Zelený Štvrtok – Zmysluplné plytvanie
Written by radovan on mar 26, 2018 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 29.3.2018
„Zmysluplné plytvanie“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Matúš 26, 6 – 13
6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: Načo takéto plytvanie? 9 Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným. 10 Ježiš to spozoroval a povedal im: Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. 11 Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12 Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. 13 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Toľké plytvanie! Toľká rozhadzovačnosť! Toľká márnotratnosť a nešetrnosť! Áno, aj na toto myslia alebo o tom hovoria mnohí, ktorí sa dívajú na pompéznu výzdobu barokových kostolov. Myslím na stavby ako napríklad Frauenkirche v Drážďanoch alebo chrám sv. Petra v Ríme, ktorý bol postavený z peňazí za predaj odpustkov. Krásne zdobené chrámy v barokovom štýle však nemusíme hľadať len za hranicami našej vlasti. Máme ich dosť aj v našom senioráte – Rejdová, Vyšná Slaná, Slavošovce, Ochtiná a iné. Nejeden človek keď sa zahľadí na krásu barokových, nádherne vyrezávaných a pozlátených oltárov či krstiteľníc v týchto chrámoch, je na jednej strane užasnutý, na druhej strane si možno pomyslí tak ako aj učeníci v našom prečítanom texte : Načo takéto plytvanie? Zlato, mramor a lesk … Načo takáto prehnaná hojnosť?
Reč v tejto chvíli sa nakoniec nemusí točiť iba okolo významných a pamiatkovo cenných či chránených kostolov, ktorých krása a bohatá výzdoba nám vyráža dych a niektorých aj celkom slušne provokuje a dráždi. Pozrime sa len na to, koľko kostolov celkovo je na Slovensku! Veď sa jedná o vyše štyri tisíc stavieb! Nejeden si položí otázku : Načo je taký obrovský nehnuteľný majetok v cirkvi pre tých zopár ľudí, ktorí chodia do kostola? Nie sú to všetko úplne zle nasmerované investície? „Toto si môže dovoliť iba cirkev!“ – počúvame od niektorých zlomyseľne.
Áno, bratia a sestry, táto problematika je vskutku stará. Otázka o neefektívnom plytvaní v cirkvi je zrejme prvý krát postavená práve v udalosti, o ktorej som v úvode čítal a ktorú poznáme ako „Pomazanie v Betánii“. Načo premrhať tak vzácny olej, a k tomu ešte z rúk ženy s nie najlepšou povesťou, a vyliať ho len tak, takmer bez úžitku, na Ježišovu hlavu? Napätá atmosféra, ktorá tým vznikla v dome Šimona malomocného, sa dala priam krájať. Veď to nie je nič iné ako kolosálne plytvanie! Nemohla sa hodnota tohto drahocenného oleja využiť na charitatívne, sociálne či iné bohumilšie ciele? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným – argumentujú učeníci.
Milí priatelia, táto pripomienka na adresu cirkvi sa odvtedy objavuje často. V našej dobe možno oveľa častejšie ako v minulosti. Ľudia sú hákliví, čo sa týka problematiky financovania cirkvi štátom. I keď pravda je taká, že štát u nás cirkev nefinancuje ani zďaleka na 100% ako si to mnohí myslia. Štát „iba“ prispieva na platy duchovných a na chod a fungovanie biskupských úradov. Cirkevné zbory či senioráty si však svoju réžiu a fungovanie, resp. zamestnancov organizujú, manažujú a platia zo svojich vlastných peňazí, zo zbierok, z milodarov, z členských príspevkov či z efektívneho využívania majetku, ktorým cirkev ako taká disponuje.
Nemohla sa teda hodnota tohto drahocenného oleja využiť nejako zmysluplnejšie? Túto otázku by sme v našom kontexte mohli postaviť snáď aj takto : Nemohli by sa peniaze, ktoré idú zo štátneho rozpočtu na cirkev použiť radšej na zlepšenie podmienok v zdravotníctve alebo na školstvo alebo na zvýšenie dôchodkov? Alebo na kultúru a podporu športu? Bratia a sestry, počúvame takéto názory a najmä nám, duchovným, ktorých príjem je priamo viazaný na podporu cirkvi štátom, sa to nepočúva ľahko. Nikdy to nie je príjemné, keď si v tejto spoločnosti pripadáte ako darmožráč alebo parazit. V každom prípade nás ako cirkev takéto názory v spoločnosti vedú k tomu, aby sme veľmi starostlivo, uvážene a zodpovedne nakladali s finančnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Teda aby sme neplytvali na zbytočnosti, ale využívali financie maximálne efektívne. Myslím si, že práve o toto išlo aj učeníkom. V tomto zmysle by sme sa preto nad nimi nemali pohoršovať. Skúsme to brať tak, že to mysleli dobre a nijako sa pritom nechceli dotknúť ani uraziť svojho Majstra.
Lenže, celá vec má aj iný rozmer, na ktorú nehodno zabudnúť. Jednu vec pri všetkej tej efektívnosti či šporovlivosti musíme mať na pamäti : Plytvanie tej ženy v Betánii úzko súvisí s „plytvaním“ samotného Pána Boha, ktoré sa deje v neoceniteľnom dare života a obeti Jeho jednorodeného Syna za tento svet a za všetkých ľudí v ňom. Ináč povedané : nám je neraz ľúto vzdať sa aj maličkostí pre oslavu svätého Boha. Preto, aby sme aj takýmto spôsobom vyjadrili svoju vďačnosť voči Nemu. Pán Boh však neľutoval vzdať sa toho najcennejšieho, čo mal, pre nás – kvôli nám, hriešnikom.
A preto v danej chvíli je to samotný Pán Ježiš, ktorý musí zasiahnuť. On tej zaznávanej žene s vykričanou minulosťou dobre rozumie. To, čo tá žena v tej chvíli robí, možno celkom intuitívne, možno si ani celkom dobre neuvedomujúc dôsledky svojho konania – to nie je v Ježišových očiach nič iné ako forma a spôsob jej uctievania. Tá žena vnútorne cíti, že Ježiš si zaslúži to najcennejšie, čo ona má, čím ona disponuje. Žiadna investícia vo vzťahu k Nemu nie je dostatočne veľká. Alebo ináč povedané : každé plytvanie na Jeho adresu je maximálne efektívne.
Takto dáva žena, ktorou jej okolie zrejme opovrhovalo, Ježišovým učeníkom všetkých čias, teda aj nám, lekciu o „efektívnom použití dotácie“. Naschvál používam tento ekonomický pojem, s ktorým sa dnes často stretávame hlavne pri vyúčtovaní dotácií. Žena z nášho príbehu drahý olej, ku ktorému sa nejakým spôsobom dostala, totiž vníma akoby „dotáciu“ – dar a požehnanie od samotného Pána Boha. Iba Jemu samotnému a nikomu inému sa táto „dotácia“ musí vrátiť. Iba to a nič iné je jej efektívnym použitím. Takýmto originálnym spôsobom, uctením si Ježiša tým najvzácnejším, čo má, vydáva táto žena pred Ježišom, ktorý v jej očiach reprezentuje samotného Boha na zemi, účet zo svojho doterajšieho života.
Nuž a takýto prejav viery, pokory, vďačnosti i pokánia predsa nemôže ostať bez povšimnutia! Ježiš sa je preto zastáva : Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. 11 Lebo chudobných máte stále medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12 Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. 13 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila. Keď ešte nikto stále neveril, že Ježiš naozaj fyzicky zomrie, táto žena sa v predstihu postarala o Jeho dôstojný pohreb. Na Veľký Piatok večer, keď bude Ježišovo telo uložené do hrobu, už na to totiž čas nebude. Bude sa začínať šabat …
Drahí bratia, milé sestry, začal som tento svoj príhovor o pompéznej výzdobe barokových kostolov. Zlato a striebro, či výzdoba v našich chrámoch tu stále má svoj hlboký význam : Všetko naše pozemské „plytvanie“ sa nikdy nevyrovná Božiemu plytvaniu s nami a pri nás. Všetko naše pozemské „plytvanie“ sa nikdy nevyrovná tomu ako Boh „plytval“ životom svojho vlastného Syna, len aby nám dal večnosť.
Milý priateľ, ovocie tohto Božieho „plytvania“ dnes môžeš efektívne a s úžitkom prijímať i ty. Je to ovocie tela a krvi Pána Ježiša, ktorý neváhal plytvať samým sebou i kvôli tebe osobne. On neváhal stratiť samého seba i kvôli tebe osobne. Kiežby toto Ježišovo plytvanie, kiežby táto Jeho strata kvôli nám, nás viedla k tomu, aby sme i my dokázali samých seba strácať pre Boha i pre službu naším blížnym. Keď toho budeme schopní, potom i Ježišovo plytvanie a strata mali zmysel. Amen.
