňujme ich vieru. Amen.
