Sviatok vierozvestov Cyrila a Metoda
Written by radovan on júl 04, 2019 in - No Comments
Cyril a Metod – 5. 7. 2019
„…svetlo poznania…“
Nebeský Pane, Ty, ktorý nás máš vo svojich rukách a si k nám dobrotivý a láskavý, prijmi, prosíme teraz v tomto zhromaždení naše modlitby i piesne. Ďakujeme Ti, že s nami máš trpezlivosť a ukazuješ nám vždy ten správny smer a nové cesty skrze svoje slovo i skrze Ježiša Krista. Už sme nespočetnekrát zažili Tvoje požehnanie a preto aj teraz obraciame k Tebe svoj zrak. Daj nám svojho Ducha, aby sme srdcom i svedomím rozumeli Tvojmu slovu. Daj, aby sme z tohto zhromaždenia odchádzali v láske a pokoji a s odhodlaním a odvahou plniť Tvoju vôľu. Vypočuj nás a učiň viac, než my dokážeme prosiť a to pre Pána Ježiša. Amen.
Izaiáš 60:1-3
1 Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. 2 Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. 3 Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou.
Bratia a sestry v Kristovi Ježišovi!
Prorok Izaiáš v prečítaných slovách potešuje ľud, ktorý bol vyhnaný z vlasti a ponížený. Zvestuje mu oslobodenie. Jeho slovo však presahuje mieru bežného potešenia. Nejde tu len o to, aby striasol okovy otroctva a povstal z prachu. Ide o viac. Starozmluvný ľud sa má rozpomenúť na svoje pôvodné určenie, na svoju misijnú úlohu, ktorú mu Boh určil ešte skrze Abraháma.
Počas babylonského zajatia ukázal Boh svojmu ľudu v akej tme sú uväznené pohanské národy. Do tejto tmy musí Izrael niesť svetlo viery, aby sa po celej zemi šírila Hospodinova sláva. Takto Boh poslal aj vierozvestov Cyrila a Metoda, aby túto pravdu zvestovali našim predkom, aby aj ich vyviedli z tmy nevery a pohanstva. Nuž a oni verne splnili úlohu – priniesli našim predkom nielen písmo, ale im zvestovali aj evanjelium o Božej záchrane a o svetle, ktorým je Hospodin. No ich prácou sa všetko neskončilo. Rovnakú misijnú úlohu má cirkev, teda my všetci aj v tomto svete aj v tomto čase. Aj my máme niesť svetlo.
…tma kryje zem a temnota národy… Bratia a sestry, nám sa zdá, že nad nami už žiadna temnota nepanuje. Máme pocit, že žijeme vo svetle poznania. Čo však vedia dnes ľudia na Slovensku o Bohu? Možno poznajú naučené poučky z konfirmácie alebo birmovky, ale veria tomu? Poznajú príbeh o stvorení sveta, ale predsa ešte veria, že svet vznikol celkom náhodou. Počuli o Božích prikázaniach, ktoré určujú mravný život človeka, a predsa sa radšej dávajú strhnúť pravidlami, ktoré určuje človek. Vedia o smrti, ale s večným životom nepočítajú. A tak aj v tých najpodstatnejších životných otázkach prevláda pri modernom človeku neraz neistota, dohady, sny a pod.
Kvôli tejto nevedomosti vchádza človek do bludiska nepokoja, starostí a strachu. Nevidí nikde pevný základ a keď prídu skúšky, nemá žiadnu oporu viery a nádeje. Veľmi rýchlo prestane bojovať a zápasiť. Možno si povieme: veď ľudia veria aj v iných bohov, nestačí to? Nie. Dôležité je veriť v Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi. Lebo len tak si nebudeme vytvárať bohov podľa svojich predstáv, svojho vkusu. Takíto umelo vytvorení bohovia nás totiž vedú iba k hriechu a rôznym nerestiam.
Neveriaci ľudia sa nám azda smejú, že pestujeme kult nášho Boha. Oni si totiž nahradili tento kult iným. Zbožňujú človeka, hmotu, telo, mamonu, prácu či ideu. Tento svet však neriadi žiadny osud, ale živý Boh, ktorý vyžaduje od človeka vieru a vernosť a odmieta akékoľvek modlárstvo. Neznesie za seba žiadnu náhradu. On nás stvoril – on má na nás nárok a právo. Ešte vždy je však okolo nás veľa ľudí, ktorí túto pravdu nepoznajú, ktorí sú zahalení tmou a mrákotou.
Proti tejto tme stavia však prorok svetlo Božie. Ako slnko osvecuje zem, tak Boh osvietil vyvolených mužov i ženy, aby odstraňovali tmu nevedomosti a povery. Tak ako slnko postupne vychádza, nadobúda silu a viac a viac osvecuje zem, tak aj svetlo Božie postupne vychádzalo skrze prorokov, až kým celkom nezasvietilo skrze Ježiša Krista. V Ňom svet môže vidieť slávu. Slávu jednorodeného od Otca, ktorý bol plný milosti a pravdy.
Kristus ako Spasiteľ priniesol svetlo poznania. Dáva jasné odpovede na životne dôležité otázky. Žiadne dohady, žiadne tápanie, ale jasné svedectvo o pravde. Ježiš pritom nepodáva informácie z druhej ruky, ale verne svedčí o Tom, ktorého pozná a vidí. On vie všetko nielen o Bohu. On vie všetko aj o človeku – o jeho určení, cieli života i o jedinej ceste, ktorá k tomu večnému cieľu vedie. No Boží Syn nie je iba svedkom. On je aj obrazom Najvyššieho. Sám povedal: Kto vidí mňa, vidí Otca. Jeho nezmerateľná láska, Jeho spravodlivý súd, Jeho trpezlivá a odpúšťajúca milosť i všetky Jeho skutky dosvedčujú to, čo sa deje v Božom srdci pri stvorení i spravovaní sveta a človeka.
Bratia a sestry, toto všetko sa dozvedáme z Božieho slova. No kto vie, kde by sme boli, keby nám Cyril a Metod neposlúžili darmi od Boha?! Možno by sme ako národ už dávno neexistovali a nepoznali by sme Božiu lásku v Kristovi Ježišovi. Z tohto pohľadu do Božieho srdca totiž čerpáme svetlo dôvery a nádeje. Vo viere v Krista tak končia starosti, strach i zmätok, lebo pravá a skutočná láska toto všetko vyháňa. Ježiš ako nás vodca osvecuje celý náš život, všetky zákutia a škáry.
Milí priatelia, kto sa obráti k tomuto svetlu, sám sa stáva svetlom. V blízkosti Krista sa stávame Jeho obrazom a odovzdávame sa pôsobeniu Ducha, aby sme svietili aj my tak, ako svieti On. Na druhej strane, čím ďalej sme od Krista, tým väčšia je tma. Nemôžeme však byť aj tam aj tam. Buď sme vo svetle alebo v tme. Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamone. Nemôžeme sa hlásiť ku Evanjelickej cirkvi a nežiť s Bohom. Nemôžeme si nechať aj tento svet aj byť Božími deťmi.
Bratia a sestry, pokiaľ sme prijali svetlo evanjelia, budeme svietiť. To je predsa podstata svetla, aby svietilo, aby svoje lúče šírilo na všetky strany. Na to často ako kresťania zabúdame. My sa skôr radi profilujeme ako akumulátory svetla – radi prijímame svetlo poznania, viery, pravdy, nádeje a lásky. Radi sme v pozícii poslucháčov, no pritom neraz tým iba oklamávame samých seba. Deje sa to vtedy, keď svietime, ale iba pre seba. Máme vedomosti i skúsenosti s Kristom, ale nikoho do toho predsa nič nie je. Tým sa však zbavujeme povinnosti, ktorá je nám uložená v zákone lásky – miluj svojho blížneho ako seba samého.
Ak si však chceme svetlo skryť iba pre seba, musíme počítať s tým, že v uzavretom priestore svetlo ono skoro zhasne. To platí aj o svetle viery. Nezáleží na lampe, záleží na tom, či svieti. Nič sme od Boha nedostali preto, aby to bolo iba našim súkromným vlastníctvom. Ak sme teda dospeli vo viere tak ďaleko, že sme svetlom, musíme niesť svetlo evanjelia do tej tmy nevedomosti, strachu a povery. Toto verne konali aj vierozvestovia. Svojim svetlom viery potlačili moc tmy, pomohli k odstráneniu troch častí tmy – nevedomosti, strachu a povery. Tak ako vtedy, aj nám dnes z Božieho slova znie: povstaň a zaskvej sa, lebo prišlo tvoje svetlo. Ver tomu svetlu, šír ho, a vtedy budeš mať istotu, že tvoje svetielko nikdy nezhasne a nespadneš naspäť do tmy pohanstva.
Bratia a sestry, svetlo priťahuje všetko, čo je schopné života. Rastliny obracajú svoje listy k svetlu. Takto priťahoval Ježiš zástupy ľudí. Mnohí za ním išli, chceli vidieť Jeho tvár, počuť Jeho slovo a byť účastní Jeho skutkov. Jeho svetlo nepotrebovalo žiadne odporúčania, reklamy ani agitáciu.
Podobne priťahovali ľudí aj učeníci, apoštolovia a všetci skutoční kresťania. Svet ich nemohol ignorovať. Podobne tak to bolo aj s Cyrilom a Metodom – bol s nimi Boh, oni boli odrazom Jeho svetla a tak priťahovali aj iných ľudí. V prítomnosti takýchto kresťanov neobstála žiadna mrákota ani pološero. Mnohí sa tak učili na ich príklade chodiť vo svetle, ktoré vzišlo v Kristovi a vyžarovalo z Jeho cirkvi. Drahí priatelia, Každý, kto je verný misijnému príkazu, môže takto priťahovať: tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky, a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. – hovorí Pán Ježiš.
Priťahujeme aj my? Sú ľudia zaujatí našou vierou, nádejou a láskou? Sú nadchnutí láskou v našom spoločenstve? Velebia kvôli nášmu životu nebeského Otca? Nezabúdajme však na to, že stále je mnoho ľudí, ktorí nenávidia svetlo, lebo milujú tmu. Preto od nich nečakajme uznanie, lebo sa ho nedočkáme. Možno sa dočkáme iba nepriateľstva a posmeškov. No aj oni v hĺbke svojej duše cítia, že tma nevedomosti, povery a strachu a hriech nikoho naplno neuspokojí. Aj stotník pod Ježišovým krížom nakoniec musel vyznať: Syn Boží bol tento! Kiežby aj našou zásluhou, láskou i šírením svetla Ježiša Krista mnohí došli k takémuto vyznaniu. Amen.
