Zamyslenie v predvečer Svätodušných sviatkov – Koncert skupiny Admirál – Nie je duch ako duch
Written by radovan on máj 11, 2016 in - No Comments
Príhovor v predvečer Svätodušných sviatkov – Koncert skupiny Admirál – 14. 5. 2016 – Ev. kostol Dobšiná
„Nie je duch ako duch“
Drahí bratia a sestry, milí priatelia : Pokoj vám!
1J 4, 1a
Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha…
Milí priatelia!
Stretávame sa tu dnes v tomto chráme Božom v predvečer sviatku, ktorý ako kresťania budeme sláviť zajtra. Jedná sa o sviatok tretej osoby Svätej Trojice – teda Boha Ducha Svätého. Myslím si, že tento príjemný večer, ktorý tu prežívame s hudobnou skupinou Admirál a jej hosťami, s duchovnými piesňami i sprievodným slovom je veľmi dobrou prípravou na zajtrajší sviatok. Veď Duch Boží je Duchom oslavy Boha. Duch Svätý nás všetkých vedie k tomu, aby sme aj prostredníctvom duchovnej – nábožnej piesne svojimi ústami a spevom vyznávali, čo srdcom veríme, a síce, že : Ježiš Kristus je Pán.
Keď už máme tie sviatky svätého Ducha, chcel by som na záver i ja povedať niekoľko slov o duchoch. Je fakt, že dnešný človek svoju existenciu a vieru v nejednom prípade zredukoval len na to, čo vidí, čo má pred očami, čoho sa môže dotknúť a podobne. Veriť v nejaký neviditeľný – duchovný svet modernému človeku príde ako niečo absolútne zastarané, prekonané, či spiatočnícke. Vplyvom osvietenstva, ktoré sa začalo prebúdzať k životu v 18. storočí, sme ako ľudia začali viac používať svoj rozum (rácio), čo je iste chvályhodné, pretože to viedlo k významným objavom vo vede a technike, ktoré nám dodnes uľahčujú život a nevieme si bez nich život pomaly už ani predstaviť. No súčasne sme duchovné veci potlačili do úzadia ako prežitok, ako blud, ako niečo nepotrebné. Výsledok na seba nenechal dlho čakať – množstvo ľudí s duševnými problémami a poruchami je toho dôkazom. Nie je totiž jedno, akým duchom človek dovolí, aby sa v ňom udomácnili.
Pravda je však taká, priatelia, že existencia duchovného sveta nekončí len preto, nakoľko my sme v ňu prestali veriť. Duchovno tu je a obklopuje nás, či už to my prijímame, veríme tomu alebo nie. Tak to napokon ako kresťania vyznávame aj v jednom z kresťanských vierovyznaní, konkrétne v Nicejskom : „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkých vecí viditeľných i neviditeľných …“ Ľudovo povedané : Človek vnútorne akosi odmieta veriť, i keď rozum mu to káže, že by tu nemalo byť niečo takpovediac medzi „nebom a zemou“. Nuž a pravda je taká, že to duchovno tu naozaj je. A môže byť dobré i zlé, pozitívne i negatívne.
O veciach medzi „nebom a zemou“ o duchoch, dokonca o ich skúmaní pojednáva aj apoštol Ján v slovách, ktoré som čítal v úvode : Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha…
Stalo sa raz toto. Mamička sa pýta svojho malého chlapca : „Prečo si nezatvoril dvierka na klietke s králikmi? Teraz všetky ušli von!“ S previnilým pohľadom sa chlapček pozrie na mamku a hovorí : „Mám taký pocit, akoby som to ani neurobil ja. Akoby to spravil niekto iný vo mne.“ Nuž, priatelia, to vôbec neznie ako lacná výhovorka. Neverte každému duchu, ale skúmajte duchov… Znie vám to smiešne, zvláštne? Sú azda všade okolo nás nejakí duchovia? Veríte v duchov? Nemyslím teraz na „duchov“, ktorí sa preháňajú po našom dome vždy, keď sa zotmie, ani na duchov, ktorí skôr vyzerajú ako strašidlá v bielej plachte. Čo vlastne má apoštol Ján na mysli, keď píše o duchoch?
Možno nám jeho slová budú zrozumiteľnejšie, keď namiesto slova „duch“ použijeme slovo „vplyv“. Vymyslených duchov, či skôr strašidiel z rozprávok sa báť nemusíme. Ale keď je reč o vplyvoch, o tom, čo na nás vyplýva, či pôsobí, tam musíme zbystriť svoju pozornosť. Toto známe slovo totiž veľmi dobre opisuje, o čo sa jedná : Vplyv – to je niečo, čo plynie. To je niečo, čo plynie do nás, čo nás nejakým spôsobom formuje v dobrom alebo zlom slova zmysle. To, čo do nás plynie, sa pritom nedeje samo od seba. Vždy za tým niekto stojí : ľudia, rodičia, partneri, učitelia, kňazi, kamaráti, médiá, internet, prostredie, alebo aj duchovné sily – to všetko do nás môže plynúť, prenikať a ovplyvňovať nás. Niekedy dokonca omnoho hlbšie než si vieme predstaviť.
Niektorý duch, resp. vplyv, to s nami myslí dobre. Niektorý nie. Preto apoštol Ján píše : Skúmajte, skúšajte duchov! Pozorne sledujte, čo do vás plynie a ako sa to prejavuje na vašich názoroch, na vašom správaní, na postojoch, na morálnych hodnotách, či životných prioritách! Ináč povedané : ako vás to ovplyvňuje?
Milí priatelia, ako sa vlastne dajú skúmať duchovia? Zrejme je nám jasné, že mikroskop nám v tomto smere veľmi nepomôže J Skúmať duchov môžeme pomocou dvoch otázok : Odkiaľ? A kam? Odkiaľ ten vplyv pochádza? Z lásky? Z Božieho stvoriteľského poriadku? Z Jeho vôle? Alebo nie? A kam ma to ako človeka posúva? Posúva ma to v kresťanskom raste? Rastiem tým kvalitatívne ako človek? Posúva ma to krok za krokom k veľkému cieľu, ktorým je večnosť? Pokiaľ áno, takémuto vplyvu sa rád otvorím. Pokiaľ nie, potom mu nedovolím, aby do mňa plynul a ovplyvňoval ma.
Drahí bratia, milé sestry! Prečo toto všetko hovorím? Mám totiž za to, že sviatky Svätého Ducha nie sú len o veľkom Božom dare, ktorý bol na učeníkov zhromaždených v Jeruzaleme zoslaný, i keď to je podstata. No blížiaci sa sviatok je aj o tom, akým duchom, akým vplyvom sa otvárame my a čomu vo svojom živote dávame priestor, niekedy možno až príliš veľký a nezdravý. Prosme preto o múdrosť Božieho Ducha Svätého, aby nám On sám pomáhal robiť selekciu vplyvov, ktorým je každý jeden z nás deň čo deň vystavený. Prosme o múdrosť, aby vo veľkej ponuke duchov, sme si zakaždým vedeli vybrať tých správnych! Amen.
