Vstúpenie Krista Pána na nebo – a budete mi svedkami
Written by radovan on máj 07, 2024 in - No Comments
Vstúpenie Krista Pána na nebo – 9. 5. 2024
„… a budete mi svedkami …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Sk 1, 6 – 12
A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou znať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich, hovoriac : Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Mnohí známi ľudia pred svojou smrťou povedali významné slová, ktoré sa nám nejakým spôsobom zachovali ako to posledné, čo tomuto svetu chceli zanechať ako svoj odkaz. Medzi nich patril aj náš reformátor Luther, ktorý pred smrťou povedal : „Do Tvojich rúk kladiem svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Bože pravdivý.“ A skôr, ako zomrel stihol tieto slová 3x zopakovať. Iní zas vo svojich slovách pred smrťou vyjadrili svoju poslednú vôľu. Napríklad Michelangelo povedal: „Počas života pamätajte na Ježišovo utrpenie.“ V našom prečítanom texte sme dnes počuli posledné slová nášho Pána Ježiša Krista. Nie sú to však slová zomierajúceho, ale odchádzajúceho Pána. Svoje posledné slová adresoval všetkým svojím nasledovníkom. Teda aj nám. Mohli by sme povedať, že je to Jeho posledná vôľa.
Keď človek zomrie, pozostalí túžia potom, aby splnili jeho poslednú vôľu. O čo viac by sme mali túžiť po tom my?! Veď On dal za nás svoj život. Dnešný text teda hovorí, čo môžeš ty i ja urobiť z vďačnosti pre svojho Záchrancu. Najprv v našom texte zaznieva tzv. veľké poslanie. Učeníci, ako je to z textu zrejmé očakávali obnovenie politického kráľovstva. To bolo v ich predstavách spojené s druhým príchodom Krista na túto zem. Pán Ježiš však o svojom druhom príchode na tomto mieste nehovorí. Nás nemá zaujímať – Kedy? Ale: Čo? Nie kedy príde Pán Ježiš na zem, ale čo my máme robiť kým On príde? Čo máme robiť v čase Jeho neprítomnosti? A On nám aj hovorí, čo máme robiť – prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás a budete mi svedkami… To znamená: budete o mne svedčiť, nie po internete kade tade komentovať veci tohto sveta a pchať nos do vecí, ktorým v celej ich šírke a komplexnosti ani dobre nerozumiete.
Ježiš odišiel do neba. Prečo však nezobral so sebou aj svojich učeníkov? Prečo nezobral aj nás hneď, keď sme v Neho uverili? Prečo nechal svojich apoštolov i nás žiť ďalej tu na zemi? Odpoveď nachádzame v slovách – aby sme boli Jeho svedkami. To je Jeho posledná vôľa a moje aj tvoje poslanie. A o tomto poslaní sa dozvedáme tri dôležité veci:
- Dozvedáme sa o kom máme svedčiť. „Budete mi…“ teda moji svedkovia. Kto je to svedok? Je to človek, ktorý niečo videl a počul a potom o tom svedčí. So slovom svedok sa častokrát stretávame práve v súvislosti so súdom. Keď človek svedčí, tak sudcu nezaujímajú jeho pocity, názory, či myšlienky. Tie si môže nechať pre seba. Na súde sú dôležité len fakty. A preto sa sudca nepýta svedka, čo si vy myslíte o tom, či onom. On sa ho pýta, – čo ste videli a čo ste počuli. Evanjelium to nie sú ľudské názory a pocity. Je to zvesť o tom, čo sa stalo v skutočnosti.
Drahí priatelia! My nemáme svedčiť o tom, čo sa stalo s nami, ale o tom, čo sa stalo s Kristom. Veď ľudí nezachráni to, čo sa stalo s nami. Ich zachráni jedine to, čo sa stalo s Ježišom Kristom. Kresťanské svedectvo je v prvom rade o tom, čo Boh vykonal v živote nášho Pána Ježiša Krista. A v druhom rade je svedectvo o tom, čo Boh vykonal v mojom živote.
- Dozvedáme sa tu aj: ako máme svedčiť. Dozvedáme sa tu o moci Svätého Ducha. Neraz z úst veriacich ľudí zaznievajú aj takéto slová: Ja by som rád svedčil, ale ako? Ja to neviem! Ja nevládzem! Ja sa bojím! Toto všetko dobre vie aj Pán Ježiš. Nič nové Mu nehovoríš. Ale nezabudni na to, že keď On dáva úlohy, On dáva aj moc. Keď On vysiela, On aj vystrojí. Pán Ježiš nikdy neprikazuje niečo, k čomu by nám nedal aj svoju moc. Tak ako platí Jeho rozkaz – „budete mi svedkami“ pre všetkých, tak platí aj Jeho zasľúbenie pre všetkých. Zasľúbenie na tomto mieste predchádza rozkazu. Najprv prijmete a až potom budete. Teda každé dieťa Božie môže svedčiť, lebo prijalo moc Ducha Svätého. A tak otázka už viac neznie či môžeš, ale či chceš svedčiť.
- Dozvedáme sa tu aj o mieste, kde máme svedčiť. Učeníci majú začať v Jeruzaleme. V tom meste, nad ktorým Pán Ježiš zaplakal. V tom meste, ktoré odmietlo a ukrižovalo Mesiáša. Práve toto mesto, malo dostať svedectvo o vzkriesenom Pánovi ako prvé. Začať v Jeruzaleme, bratia a sestry, znamenalo začať na tej najťažšej, najtvrdšej, najnepriateľskejšej pôde, aká vôbec existovala. Kde je náš Jeruzalem? Nuž, to je miesto, kde žijeme, kde pracujeme, kde bývame. Tam, kde nás dobre poznajú. Domáca pôda, býva častokrát tá najťažšia.
Učeníci majú začať v Jeruzaleme a potom majú ísť so svedectvom ďalej, až do posledných končín sveta. Pretože Pán Ježiš nemiluje len Židov. On miluje celý svet. Nám Pán Boh zveril „náš Jeruzalem“ a jeho okolie. To nikto za nás neurobí. Ak my neprežijeme zodpovednosť za toto miesto, kto potom? Bolo by to strašné, keby nám raz niekto na poslednom súde povedal: „Prečo si mlčal? Prečo si nesvedčil o Spasiteľovi, ktorý ťa zachránil? Prečo si mlčal, keď si o Ňom vedel? Prečo si si to nechal len pre seba? Prečo si ma nevaroval a nechal si ma ísť do zatratenia?“
V ďalších veršoch, sestry a bratia, zaznieva tzv. veľké povzbudenie. Toto povzbudenie dostali apoštolovia a my spolu s nimi. Je to dvojaké povzbudenie: Týka sa najprv odchodu nášho Spasiteľa do neba. A potom je to povzbudenie zo zasľúbenia druhého príchodu nášho Pána Ježiša.
- Odchod Ježiša do neba. Ježiš nevstúpil do neba kvôli sebe samému, ale kvôli svojim učeníkom. On mohol k svojmu nebeskému Otcovi ísť kedykoľvek a tajne. Mohol sa jednoducho stratiť. Zmiznúť tak, ako to urobil po vzkriesení, keď sa zjavoval a potom mizol. Verejne a zjavne to bolo preto, aby učeníci nečakali, že sa zjaví tak, ako sa zjavoval počas 40 dní po vzkriesení. Už nemajú čakať Jeho, ale majú čakať Svätého Ducha. A kto to vzal Pána Ježiša hore? No Otec. Pán Boh. Oblak je symbol Božej prítomnosti. Do neba nemôže teda ísť hocikto. Len ten tam môže prísť, komu to Otec dovolí. Koho tam Otec vezme a pustí. A toto je pre nás veľké povzbudenie: Kristus je korunovaný. Je oslávený. Sedí na tróne, ako Kráľ. A raz sa každé koleno pred Ním skloní. Dobrovoľne či nedobrovoľne. Tam sa za nás Kristus prihovára. Oroduje za nás. On jediný je náš obhajca.
Kristus je darcom Ducha Svätého. Keby zostal na zemi, neposlal by svojho Ducha. Museli by sme ísť my za Ním do Palestíny. Ale takto prichádza On v Duchu k nám. Aj sem do Dobšinej. On si urobil tu v našich srdciach príbytok. Telesnú prítomnosť tak nahradila Jeho duchovná prítomnosť skrze Ducha Svätého. Už nie je obmedzený priestorom a časom. Už to nie je Pán Ježiš s učeníkmi, ale Pán Ježišch v učeníkoch. My sme odchodom Pána Ježiša na nebo nič nestratili. Naopak! My sme veľa získali.
- Príchod Pána Ježiša na túto zem. Boží poslovia – anjeli sa vždy objavujú vtedy, keď sa deje niečo veľmi podstatné a ľudia tomu dobre nechápu a potrebujú Boží komentár. Tak sa to deje napríklad pri Ježišovom narodení či vzkriesení. Preto sa objavujú aj pri tejto významnej udalosti a prihovárajú sa učeníkom, ktorí hľadia do neba za odchádzajúcim Kristom. Tak ako oni, ani my Ho svojím čakaním a hľadením do neba nevrátime späť. Nevieme kedy príde, ale vieme ako príde. Bude to viditeľný príchod. Verejný. Každý to bude vidieť. Bude to telesný príchod. Ten istý Kristus príde – teda nie ako duch, ale ako „hmota“, ak sa to takto dá povedať. Bude to slávny príchod. Nepríde sám, ale s veľkým sprievodom svojich svätých a anjelov. A Jeho príchodu nebude môcť nikto zabrániť.
Ja viem, že môj Pán príde znova a preto viem, že mám splniť Jeho poslednú vôľu. Toto je veľké poslanie ktoré máme: teda byť Jeho svedkami. A tak nám dnes znie táto otázka: „Som svedkom Pána Ježiša?“ Ak nie, tak to nie je preto, že nemôžeš. On dal moc každému. Ak nie, tak to nie je preto, že nemáš kde. Každý má svoj Jeruzalem. Svoju rodinu, školu, zamestnanie, susedov, priateľov… Ak nie si Jeho svedkom, tak to nie je preto, že by ťa nechal bez motivácie. On sa posadil na trón. Vládne a znovu príde. A bude sa pýtať aj teba, či si ho počúval.
Ak nie si svedkom, tak existujú nato len dva dôvody:
- nie si kresťan – ešte nepatríš Kristovi, ale môžeš Mu patriť. Ak ty chceš. On určite chce.
- si síce kresťan, ale si neposlušný kresťan – poznáš vôľu svojho Pána. On ti dal všetko, aby si ju mohol vykonať, ale ty nechceš. Môžeš, ale nechceš.
Drahý brat, milá sestra, keby ťa tvoj otec alebo tvoja matka pred smrťou požiadali splniť ich poslednú vôľu vari by si to neurobil? Lenže tu je niekto, kto je oveľa väčší ako tvoj otec alebo tvoja matka. On za teba zomrel a miluje ťa ako nikto iný. On sa za teba prihovára, ako nikto iný. Byť kresťanom a nebyť svedkom Pána Ježiša – to nejde spolu. Kiežby aj tento dnešný sviatok v nás všetkých vyvolal túžbu jednak byť kresťanom, a jednak byť poslušným kresťanom. Amen.
Pokázňová modlitba: Pane Ježiši Kriste, ktorý si pre nás prišiel na svet: zomrel za naše hriechy, vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie a potom vstúpil na nebesá do slávy Otca. Ďakujeme Ti za všetko a prosíme Ťa: daj, aby sme dary Tvojej lásky a milosti vďačne prijali. Si na pravici Božej rovný s Otcom, a predsa sa aj za nás prihováraš a oroduješ a my Ťa môžeme nazývať svojim Pánom, môžeme sa k Tebe utiekať a Teba prosiť o pomoc a ochranu. Ty sa priznávaš k nám, hoci my sme Ťa neraz zapreli. Ty sa prihováraš k nám svojim svätým slovom, hoci my ho neraz nechceme počuť. Prosíme Ťa: odpusť nám naše nedostatky a previnenia, veď nás k pokániu, aby sme svojim životom vedeli splniť Tvoje prikázanie poslušnosti a vernosti voči Tebe. Posilni nás mocou svätého Ducha a urob nás schopnými budovať Tvoje kráľovstvo, Tvoju cirkev na zemi. Pomôž nám, i všetkým, ktorí Tvoju pomoc potrebujú a daruj celému ľudstvu svoju milosť a lásku, požehnaný a vyvýšený Pán a Boh náš.
Otče náš….
Požehnanie: Nech moc Ježiša Krista, ktorou je Duch svätý, zostúpi na vás, aby ste sa stali svedkami Božej lásky, vernosti a milosti v tomto svete a aby ste vo viere vytrvali až do konca. Amen.
Spracované z rôznych zdrojov
