Uzávierka občianskeho roka – Silvester – pravda vás vyslobodí
Written by radovan on dec 29, 2018 in - No Comments
Uzávierka občianskeho roka – Silvester – 31.12.2018
„… pravda vás vyslobodí …“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
Ján 8, 32
Ježiš hovorí : Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pravda alebo lož? Podľa tejto schémy funguje väčšina vedomostných relácií a kvízov, ktoré poznáme z televíznych obrazoviek. Účastník, resp. účastníci týchto relácií si buď musia vybrať z niekoľkých možných odpovedí alebo majú iba dve možnosti : pravda alebo lož … Jedna z otázok môže byť aj takáto: Je to pravda alebo nie? -V Španielsku, o polnoci, keď sa starý rok mení na nový, pri odpočítavaní posledných sekúnd roka, ľudia jedia hrozno … počas každej sekundy jednu bobuľu …
Pravda alebo lož. To sú fenomény, ktoré nás zrejme i počas roka 2018 deň čo deň sprevádzali. Vždy vtedy, keď sme sa mali rozhodnúť, keď sme si mali vybrať. Vždy vtedy, keď to bolo len na nás, či niečomu uveríme alebo nie. Vždy vtedy, keď sme sa mali rozhodnúť, či budeme hovoriť a žiť pravdu, počínať si čestne, férovo a spravodlivo alebo budeme zavádzať, vykrúcať sa, klamať či podvádzať.
V Jánovom evanjeliu má však pojem „pravda“ celkom iný zmysel. Pán Ježiš hovorí : „Ja som pravda.“ (J 14,6). Pravda na tomto mieste teda neznamená správnosť nejakej výpovede, tak ako to my poväčšine chápeme. Pravda je v tomto prípade naviazaná na osobu. To znamená : keď rímsky prokurátor Pilát vypočúval Ježiša, nemal položiť svoju povestnú otázku : Čo je pravda? Mal sa skôr pýtať : Kto je pravda?
Ježišovo tvrdenie, ktoré nám dnes zaznelo : Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí – tu teda má oveľa hlbší význam. Pojem „pravda“ si na tomto mieste treba vysvetliť skôr ako životnú stabilitu. Ináč povedané : Kto stavia na Bohu a na Kristovi, má aj podiel na ich nepominuteľnosti. Teda na tom, čo ostáva navždy, naveky. Iba tak možno prekonať pominuteľnosť a smrť. Myslím si, že práve dnes, keď sme viac ako inokedy konfrontovaní s plynutím času a s vlastnou pominuteľnosťou, je dobre vedieť, že je tu niekto, kto je nepominuteľný, stabilný a neotrasiteľný. Nuž a úžasné je aj to poznanie, že podiel na tejto nepominuteľnosti, stabilite a neotrasiteľnosti Toho Večného smieme mať skrze vieru aj my …
Celkom určite práve myšlienky na pominuteľnosť, na nestálosť všetkého dočasného i na smrteľnosť všetkého živého nás sprevádzajú počas posledných hodín starého roka. Človek si uvedomuje, že čas plynie a že on starne. Nie je hlúpy, vie to. A vie, že raz príde koniec. Že počet „Silvestrov“ je limitovaný. Je obmedzený a nikto z nás nevie na koľko. Nuž a keďže takéto myšlienky sú pre mnohých ľudí priam až na hrane depresie, snažia sa ich zahnať hudbou, zábavou, tancom či alkoholom. O ohlušujúcich delobuchoch a ohňostrojoch ani nehovorím …
Predstavujem si, priatelia, že keby som nebol farár a nemusel večer na Silvestra v kostole slúžiť, asi by som ho chcel prežiť niekde pekne ďaleko od civilizácie … možno na nejakej horskej chate … bez petárd, bez polnočného rámusu … tak inak … v tichosti … v prechádzke po štipľavom mraze a práskajúcom snehu pod nohami … v meditácii nad celým uplynulým rokom … nad sebou počas neho … nad mojimi rozhodnutiami, pozitívami, negatívami … nad mojimi pravdami i lžami … nad tým ako som druhým pomohol i ublížil … nad svojimi nevyznanými hriechmi … nad Božou milosťou, dobrotou, pomocou, láskou i sprevádzaním …
Myslím, bratia a sestry, že takýto Silvester by nás vnútorne obohatil omnoho viac ako len povrchná, hlučná a bujará zábava. Hlavne by sme sa vyrovnali s tým, že život je dar, ktorého trvanie je však časovo obmedzené. Každý deň, každá minúta je dar. Ale v tichej meditácii by sme sa dopracovali ešte aj k niečomu vyššiemu. A síce k poznaniu, že najväčší dar večného života na nás ešte len čaká a je pripravený aj pre mňa, aj pre teba … A preto nemusím prežívať koniec roka v depresii, že niečo sa končí. Ani nemusím začínať v strachu, že niečo nové, nepoznané je predo mnou, a ja neviem ako to všetko zvládnem. Mám predsa Kristovo zasľúbenie : Ajhľa, ja som s vami po všetky až do konca sveta! Viem, že pri Bohu niet ani začiatku ani konca. Začiatok a koniec existujú predsa len v tejto časnosti, ktorá je definovaná práve časom. Ale u Boha čas nebeží. Tam niet ani začiatku ani konca. Tam je len blažená večnosť …
Drahí priatelia, toto všetko je pravdou, nakoľko Boh i Kristus sú pravdou. Ten, ktorý tieto slová vyslovil; Ten, kto nám toto zasľubuje, si za svojimi sľubmi aj mocne stojí … Je to tak preto, lebo obidvaja, Boh i Kristus, sú súhrnom toho, čo ostáva navždy, čo pretrvá naveky. A tak smelo môžem povedať : Iba Boh a Kristus sú skutočnou stabilitou môjho života – tak toho pozemského ako aj toho večného. Preto i starý rok 2018 môžem končiť s tou pravdou, že nie som iba hračkou v rukách neúprosného času či nezvratného osudu. Som Božím dieťaťom, ktoré tu neostáva samé, opustené, vydané napospas fenoménom, s ktorými si nevie dať rady ani ich ovládnuť – ako čas, pominuteľnosť, smrteľnosť.
Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Bratia a sestry, keď na tomto mieste Kristus Pán tvrdí, že pravda nás vyslobodí, chce tým povedať, že nie sme slobodní. Sme tí, ktorých treba vyslobodiť. Čo z nás, ľudí, robí neslobodných? Čo nás pripravuje o slobodu? Čo nás zotročuje? Áno, priatelia, Písmo sväté to pomenúva jedným slovom : hriech. Hriech – to nie je nič iné ako jedna veľká dráma, ktorá pozostáva z toho, že nechceme Boha počúvať ani poslúchať. Pre veci súvisiace s Bohom sme nejeden raz slepí. V podstate Boha odmietame. Sme otrokmi strachu z vlastnej smrti. Áno, dá sa to povedať i tak, že hriech nie je nič iné ako prisluhovačom smrti.
Priatelia, hriech a smrť, to je hotová katastrofa nášho života … nuž a práve z tejto katastrofy, z tohto nešťastia môžeme byť vyslobodení … raz a navždy … a to prostredníctvom pravdy, ktorou je Kristus Pán sám i so všetkou mocou, ktorá Mu bola daná od Jeho Otca nebeského. Mám za to, že toto poznanie, prijatie tejto pravdy, môže byť solídnym, pevným základom, na ktorom môžeme v pravde a vnútornej slobode budovať i v Novom roku 2019!
Myslím, že to bude vždy lepšie ako len ostať pri otvorenom šampanskom. Myslím, že to bude vždy lepšie ako pri každej sekunde končiaceho starého roka pred polnocou musieť zjesť jednu bobuľu hrozna. I keď hrozno mám rád J A viete aká je odpoveď? Niektorí Španieli to naozaj robia J
Amen.
