Veľký Piatok – izolácia, ktorá nás približuje viac k Nemu …
Written by radovan on apr 10, 2020 in - No Comments
Veľký Piatok – 10.4.2020
„… izolácia, ktorá nás približuje viac k Nemu …“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Podľa všetkého sa zdá, že rok 2020 si všetci veľmi dobre a na dlhú dobu zapamätáme. To, čo v posledných týždňoch prežívame, totiž väčšina z nás ešte počas života nezažila. Je to čas drastických obmedzení: veľké množstvo stretnutí v kalendári, veľké množstvo naplánovaných podujatí a stretnutí, tak pracovného, rodinného či voľnočasového charakteru jednoducho zmizlo. Čas a priestor na osobné kontakty sa zredukoval na minimálnu možnú mieru. To, čo predtým bolo možné, teraz možné nie je. To, čo predtým bolo normálne, je teraz zakázané a keď to porušíme, hrozia nám sankcie … Vírus nás jednoducho núti zastaviť aktivity, či už sa nám to páči alebo nie, a radikálne zmeniť naše životy. Všetko je zvláštne a iné. Ešte pred mesiacom či lepšie pred dvoma, by sme si takýto scenár nevedeli ani predstaviť. A dnes … dnes je to realita … Takúto situáciu, keď ako farár mám slúžiť ľuďom, avšak bez ľudí, zažívam počas svojej 19 ročnej praxe i ja po prvýkrát … Vďaka Bohu za digitálnu technológiu, ktorá nám pomáha udržiavať aspoň virtuálny kontakt so svojimi priateľmi, rodinou, spoločenstvom cirkevného zboru a svetom ako takým. Dnes zrejme každý dúfa v jediné … v dobrú správu, že sa čoskoro vrátime do normálu a vírus bude porazený.
Zvlášť pre starších, fyzicky krehkých a chronicky chorých ľudí je tento čas všetko iné ako čas dobrý či pekný. Všetky tie obmedzenia so sebou totiž prinášajú nielen nápor na našu trpezlivosť, ale tiež akúsi osamelosť, prinajmenšom pocit osamelosti. Drahí priatelia, ani počas týchto sviatočných dní preto nezabúdajme na tých, ktorí sa možno cítia zabudnutí! Dajme im vedieť, že na nich nezabúdame, že majú v našich srdciach pevné miesto! Hoc aj len obyčajný list, e-mail, či telefonát dokážu spraviť v tejto čudnej dobe zázraky!
Bratia a sestry, mám za to, že pôst roku 2020 sa hlboko zapíše nielen do svetských, ale aj cirkevných dejín. Naliehavo sa totiž líši od všetkých predchádzajúcich rokov. Teraz nejde ani tak o to, aby sme sa niečoho dobrovoľne vzdali, či už ide o konzum alebo zvyky, na ktoré sme boli zvyknutí. Teraz je životne dôležité vyhnúť sa osobným kontaktom, cestovaniu, stretnutiam a udalostiam – a to tak svetským ako aj cirkevným … Avšak možnože sa práve takto celkom nevedomky dostávame bližšie k podstate Kristovho utrpenia ako by sme to vôbec chceli. Možno viac ako je nám to príjemné. Lebo utrpenie pre Ježiša Krista znamenalo predovšetkým toto : utrpenie kvôli opustenosti (Otcom nebeským) a utrpenie v opustenosti (svojimi učeníkmi). Po poslednej spoločnej večeri s učeníkmi sa Ježiš modlí v Getsemanskej záhrade k svojmu nebeskému Otcovi. Jeho modlitba sa stáva v určitom slova zmysle zápasom v Jeho momentálnom duchovnom utrpení, ktorým si prechádza. Celý tento zápas sa však končí Jeho jasným, rozhodným a jednoznačným „ÁNO“ voči vôli Jeho nebeského Otca. „Nie však moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“ Bratia a sestry, v každej modlitbe Pánovej, v každom „Otčenáši“ sa modlíme spolu s Pánom Ježišom tieto slová, i keď v troška skrátenej forme : Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Priatelia, sme si toho vedomí? Ježiš sa v tej noci rozhodne ísť dobrovoľne cestou kríža, cestou osamelosti, cestou opustenosti, cestou utrpenia. Keď vojaci prichádzajú a zatýkajú Ježiša, evanjelista stručne poznamenáva: „Potom ho všetci učeníci opustili a utiekli.“ Celá tá podpora spoločenstva a bezpečie či pochopenie v spoločenstve sa v tej chvíli rozplynuli ako oblak. Kristovo utrpenie z opustenosti svojim nebeským Otcom i učeníkmi, Kristovo utrpenie v osamelosti sa teraz spolu s Ním tiahne ako červená niť, a to v ústrety Jeho smrti na kríži, kde Ježiš volá slová: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ A potom nastáva noc. Mŕtvy Ježiš je sňatý z kríža a uložený do tmy skalnej jaskyne, ktorá slúžila ako hrob. Smrť – to je absolútny, totálny koniec vzťahov. Smrť, to je akoby karanténa, izolácia od akéhokoľvek života. Smrť znamená úplnú osamelosť a opustenosť. Podľa ľudského nazerania by toto mal byť definitívny koniec a posledná štácia! Ale Boh nenecháva svojho Syna v moci smrti! Naopak! Kriesi Ho k životu v tretí deň, ktorý nikdy nekončí. To, čo robí Boh Otec – to je „nezničiteľné“. Oslavujeme to každú Veľkú noc! A i keď dnes v kresťanskej cirkvi prežívame ešte len smútok Veľkého Piatku zo smrti jednorodeného Božieho Syna, predsa len je to smútok, ktorý sa do budúcich dní pozerá optikou nádeje. Optikou nádeje vzkriesenia, optikou zmŕtvychvstania. Žiadna osamelosť ani izolácia tento fakt, túto skutočnosť nemôžu nikdy zničiť. Od chvíle zajatia v Getsemanskej záhrade bol Ježiš sám. Avšak od chvíle svojho vzkriesenia už nie je nikdy sám. Je opäť v dokonalom spojení a harmónii so svojim nebeským Otcom a Duchom Svätým. Ba dokonca je v neprestajnom spojení aj s nami, a to vždy aj vtedy, keď sa cítime opustení a trpíme osamelosťou. Je tu, pri nás a pre nás, a spája nás navzájom neviditeľným zväzkom lásky, ktorý nemôže roztrhnúť žiadna dočasná osamelosť. Bratia a sestry, Nová zmluva hovorí o tajomstve tela Kristovho, ktoré spája všetkých členov cirkvi i napriek priestorovej a časovej vzdialenosti či rôznym hraniciam. Preto sa nemusíme cítiť ani my osamelí a opustení, i keď sme v povinnej dočasnej izolácii a karanténe. Nie sme ani sami, ani opustení, veď Ten, ktorý zomrel i z mŕtvych vstal je tu. Áno, On je tu pri nás, pre nás a s nami. On je Ten, ktorý nás ako vzkriesený Pán úžasne spája v jedno spoločenstvo veriacich, a to bez ohľadu na našu konfesiu, bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzame. Sme jedna veľká rodina, kde jedni na druhých myslíme vo svojich modlitbách. Sme jedna rodina, ktorá sa dnes zjednocuje pod Kristovým krížom, aby sa v nedeľu mohla opäť stretnúť pri Jeho prázdnom hrobe. Drahí priatelia, sami, a predsa nie sami … ani opustení. Možno i táto slovná hračka najlepšie vystihuje to, čo platí azda viac v týchto neobvyklých dňoch ako inokedy, keď sme s Kristom v Jeho utrpení a osamelosti bližšie ako je nám azda aj príjemné. Prajem nám všetkým, aby sme túto istotu Božej blízkosti pri nás mocne a intenzívne prežívali, zvlášť v tomto čase, keď sa nemôžeme stretnúť osobne, keď sa nemôžeme stretnúť tvárou tvár, keď si nemôžeme potriasť rukou a popriať si pokojný a požehnaný Veľkonočný čas. Pán nech je s nami! Amen.
