Zelený štvrtok – lekcia lásky
Written by radovan on mar 27, 2024 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 28. 3. 2024
„… lekcia lásky …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ján 13, 1 – 15.34 – 35
1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, keď diabol už vložil do srdca Judáša, syna Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3 Ježiš vo vedomí toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš.“ 8 Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel.“ 9 Šimon Peter mu povedal: „Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci.“ 11 Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“ 12 Keď im umyl nohy a obliekol si vrchný plášť, znova sa posadil k stolu a povedal im: „Uvedomujete si, čo som vám urobil? 13 Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. 14 Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. 15 Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám. 34 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. 35 Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
V dnešný deň si kresťanská cirkev pripomína ustanovenie svätej Večere Pánovej. Pravda je však taká, že v prečítaných slovách z Jánovho evanjelia sa o tejto oltárnej sviatosti nehovorí nič. Evanjelista Ján na rozdiel od tzv. synoptikov (Matúš, Marek, Lukáš) prináša svoju vlastnú látku, ktorá sa nachádza iba v jeho evanjeliu. Namiesto udalosti ustanovenia Svätej Večere Pánovej sa tak v Jánovom evanjeliu objavuje príbeh o umývaní nôh.
Po spoločnej večere, alebo možno ešte aj počas nej, dochádza k zvláštnej, nečakanej udalosti, s ktorou nikto z učeníkov nerátal. Ježiš sa odrazu postaví a svojim učeníkom začne umývať nohy. Myslím si, priatelia, že nielen pre učeníkov vtedy bolo takéto Ježišovo konanie nepochopiteľné, ale rovnako nepochopiteľné je aj pre nás dnes. My dnes uvažujeme asi takto: spoločná večera – to ešte hej. To je v poriadku. Ale na moje nohy mi nikto siahať nebude. V našej kultúre si jednoducho nevieme predstaviť, že by k nám prišla návšteva a prvá vec ktorú by sme jej ponúkli by bolo umývanie nôh … Počúvajte: idem vám poumývať nohy! Ok? Asi by nám niečo také ako hosťom prišlo ako veľmi trápne. Svojim spôsobom až urážajúce a ponižujúce.
Možno aj preto si umývanie nôh, ktoré Ježiš praktizoval a v podstate aj odporúčal, nikdy nenašlo skutočné miesto v cirkvi. Jedinou výnimkou je snáď pápež v Ríme, ktorý práve dnes, na Zelený štvrtok, umýva nohy buď utečencom, bezdomovcom alebo ľuďom s bezvýznamným spoločenským statusom.
V Ježišovej dobe to však s umývaním nôh bolo celkom iné ako dnes. Na ceste k hostiteľovi sa bosé nohy hosťov v sandáloch na prašných cestách ľahko zašpinili a zaprášili. Pokladalo sa to za gesto rešpektu a ocenenia človeka, keď sa hosťovi poumývali nohy. Túto službu však tiež nevykonával hocikto. Všetko to malo svoje striktné pravidlá. Bola to v zásade otrocká služba, ktorú v dome vykonával ten najposlednejší a najnižšie postavený sluha.
Aj preto Ježišovo konanie vyvolalo v učeníkoch zmätok. Ježiš totiž obrátil zaužívané zvyky hore nohami. On, Boh, najvyššie postavený, preukazuje najnižšiu službu svojim učeníkom – obyčajným ľuďom. Vládca sa stáva sluhom. Drahí priatelia, týmto svojim skutkom Ježiš v podstate akoby vydal proroctvo o tom, čo bude nasledovať. Ono to totiž neostane len pri umývaní nôh. Ježiš ako Pán všetkého života svoje poníženie nakoniec zakončí obetnou smrťou na kríži. Nuž a táto Jeho nezmerateľná, dokonale prejavená láska sa má stať príkladom pre Jeho učeníkov. Ale nielen pre tých, čo tam vtedy boli, ale aj pre Kristových učeníkov všetkých čias. Teda: aj pre nás.
Milé sestry a bratia! V našej cirkvi umývanie nôh síce nepraktizujeme, ale jedno predsa len smieme, ba dokonca: máme. K svojim blížnym, k svojim sestrám a bratom máme pristupovať s láskou, pomocou a ocenením. Niečo v zmysle apoštolových sluhov: Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov! Alebo: Druhých pokladajte za hodnejších než seba!
Drahí priatelia, posledný večer pred svojim utrpením je tu Ježiš celkom pre svojich najbližších. Vzdáva sa svojho života, aby ušetril a zachoval ten náš. Celý večer ostáva pri tom, čo je podstatné, na čom celý život stojí alebo padá. A to je láska. Láska je totiž podstatou Božieho bytia. Láska, ktorá je bezhraničná, bezodná, nevyberá si, nikoho neuprednostňuje. Je tu pre všetkých v každom čase rovnako. Nehľadí na farbu pokožky, nehľadí na spoločenské postavenie, či pôvod. Nehľadí na výšku vzdelania ani na výšku bankového účtu. Nič z toho nerieši. Jednoducho iba miluje. Pretože práve to robí lásku láskou: že miluje a nekladie si podmienky. Miluje a túži len po jednom: aby sa šírila v ľudských srdciach, mysliach, skutkoch a životoch.
Bratia a sestry, osobne som rád, že Ján do svojho evanjelia zakomponoval práve tento príbeh. Príbeh o Ježišovom umývaní nôh svojim učeníkom. Ostatní evanjelisti – Matúš, Marek a Lukáš totiž v posledný Ježišov večer na tomto svete opisujú inú udalosť. A síce: ustanovenie tzv. poslednej večere. Čo je zaiste nesmierne dôležité. Avšak tzv. Zelený Štvrtok, ktorý dnes v kresťanskej cirkvi slávime, nie je iba o ustanovení Ježišovej poslednej večere. Vďaka evanjelistovi Jánovi je aj o praktickej ukážke lásky a lekcii o láske.
Nuž a čo konkrétne sa o láske dozvedáme z tejto lekcie? Predovšetkým to, že láska nie je iba vrelý cit. Láska, to je postoj, ktorý sa prejavuje skutkom. Ako teda môžeme milovať ostatných rovnako ako Kristus miluje nás? Napríklad tým, že im budeme pomáhať, i keď sa nám to nebude hodiť. Budeme dávať, i keď nás to bude bolieť. Budeme sa viac venovať starostlivosti o dobro druhých než iba starostlivosti o svoje vlastné dobro. Nebudeme sa sťažovať na zranenia, ktoré nám ľudia spôsobili a nebudeme ich vracať.
Bratia a sestry, takto milovať zaiste nie je jednoduché ani ľahké. No pokiaľ sa takto budeme snažiť žiť, ľudia si to všimnú. Ľudia si všimnú, keď to budeš robiť a budú poznať, že odkiaľsi dostávaš nadprirodzenú silu. A budú sa pýtať odkiaľ to je. Kiežby sme v Ježišovi i v tomto čase videli jedinečný príklad lásky a obete! Kiežby sme takto dnes ako kresťania dokázali žiť a vydávať čisté, úprimné a nefalšované svedectvo života obetavej a nezištnej lásky! Nech nám v tom Duch Boží sám deň čo deň pomáha! A to tak pre naše časné i večné dobro, no tiež pre slávu Trojjediného Pána Boha! Amen.
Pomodlime sa: Drahý náš Pane Ježiši Kriste! Ďakujeme Ti, že Ty si nás dokonale miloval a miluješ. Tvoja láska k nám však nikdy nebola a ani nie je iba o slovách, ale o vždy je o konkrétnych skutkoch obete. Prosíme, daj nám silu svojho Svätého Ducha, aby sme takto dokázali aj my svojich blížnych milovať. Aby okolitý svet na našom živote poznal, že Ti patríme, že sme Tvoji. Nezištná láska, ktorá sa nepretvaruje a nehrá divadlo, ale čisto, nefalšovane a úprimne miluje – to je tá najlepšia reklama, ktorú Ti, drahý Pane Ježiši, môžeme v tomto svete urobiť. Kiežby sme to dokázali takto deň čo deň praktizovať aj my! Prosíme, pomôž nám v tom! Amen.
