Zelený Štvrtok – nie moja, ale tvoja vôľa
Written by radovan on apr 03, 2023 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 6.4.2023
„… nie moja, ale tvoja vôľa …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 22, 39 – 46
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ 41 Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44 V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. 46 A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zelený Štvrtok sa väčšine veriacich ľudí spája s ustanovením Ježišovej poslednej večere. To je bezpochyby pravda. Avšak táto udalosť nie je to jediné, čo sa v ten deň odohralo. Len podotýkam, že v predposledný deň Ježišovho pozemského života. Evanjelista Ján namiesto správy o ustanovení poslednej večere napríklad prináša svoju vlastnú látku. Je to správa o tom, ako Ježiš učeníkom umýva nohy. Pravda je však taká, že jednou z veľkých tém tzv. Zeleného Štvrtku je aj Ježišov modlitebný zápas v Getsemanskej záhrade. Práve na túto udalosť sa dnes chceme sústrediť aj my.
V prečítanom evanjeliovom texte, v niekoľkých veršíkoch sa slovo „modlitba“, resp. „modliť sa“ v rôznych obmenách objavuje až 5x. Ježišove posledné okamihy na slobode a na tomto svete sú teda veľmi úzko spojené s modlitbou. Akoby sa týmto aj nám chcelo povedať, že jedným zo základných pilierov duchovného života človeka, jedným zo základných pilierov vzťahu s Bohom je práve modlitba – rozhovor veriaceho a dôverujúceho srdca so svojim nebeským Otcom.
Z čítania evanjelií sa dozvedáme, že počas svojho verejného pôsobenia sa Ježiš viackrát utiahol do samoty, poväčšine na nejaký vrch a neraz sa modlil aj celú noc. Je teda pochopiteľné, že po modlitbe siaha aj teraz, keď sa Jeho život i pôsobenie blížia ku koncu. Na Ježišovom modlitebnom zápase vidíme, že modlitba je zbraň, ktorá i nám môže priniesť posilnenie do našich vlastných životných zápasov. A preto je smutné, keď po nej takpovediac nesiahame pravidelne, ale veľa ráz až vtedy, keď je zle nedobre.
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Dnešný biblický text začína konštatovaním, že Ježiš, po tom ako sa skončila večera, sa odobral s učeníkmi na miesto, kde mal vo zvyku prichádzať a prespávať. Cítime v tom slobodu Ježišovej voľby. Veď ide na miesto, ktoré je dobré známe aj zradcovi Judášovi. Inými slovami povedané: Ježiš sa nevyhýba utrpeniu ani násilnej smrti. Môžu Ho nájsť na obvyklom mieste. I keď má poslednú príležitosť uniknúť, nerobí tak. V celom prečítanom odseku totiž dominuje nie pokus o útek, nie pokus zachrániť si kožu a holý život za každú cenu. Nie pokus zobrať nohy na plecia, stiahnuť sa z verejného pôsobenia, niekam sa zašiť, a tak sa zachrániť. Nie. Nič z toho. Dominuje tu niečo iné. A síce: poslušnosť voči Božej vôli.
Drahí priatelia, pre nás dnes je to silná inšpirácia, aby sme ani my neunikali pred nástrahami vlastného života, ale postavili sa zápasom, ktoré treba vybojovať tvárou v tvár. Útek nie je riešením. Útekom sme len odsunuli riešenie problému, ale v zásade sme nevyriešili nič. Len sme to trošku oddialili. Avšak ono nás to zas dohoní a budeme opäť tam, kde sme začali. A preto: Neutekajme! Nezdrhajme! Namiesto toho s modlitbou na perách, v dôvere voči svojmu nebeskému Otcovi očakávajme všetko, čo má prísť! Vediac pritom, že tým, ktorí Boha milujú, všetky veci slúžia na dobro.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Fakt je, sestry a bratia, že keď sa blíži koniec, človek už nemá čas plytvať slovami. Zväčša hovorí iba to, čo je fakt dôležité, čo je podstatné, čo má nejakú serióznu výpovednú hodnotu. Pokiaľ teda v tejto chvíli Ježiš svojim učeníkom hovorí, aby sa modlili, zaiste to nemyslí ako nejakú lacnú frázu. Dáva im inštrukciu a radu, ktorá ich podrží po celý život, pokiaľ sa jej aj oni budú pridržať. Zotrvávať v spojení s Bohom skrze modlitbu je Ježišom odporúčané ako spôsob ochrany pred odpadnutím od viery. Modlitba je schopná zahnať akúkoľvek malomyseľnosť.
41 Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa … Sestry a bratia, Ježiš zrejme chcel, aby Ho učeníci videli modliť sa. Sám im dáva príklad. On nielen druhých nabáda k modlitbe, ale sám sa modlí tiež. Pri modlitbe Ježiš kľačí, čo je výrazom naliehavej tiesne ako aj pokory toho, kto sa modlí. Tak ako sa v tejto chvíli Ježiš modlí na kolenách, tak sa o čosi neskôr bude na kolenách modliť aj diakon Štefan, keď ho budú kameňovať. Rovnako tak sa bude modliť Peter pred vzkriesením Tabity. A rovnako na kolenách bude aj apoštol Pavol, keď sa bude lúčiť s efezskými a týrskymi kresťanmi.
42 „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Bratia a sestry, i na tejto Ježišovej prosbe vidíme, že to nebol žiaden pomätenec ani psychicky narušený jedinec. Ježiš zaiste nebol človek, ktorý túži po smrti a vyhľadáva utrpenie. Vo svojej modlitbe prednáša prosbu, aby bol uchránený od utrpenia, avšak táto Jeho žiadosť je prednesená s plnou odovzdanosťou Božej vôli. Slovami modlitby Ježiš vyjadruje svoj prirodzený odpor k osudu, ktorý ho čaká, avšak súčasne sa načisto podrobuje rozhodnutiu svojho Otca nebeského: Otče, ak chceš … Záverečné slová modlitby: nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa! – sú tak jasnou deklaráciou Ježišovej poslušnosti. Na Ježišovej poslušnosti, milí priatelia, aj my dnes vidíme, že bez takejto dôverujúcej poslušnosti nie je možné páčiť sa Bohu ani byť vypočutý.
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. Ako odpoveď na Ježišovu modlitbu nastáva zjavenie anjela, skrze ktorého Ježiš dostáva podporu. Nie je to v podstate nič iné ako pomoc, ktorá prichádza od Boha. Na tomto mieste, sestry a bratia, by som chcel, aby ste si všimli jednu skutočnosť. Pán Boh nemusí našu modlitbu vypočuť vždy tak, ako to chceme my, ako si to my prajeme a ako to vyhovuje nám. Ani modlitbu svojho Syna, povedané natvrdo: nevypočul. Avšak odpovedal Mu inak. Tak, že mu dal silu zniesť a zvládnuť to všetko, čo Ho čakalo. Nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa! … Áno, ono to znie veľmi zbožne. Ale keď toto hovoríme, potom si aj buďme vedomí toho, že naozaj sa bude diať Božia, nie naša vôľa. A pravda je taká, že Božia vôľa nie vždy musí byť v súlade s tou našou. Nebuďme potom prekvapení, či sklamaní, že veci nie vždy idú tak, ako sme to my chceli! Idú však tak, ako to chce Boh. A tak je to aj najlepšie.
44 V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Dovolím si povedať, že prvá Golgota bola vybojovaná práve tu, v záhrade Getsemane. Bola to duchovná Golgota. Bol to neľahký duchovný zápas vedieť sa stotožniť s Božou vôľou a prijať Boží plán. Muselo to byť vskutku obrovské psychické vypätie, ktorým si v tú noc Ježiš musel prejsť. Keďže On sám si niečím takým prešiel, o to skôr rozumie nám, keď trpíme, keď sa trápime, keď máme strach z toho, čo má prísť. Vždy vtedy, keď budeme niečím takým prechádzať, spomeňme si na posledné slová, ktoré Ježiš ešte zatiaľ na slobode svojim učeníkom povedal: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“
Drahí priatelia! Nespime dnes ani my! Nespime na duchu! Namiesto toho bdejme a očakávajme na modlitbách nášho Pána! Aby nás nezachvátilo pokušenie odpadnutia od viery, pokušenie nevery a nedôvery voči nášmu nebeskému Otcovi a voči Ježišovi, nášmu Spasiteľovi! Pán nech nám sám všetkým pomáha! Amen.
