Veľký Piatok – Dokonané!
Written by radovan on apr 17, 2025 in - No Comments
Veľký Piatok – 18.4.2025
„… Dokonané! …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ján 19, 16 – 30
16 Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. 17 I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18 Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19 Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky. 21 I povedali veľkňazi Pilátovi: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! 22 Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, napísal som. 23 Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. 24 Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude; aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili. 25 Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27 Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. 28 Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! 29 A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. 30 Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu).
Drahí bratia a sestry v Kristovi!
Dnes stojíme pod krížom. Prišli sme sem nie ako diváci, ale ako tí, ktorých sa toto umučenie týka. Dnes je Veľký Piatok, deň temnoty, deň bolesti. Deň, keď sa roztrhla chrámová opona a zem sa zatriasla. Ježiš zomiera na kríži. Evanjelium podľa Jána nám ukazuje túto scénu s hlbokým zmyslom. Ján nie je len rozprávačom, ale aj teológom. Každé slovo jeho rozprávania má váhu, každý detail nesie význam.
Dnes stojíme pod krížom. Dnes sa celá Cirkev pozerá na Golgotu, na miesto Lebky, kde zomiera Boží Syn. Ježiš je pribitý na drevo hanby a bolesti. Jeho dych je čoraz plytší. Jeho telo sa zmieta v agónii. Jeho krv steká po drsnom dreve. A predsa v tejto strašnej scéne vidíme niečo viac než len utrpenie nevinného. Vidíme v nej naplnenie Božieho plánu, ktorý sa začal dávno predtým, než bolo stvorené nebo i zem.
Veľký Piatok nie je len historickou udalosťou. Je to okamih, v ktorom sa spája minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Je to deň, keď Kristus nesie hriech sveta. Deň, keď smrť zasiahne do Božieho srdca. Deň, keď sa otvára cesta k večnému životu. Preto dnes nehľadíme na kríž len s bolesťou, ale aj s vierou. Pretože v tejto smrti nachádzame život. V tomto utrpení nachádzame vykúpenie. Bratia a sestry, pozrime sa v tejto chvíli spoločne na slová evanjelistu Jána, na túto bolestnú, ale spásnu udalosť, ktorá sa odohráva na Golgote!
16 Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali. (Jn 19,16) Pilát im Ho vydáva. Nechce niesť vinu, umýva si ruky, ale predsa vydáva Ježiša na smrť. A Ježiš prijíma tento rozsudok mlčky. Tak, ako bol mlčanlivý pred veľkňazom, tak ako neprotestoval pred Pilátom, tak aj teraz, keď ho vojaci odvádzajú, mlčí. Nesie svoj kríž. Ján nám hovorí, že Ježiš si nesie kríž sám. V synoptických evanjeliách čítame o Šimonovi Kyrenejskom, ktorý Mu pomáhal. Ale Ján zdôrazňuje, že Ježiš kráča sám pod váhou svojho vlastného kríža. Je to dôležité. Pretože to znamená, že Ježiš sám nesie hriech sveta. Nikto Ho k tomu nenúti. Nie je obeťou náhody. Je to Jeho rozhodnutie. Dobrovoľne ide na miesto popravy. A tým miestom je Golgota. Lebka. Miesto smrti. Miesto, kde Rimania popravovali zločincov. Miesto prekliatia. Ján to pripomína stručne, bez emócií. 17 I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. (Jn 19,17)
16 Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali. (Jn 19,16) Toto krátke vyjadrenie v sebe nesie obrovskú hĺbku. Ježiš je vydaný. Pilát Ho vydáva, ale v skutočnosti je to Otec, ktorý Ho vydáva za nás. A Ježiš sa vydáva sám. Nie je obeťou moci, ale Lásky. V Getsemanskej záhrade sa modlil: Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane. (Mt 26,39) A teraz sa táto vôľa napĺňa. Ježišova cesta na Golgotu nie je len cestou telesného utrpenia, ale predovšetkým cestou duchovného zápasu. Kráča cestou poslušnosti. Kráča cestou lásky. Každý krok pod ťarchou kríža je krokom lásky k nám. A čo my? Ako kráčame my? Nesieme kríž, ktorý nám život kladie na plecia, alebo ho odmietame? Ježiš kríž neodmietol. Vzal ho na seba a išiel až do konca.
18 Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. (Jn 19,18) Ukrižovanie bolo tou najkrutejšou smrťou, akú si Rimania vymysleli. Bola to smrť určená pre otrokov, pre rebelov, pre najhorších zločincov. Bola to smrť pomalá a mučivá. Ukrižovaný visel na klincami prerazených rukách, kým ho nepremohol šok, vyčerpanie a udusenie. A tam, uprostred dvoch lotrov, uprostred tých, ktorých svet považoval za ničomníkov, visí Kristus. Pilát dal nad jeho hlavu napísať nápis: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. (Jn 19,19) Bol to výsmech? Bola to pomsta Piláta židovským veľkňazom? Alebo pravda, ktorú Pilát sám netušil? Tento titul je napísaný v troch jazykoch – hebrejsky, latinsky a grécky. V jazykoch viery, moci a múdrosti sveta. Ježiš je vyhlásený za kráľa nie v chráme, nie na tróne, ale na kríži. Jeho kráľovská koruna je tŕňová. Jeho trón je drevo. A predsa je práve tu, v tejto strašnej chvíli, zjavený ako pravý Kráľ.
Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Aká irónia! Rímsky miestodržiteľ nechá napísať pravdu, hoci si myslí, že len ponižuje odsúdenca. Veľkňazi protestujú: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! (Jn 19,21) No Pilát odpovie: Čo som napísal, napísal som. (Jn 19,22) Ani on netuší, že v tomto okamihu sa napĺňa Boží plán. Ježiš je skutočne kráľom – ale nie kráľom, ktorý vládne mečom, ale kráľom, ktorý vládne láskou. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Jeho kráľovstvo je kráľovstvo milosti, odpustenia a pokoja. A čo my? Prijímame Ho za svojho kráľa? Alebo by sme radšej mali kráľa, ktorý nás nebude nič stáť?
23 Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný (Jn 19,23) Oblečenie Ježiša – jeho ľudská dôstojnosť – je strhnuté. Zostáva nahý, ponížený, odhalený. Vojaci losujú o jeho tuniku, čím nevedomky napĺňajú proroctvo zo Žalmu 22:19 – Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. Je to obraz dokonalého odovzdania sa. Ježiš nevlastní nič. Už mu nepatrí ani Jeho vlastný odev. A predsa v tomto strašnom odhalení nie je len poníženie, ale aj náznak slávy. Tunika, o ktorú losujú, je „nezošívaná, utkaná vcelku“. Je to zvláštny detail. Takéto šaty nosil veľkňaz. A tak tu Ježiš nie je len ako obeť, ale aj ako Veľkňaz, ktorý prináša sám seba ako obeť.
26 Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27 Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. (Jn 19,26-27) Aj uprostred utrpenia myslí na druhých. Vidí svoju matku a vie, že zostane sama. Preto ju zveruje milovanému učeníkovi. Ale nie je to len gesto synovskej lásky. Je to nový vzťah, ktorý sa rodí pod krížom. Tu, na Golgote, sa rodí Cirkev. Táto malá komunita – matka a učeník – je prvým znakom nového Božieho ľudu. My všetci sme pozvaní do tejto rodiny. Ale byť v Kristovej rodine znamená stáť pod krížom. Znamená to prijímať jeho lásku, ale aj niesť spolu s ním bolesť.
28 Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! (Jn 19,28) Nie je to len telesný smäd. Je to smäd po naplnení Otcovej vôle. Smäd po dokončení diela spásy. A keď Mu podali ocot, keď prijal tú poslednú kvapku utrpenia, povedal: Dokonané! (Jn 19,30) To nie sú slová porážky. To sú slová víťazstva. Dielo spásy je zavŕšené. Hriech je porazený. Smrť je porazená. V tejto chvíli Ježiš odovzdáva ducha. Nie je mu vzatý – On ho odovzdáva dobrovoľne. A svet sa ponára do ticha. Dokonané! Nie je to výkrik porážky. Je to výkrik víťazstva. Dielo je dokonané. Cena je zaplatená. Hriech je porazený. A čo my? Veríme tomu? Veríme, že Kristova smrť tu nie je len na to, aby sme si ju dnes pripomenuli, ale že sa odohrala predovšetkým preto, aby menila aj náš život?
Drahí priatelia, dnes stojíme pod krížom a dívame sa na to, čo sa odohralo na Golgote. A v tom pohľade nachádzame odpoveď na otázky, ktoré nosíme v srdci. Prečo trpel? Prečo musel zomrieť? Odpoveď je tu: Dokonané. Kríž nie je len symbolom utrpenia. Je to znamenie spásy. To, čo sa zdá ako prehra, je víťazstvo. To, čo sa zdá ako smrť, je začiatok života.
Bratia a sestry, dnes sa dívame na kríž. Ale v kríži sa máme vidieť aj my sami. Vidíme v ňom svoju vinu, pretože Ježiš zomrel kvôli nášmu hriechu. Vidíme v ňom Božiu lásku, pretože Ježiš nás tak miloval, že dal za nás život. Vidíme v ňom víťazstvo, pretože smrť už nemá posledné slovo. A tak dnes neodvracajme svoj zrak od kríža! Nenechajme sa znechutiť bolesťou kríža! Pozerajme naň s vierou! Lebo tento kríž nie je len znamením smrti. Je to strom života.
Áno, dnes je Veľký Piatok. Dnes sa svet ponára do ticha. Ale my vieme, že týmto sa príbeh nekončí. Vieme, že príde ráno Veľkej Noci. A tak sa dnes pod krížom zastavme! Otvorme srdcia! A s pokorou prijmime slová Krista: Dokonané. Amen.
S použitím viacerých zdrojov
