Začiatok nového šk. roka 2018/19
Written by radovan on aug 30, 2018 in - No Comments
Začiatok nového školského roka – 2. 9. 2018
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Pomodlime sa : Milostivý Otče náš nebeský, Teba chválime za to, že po čase prázdnin z Tvojej milosti smieme opäť vstúpiť do školy, do povinností, ktoré sú pred nami. V prvom rade Ti chceme ďakovať za ochranu počas chvíľ voľna. Uvedomujeme si, koľko nebezpečenstiev a nástrah nás ohrozovalo, no vďaka Tvojej ochrane tu dnes smieme byť a vyprosiť si od Teba múdrosť, usilovnosť, chápavosť i húževnatosť pre ďalšiu prácu, do ktorej nás povolávaš. Prosíme v tejto chvíli nielen za žiakov, študentov, či poslucháčov vysokých škôl. Myslíme aj na rodičov, ktorí sú rovnako zodpovední vo výchovnom i vzdelávacom procese svojich detí. Myslíme na učiteľov, profesorov, vychovávateľov a vyprosujeme pre nich od Teba trpezlivosť pri práci s tými, ktorí im boli zverení. Prosíme o ich láskavý prístup, no zároveň o zodpovedný prístup žiakov. Myslíme na kňazov, ktorí aj na školách na hodinách náboženstva zvestujú Tvoje slovo, Pane, a poukazujú na Teba ako na životný vzor, ktorý je hodný nasledovania. Prosíme o nás všetkých, dobrý Bože, ktorí prichádzame do kontaktu s mladou generáciou, aby sme pre nich boli dobrým príkladom i vzorom v kresťanskom živote. Aby náš život bol pre nich príťažlivý a atraktívny. No hlavne aby bol úprimný a nefalšovaný. Hospodine, Pane náš, na Tvoju pomoc očakávame aj v tomto novom školskom roku a tak Ťa prosíme, daj nám dary svojho svätého Ducha, aby sme boli Tvojimi dobrými nástrojmi pri práci so školopovinnými i študujúcimi. Bože, buď nám milostivý. Amen.
Kazateľ 12, 12 – 14
Napokon, syn môj, daj sa vystríhať : Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo. Na záver všetkých rečí počuj : Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.
Milí žiaci, študenti, učitelia, rodičia, starí rodičia, drahé sestry a bratia vo viere!
Približne pred dvoma mesiacmi sme žili v atmosfére konca školského roka. Pre každého školáka je to vskutku vytúžený deň, keď kráča do školy v tom ktorom školskom roku posledný júnový deň po vysvedčenie a potom ho už čakajú dva mesiace oddychu, relaxu, voľna – jednoducho dva mesiace prázdnin. Áno, milí priatelia, je to zaslúžený oddych pre všetkých tých, ktorí pôsobia v školstve. Žiaľ, nie každý to takto poníma. Je smutnou skutočnosťou, že práca dobrého, kvalitného učiteľa aj v dnešnej dobe je ešte stále nedocenená. Teraz nemyslím ani tak na finančné ohodnotenie ako na to spoločenské. V našich končinách sa za skutočnú prácu skôr považuje manuálna drina, keď za človekom ako sa povie „niečo vidno“. Murár sa namáha, ale po celom dni práce je hotový ďalší nový múr. Stolár takisto ťažko pracuje, no jeho námaha prináša svoje ovocie v podobe pekného, vzhľadného stola či stoličky. A tak by sme mohli pokračovať. Aj učiteľ sa namáha. Nejde pritom ani tak o manuálnu námahu. Je to skôr o duševnej vyčerpanosti, o duševnom nasadení. A to nie je o nič menšie ako keď sa jedná o inú prácu. No jeho námaha nie vždy prináša okamžitý, či rýchly výsledok. Veľakrát si na neho treba počkať dlhšiu dobu. Je to beh na dlhé trate. Odpočinok je teda v každom ohľade potrebný a zaslúžený.
Dnes po uplynutí dvoch mesiacov prázdnin stojíme opäť na začiatku nového školského roka. S tým je spojený začiatok nových školských prác, povinností. Stojí pred nami opäť nová zodpovednosť i nové úsilie. Začiatok septembra nám jednoducho pripomína, že opäť musíme ísť do školy, či už základnej, strednej alebo vysokej – či už sa jedná o žiaka, študenta, poslucháča, alebo učiteľa, profesora, ale aj rodiča. Pravda je taká, že každý začiatok v sebe skrýva niečo nové. Nevieme, čo nám ďalší rok v škole so sebou prinesie. Čo máme očakávať? Ako to všetko skončí? Zvládneme nával povinností, ktoré sú pred nami? – pýtajú sa žiaci. Zvládneme svoju úlohu ako pedagógovia? – pýtajú sa učitelia. Zvládneme svoju úlohu ako tí, ktorí stoja vždy nablízku, povzbudia, potešia i pokarhajú, keď treba? – pýtajú sa rodičia.
Áno, milí priatelia, fakt je, že sami toto všetko nezvládneme! No Pán Boh je ten, ktorý nám chce dať silu vtedy, keď sa nám už nebude chcieť, keď už nebudeme vládať, keď budeme mať chuť zabaliť to všetko. Pán Boh nás chce povzbudiť, keď sa nám možno bude zdať, že naša námaha je zbytočná, že neprináša nijaké ovocie. On nám chce dať múdrosť. Učiteľom, aby vedeli jasne a názorne vysvetliť, čo je potrebné. Žiakom, aby vedeli pochopiť látku a trpezlivo, ako aj s nasadením pristupovať k zvereným úlohám a povinnostiam. Možno si poviete : Ale veď toto všetko sa dá zvládnuť aj bez Boha. Žiaľ, nie málo je tých, ktorí takto uvažujú. Prečo však nevyužiť pomoc Toho, ktorý nám ju sám zdarma ponúka? Prečo nevyužiť Toho, ktorý sám je zdrojom všetkej múdrosti a poznania?
Vzorom učiteľa v tomto smere pre mňa vždy bol a vždy bude, ak nerátam Pána Ježiša – Ján Amos Komenský. Bol nielen vynikajúci didaktik a pedagóg, ale aj úprimne veriaci kresťan, biskup Jednoty bratrské. Jeho prístup k žiakom nespočíval len v odovzdávaní poznatkov tohto sveta, ale aj v privádzaní žiakov k Bohu. K Tomu, ktorý jediný je v celom tomto univerze podstatný, dôležitý. On o nás rozhodne. On nad nami vynesie definitívny verdikt. On všetko spravodlivo a definitívne posúdi. Je to On, kto bude mať posledné slovo. Bratia a sestry, žiaľ, práve tento aspekt sa z našich vyučovacích hodín aj pod vplyvom minulého režimu vytratil. V minulosti tomu bránila štátna ideológia. Dnes v tom mnohým bráni to, že chceme by moderní. A pojem Boha nám do moderného sveta akosi nepasuje. Preto o Ňom nehovoríme, neučíme ani k Nemu naše deti, žiakov – neprivádzame.
Iste, na hodine chémie, keď sa preberá periodická tabuľka prvkov sa nedá hovoriť o Božej láske a Kristovom kríži. Jednak by to nebolo podľa učebných osnov a jednak by to nebolo k téme. No dá sa povedať svedectvo o tom, koľko chemických prvkov Stvoriteľ vložil do svojho jedinečného stvorenia, aby skvalitňovali náš život a aby nám slúžili. A ako je to všetko presne zariadené. Že život by nebol možný, keby elektrón bol čo i len o trošku ťažší. Že život na planéte zem je jeden veľký, v mnohom ohľade ešte nepreskúmaný zázrak. Že to nie je žiadna slepá náhoda, ale zámer inteligentnej stvoriteľskej bytosti. A tak ďalej a tak ďalej.
Dá sa to teda aj bez Pána Boha. No s Ním je to lepšie, a hlavne zmysluplnejšie. A k tomu privádza svojich čitateľov aj pisateľ knihy Kazateľ. Jeho slová : mnoho učenia unavuje telo – na prvé počutie znejú možno až antididakticky. Teda nemotivujú človeka k štúdiu. Naopak! Odvádzajú ho od neho. No toto Kazateľ celkom určite nemal na mysli. Veď vzdelanie bolo vždy potrebné. Tak v minulosti ako aj v súčasnosti a zvlášť v dnešnej dobe, v ktorej človek bez kvalitného vzdelania nemá veľa šancí na úspech v živote, či na presadenie sa. Kazateľ myslel na niečo celkom odlišné. Akoby hovoril : čo z tých všetkých múdrych kníh, ktorých sa už na svete popísalo toľko, že sa nedajú ani spočítať, keď neprivádzajú človeka bližšie k jeho Stvoriteľovi? A čo z toho, človeče, že si množstvo takýchto kníh preštudoval, prelúskal si sa nimi, keď o tom najpodstatnejšom nevieš nič? Aj známy český pesničkár Honza Nedvěd v jednej svoje piesni hovorí : „Čím toho člověk pozná víc, tým smutnejší mu připadá svět.“ Áno, milí priatelia, svet je sám o sebe smutný, možno niekedy až nezmyselný, keď z neho odstránime Boha. Veci prestanú dávať zmysel.
A práve toto má Kazateľ na mysli, keď na záver svojich rečí píše : Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Toho sa drž a veci budú mať zmysel! Nestrácaj čas neplodným filozofovaním, ale miesto toho : boj sa Boha! Maj Ho za najvyššieho Pána a pristupuj k Nemu s úctou, pretože Jeho slovo bude mať poslednú a rozhodujúcu váhu a platnosť nad človekom! Zachovávaj Božie prikázania, lebo v tom je skutočná múdrosť! Kazateľ zisťuje, že ak človek má byť skutočným, úplným človekom, nemôže nájsť zmysel života, nemôže objaviť skutočný život, ak sa nebude orientovať k Pánu Bohu.
Bratia a sestry, strácať z očí Boha totiž znamená postupne strácať aj svoje človečenstvo, ľudskosť ako takú. Boh je posledná autorita, Pán i sudca. On vie aj o tom, čo je skryté, utajené. On je ten, kto odhalí všetko a bude súdiť všetko. Žiaden človek pred Ním neutečie, ani sa pred Ním neskryje, ani nič nezatají. Toto vedomie má človeka ustavične sprevádzať vo všetkom čo prežíva v mladosti i v starobe, vo všetkom príjemnom i nepríjemnom, v dobrom i zlom. Kiežby naši žiaci opúšťali školy aj s týmto poznatkom, ku ktorému sa dopátral Kazateľ po dlhom skúmaní zmyslu vecí na tomto svete. Amen.
