Začiatok nového školského roka – Prorok a roztrhané deti
Written by radovan on aug 30, 2017 in - No Comments
Začiatok nového školského roka – 3. 9. 2017
„Prorok a roztrhané deti“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
2 Kráľovská 2, 23 – 25
23 Odtiaľ sa pobral do Bételu. Keď vystupoval cestou, vyšli z mesta malí chlapci a posmievali sa mu: Plešivec, poď hore, plešivec, poď hore! 24 Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Vtom vyšli z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsať dva chlapcov. 25 Odtiaľ vyšiel na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Z Božej milosti smieme od zajtra vstúpiť do nového školského roku. Je mi jasné, že zrejme nie všetci školopovinní to vnímajú ako Božiu milosť, skôr ako nutnosť, či nevyhnutnosť – no v konečnom dôsledku vzdelávanie sa, možnosť sa niečo naučiť, pochopiť, porozumieť určitým procesom, ktoré sa okolo nás odohrávajú – to je veľký dar, za ktorý treba Pánu Bohu ďakovať. A i keď sa školský rok možno väčšiny z vás netýka priamo a bezprostredne, nakoľko ste už dospelí a do školy chodiť nemusíte, predsa som sa rozhodol, že dnešné služby Božie chcem tematicky venovať práve začiatku nového školského roka. Veď napokon – mnohí sme tu rodičia, starí rodičia či krstní rodičia a to nás, bez ohľadu na to, či beží škola alebo sú prázdniny, zaväzuje k tomu, aby sme svoje deti, vnúčatá či krstné deti vychovávali správne a dávali im ten najlepší možný príklad. To všetko preto, aby naši potomkovia na tomto svete žili čestne a zodpovedne, Pánu Bohu na česť a slávu a sebe na časný i večný prospech.
Biblický príbeh, ktorý som pre túto príležitosť zvolil, zrejme neznie celkom najšťastnejšie. Na prvý pohľad je to krutý príbeh, kedy sa prorok, pravdepodobne Elízeus, s nevychovanými uličníkmi nijako nebabre a dopadne to však, ako sme počuli. Jedná sa o tragédiu 42 detí, ktoré podľahnú útoku dvoch medvedíc. Keby sa niečo podobné odohralo dnes, zrejme by to prostredníctvom informačných serverov obletelo rýchlo celý svet. Dovolím si povedať, že je to jedna zo statí, ktoré by sme v Biblii radšej nevideli. Ale možno práve preto o nej treba hovoriť a vyrovnať sa s ňou. Aby sa pre nás azda nestala prameňom pochybností či pocitu krivdy.
Bratia a sestry, prečo sme na takéto príbehy vlastne citliví? Pretože v nich vidíme určitú historickú udalosť, a to vo svete, ktorý by mal riadiť spravodlivý Boh. Udalosť, o ktorej sme čítali, sa však veľmi poľahky môže stať podnetom k myšlienke, že buď Boh riadi tento svet zle alebo ho neriadi vôbec alebo by aj chcel, ale nemá na to. A navyše : tie dve medvedice privolala kliatba uznávaného proroka!
Akokoľvek, keď nazrieme do múdrych kníh, dočítame sa o tom, že celý tento príbeh nie je opisom historickej udalosti. Jedná sa skôr o niečo ako divadelný scenár, v ktorom každá z postáv v sebe skrýva určitú symboliku. Samozrejme, že sa v histórii niečo také mohlo stať, že medveď roztrhal človeka alebo skupinu ľudí, ale dnešný kázňový text nie je historickou správou v pravom slova zmysle. To aby nám bolo jasné hneď na začiatku.
Milí priatelia, prečo sa v staroveku takéto príbehy vôbec rozprávali alebo dokonca aj hrali? V podstate išlo o to, aby človeku nastavili zrkadlo, priviedli ľudí k zamysleniu sa nad sebou, resp. priviedli ich k pokániu. Skúsme sa teda na tento príbeh pozrieť z tohto uhla pohľadu!
O hlavnej postave príbehu, o putujúcom prorokovi toho veľa nevieme. Nie je dokonca ani označený menom. Len predpokladáme, že by to mohol byť prorok Elízeus. Vieme, že bol na ceste. Chodil všade tam, kam ho Hospodin posielal, aby vybavil svoje poslanie. Posmešníci, ktorí sa s ním stretnú, vychádzajú pravdepodobne z toho, že mal lysinu, resp. bol plešatý. Či už sa jednalo o tonzúru, akú mali v stredoveku mnísi na znak zasvätenosti Bohu alebo mu vlasy naozaj vypadali samé, to teraz nie je podstatné. Dôležité je, že v každom prípade sa jednalo o urážku proroka, Božieho služobníka. V našom preklade to síce takto neznie, ale narážku tých drzých chlapcov možno vnímať aj ako ironickú výzvu : Prac sa za Eliášom (ktorý ako vieme, bol vzatý do neba) a zmizni nám z očí!
Bratia a sestry, v pozadí sa tu objavuje myšlienka, že v prorokovi akoby prichádzal sám Boh a pripomínal nám neprávosti a hriechy, ktoré konáme. Podobne hovorí v Novej zmluve Peter Pánovi Ježišovi po úspešnom rybolove : Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek! Takých miest by sme v Písme svätom našli viac. Vždy z nich vyplýva jedno : Božia blízkosť ohrozuje, a to zvlášť tých, ktorí sa Mu nechcú podriadiť. Nuž a v kontexte nášho príbehu to znamená asi toľko, že kto sa stavia proti prorokovi, stavia sa aj proti Tomu, kto ho poslal a privoláva na seba podľa zákona odplaty neblahé dôsledky.
Čo vieme o tých uličníkoch? Dnes by sme povedali : Sú to tínedžeri, právne ešte nezodpovední, ktorí nevedia čo so sebou. Radní páni by možno povedali : „To len naša bujará mládež opäť trochu vystrájala!“ Ale celá vec má háčik. Mládež je budúcnosť. Táto skupina teda predstavuje budúcnosť, v ktorej sa ľudia budú Božím prorokom posmievať a uzatvárať sa pred Bohom. Jednoducho Ho budú odmietať a odháňať ho od seba. Bratia a sestry, všade, kde sa dejú takéto veci, teda kde ľudia Boha odmietajú, stráca sa aj budúcnosť. A tak sme svedkami veľkého paradoxu : tí, ktorí sú stelesnením budúcnosti, sú v jednej chvíli zahubení a menia sa na minulosť. Nakoniec ich roztrhá to, čomu sa oddávali. Prišli so zlým úmyslom a zlo s nimi nakoniec aj skoncovalo.
Posledné dve postavy, ktoré sa na scéne objavujú sú medvedice. V starovekej literatúre bola postava medveďa závažná. Medveď bol vnímaný ako zákerný vyslanec temných mocností podsvetia. Tým, čo robia posmievači, sa teda akoby uvoľňoval priestor temným silám.
Bratia a sestry, prečo bolo roztrhaných detí práve 42? Zrejme to bude dôležité číslo, keď je tu tak presne uvedené. Je to naozaj číslo symbolické. V starom Egypte to bol počet sudcov, ktorí v podsvetí súdia mŕtvych. Nuž a z časového hľadiska je 42 mesiacov 3,5 roka, teda polovica siedmych. Sedmička je číslom plnosti, siedmy deň je dňom odpočinku. Sedem napoly však naopak neveští nič dobré. 3,5 roka, resp. 42 mesiacov – to nie je dobré. Je to naopak čas trápenia.
Drahí priatelia, dnes sa možno pýtame : nebol to až príliš krutý trest, ktorý tých tínedžerov postihol? Pozrime sa však, čo tí chlapci vlastne robia. Tu nejde len o nejaké nevinné žartovanie a vtipkovania na účet proroka. Oni si totiž robia posmech z toho, čo je zvrchovane vážne, teda z proroka, z jeho posolstva i z Božieho slova. Nuž a podstatou takéhoto vtipkovania nie je iba zosmiešnenie, ale priamo zneškodnenie – odstavenie a odohnanie proroka a jeho misie, teda aj Božej misie medzi ľuďmi. Je to akoby otvorená vzbura človeka voči Bohu. Nuž a ísť do konfliktu s Pánom Bohom, to sa nikdy nevypláca. Pán Boh si totiž svoje záujmy vždy presadí.
Čo na to prorok? Obrátil sa, a keď ich zazrel, preklial ich menom Hospodinovým. Povrchný čitateľ by povedal : začal im nadávať. O to tu však nejde. Hebrejské sloveso, ktoré sa na tomto mieste objavuje, znamená : urobiť ľahkým. Prorok ich teda „urobil ľahkými“. Táto symbolická reč pochádza zo starých egyptských predstáv o posmrtnom súde, keď boh Anupev váži srdce zomretého. Pokiaľ je nájdené ako ľahké (ničím hodnotným nenaplnené) je aj súdený vnímaný ako ľahký a to znamená jeho odsúdenie. Inak povedané : prorok odovzdáva previnilcov dôsledkom ich konania.
A tak nastupujú medvedice a vinníkov roztrhajú. Hebrejské sloveso na tomto mieste však opäť znamená aj niečo navyše – napríklad prelomiť hrady mesta. To znamená, že v tomto prípade je ochrana mesta prelomená a jeho budúcnosť je zničená.
Bratia a sestry, ako by sa tento staroveký scenár dal aplikovať do našej doby a situácie? Ono to stále takto funguje. Ani dodnes sa vzdor proti Pánu Bohu a Jeho poslom nevypláca. Zlo dopadne na toho, kto ho vyvolal. Čo človek zaseje, to bude aj žať. A kto rozsieva sebectvo, ten zožne zánik. Podobne píše aj apoštol Pavol : Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! (G 6, 7). Možnože to nepríde hneď, ale v budúcnosti sa to nejakým spôsobom objaví. Pretože tí, ktorí nestoja o odpustenie a zmierenie, ostávajú zajatí pod zákonom odplaty. Dopadne na nich to, čo rozpútali. Zožnú, čo zasiali. Myslím si, milí priatelia, že snáď aj toto je dobrá lekcia, ktorú by sme mohli svoje deti, či vnúčatá v našich rodinách naučiť. Že tak to funguje a že sa podľa tohto v živote treba zariadiť. A to všetko preto, aby sa aj ich budúcnosť rýchlo nezmenila na minulosť.
Nuž a aká je tá dobrá správa evanjelia? Tá spočíva v tom, že cesta k Bohu je až dodnes otvorená pre všetkých, ktorí sa Pánu Bohu neposmievajú, ale Jeho slovo berú vážne. Pretože inak dopadnú zle. Dostihne ich to, čo rozpútali. Dnes teda, keď stojíme na prahu nového školského roka, dajme si tú námahu, či už ako pedagógovia alebo ako rodičia, starí, či krstní rodičia, aby sme do našich potomkov, do našej budúcnosti investovali len to najlepšie, len tie najvyššie hodnoty a ideály. Kiežby to bola budúcnosť s Pánom Bohom, budúcnosť v úcte k Nemu, budúcnosť v bázni pred Ním a rešpekte voči Nemu. Pretože, dovolím si povedať, iba takáto budúcnosť má budúcnosť. Všetko ostatné je už vopred odsúdené na zmar a zánik. Amen.
Pomodlime sa : Ďakujeme Ti, Hospodine, nielen za Tvoje zasľúbenia, ale aj za Tvoje varovania. Nauč nás, prosíme, prijímať ich pokorne a v dobrej nádeji, že Tvoja milosť je nám blízko v tej láske, s ktorou k nám prišiel Pán Ježiš Kristus. Kiež sa Jemu otvárame každý deň nanovo. Vyznávame, Pane, svoju nemúdrosť a nedôveru, keď sa stretávame s tým, čo nás trhá a drtí, no zabúdame, že sme si to nejako my sami privolali. Nehľadáme počiatok svojej biedy v sebe a obviňujeme druhých alebo aj Teba. Odpusť nám a daj nám kajúce srdce! Amen.
Použité materiály : Jan Heller – Stezka ve skalách
