Zelený Štvrtok – Nová zmluva a posledná večera Ježiša so svojimi učeníkmi
Written by radovan on apr 15, 2025 in - No Comments
Zelený Štvrtok – 17.4.2025
„… Nová zmluva a posledná večera Ježiša so svojimi učeníkmi …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
1.Korintským 11, 23 – 26
23 Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, 24 a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku! 25 Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! 26 Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde!
Milé sestry a bratia v Kristovi!
Nachádzame sa na prahu najväčších tajomstiev našej viery. Zelený štvrtok otvára dvere k udalostiam, ktoré zmenili svet. Je to večer, keď sa Ježiš stretáva so svojimi učeníkmi pri stole, láme chlieb, podáva kalich a hovorí slová, ktoré prechádzajú storočiami až k nám: Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; toto robte na moju pamiatku. Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi; toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku. Slová apoštola Pavla nám odhaľujú, čo sa v tú noc skutočne stalo. Ježiš neprišiel len večerať. On prišiel ustanoviť niečo nové. Prišiel urobiť niečo, čo nemôže urobiť žiaden človek – spečatiť novú zmluvu medzi Bohom a nami.
Keď Ježiš vzal chlieb a lámal ho, nebola to len obyčajná večera. Tento úkon mal hlboký význam. Lámanie chleba znamenalo nielen spoločné jedlo, ale aj obeť. Chlieb, ktorý Ježiš lámal, nebol len pokrmom – bol symbolom Jeho vlastného tela. A nielen symbolom, ale realitou. Keď povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáav, hovoril o tom, že On sám sa nám dáva.
Bratia a sestry, je dôležité si uvedomiť, že to nebola obeť zo strachu alebo z donútenia. Ježiš nikomu neodovzdáva svoje telo v zúfalstve. On ho dáva z lásky. Lámanie chleba je obrazom Jeho života, ktorý sa rozdelí, aby bol daný nám. Ako zrná pšenice zomierajú, aby sa stali chlebom, tak aj Kristus zomiera, aby sa stal chlebom života pre svet.
V pôstnom období sa často pýtame sami seba: Prečo musel Ježiš trpieť? Prečo musela byť obeť? Odpoveď leží práve tu, na tomto oltári. Kristus sa nestáva obeťou náhody. Nejde o tragický osud, ktorý Ho dostihol. Nie. On sám vedome kráča k obeti, lebo vie, že to je jediná cesta, ako obnoviť vzťah medzi svätým Bohom a hriešnym človekom. Chlieb, ktorý láme, je odpoveďou na naše rozdelenie. Na našu roztrieštenosť. V hriechu sme oddelení od Boha, od druhých aj od seba samých. A práve tento chlieb, Jeho telo, ktoré sa láme, je spôsob, ako nás Boh znovu spája.
Potom vzal kalich. Víno, ktoré v ňom bolo, nebolo obyčajným nápojom. Ježiš ho nazýva „novou zmluvou v Jeho krvi“. Aby sme pochopili silu týchto slov, musíme sa vrátiť k Starej zmluve. V starozákonných časoch bola zmluva medzi Bohom a jeho ľudom spečatená krvou obetovaných zvierat. Krv bola znakom odpustenia hriechov, pretože znamenala život. Bez krvi niet života. A bez preliatej krvi niet odpustenia. Ale tieto obete boli len dočasné. Museli sa stále opakovať, pretože hriech stále zostával.
A teraz Ježiš hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Už nebude potrebné prinášať obete zvierat. Už nebude potrebné každý rok prichádzať do chrámu a znova a znova prosiť o odpustenie skrze krv obete. Prečo? Pretože teraz je tu Kristus. On je Baránok Boží. On je Ten, kto vezme hriechy sveta. Jeho krv je krvou Novej zmluvy. Nová zmluva nie je založená na našej vernosti. Nie je založená na tom, ako veľmi sa snažíme alebo ako dobre žijeme. Nie! Je založená na Jeho krvi. Na Jeho vernosti. Boh sám ju spečaťuje krvou svojho Syna. Táto krv nie je znakom smrti, ale znakom života. Víno, ktoré pijeme, nie je pohárom odsúdenia, ale pohárom spásy. A to je paradox Zeleného štvrtka: krv, ktorá mala byť znakom smrti, sa stáva nápojom večného života.
Bratia a sestry! Keď sa dnes schádzame pri Pánovom stole, pripájame sa k tej istej večeri, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi. Mnohí ľudia sa pýtajú: Ako môže byť Kristus prítomný v chlebe a víne? Ako môžeme povedať, že prijímame Jeho telo a krv? Toto je tajomstvo. Nie tajomstvo v zmysle niečoho skrytého, čo treba rozlúštiť, ale v zmysle Božej reality, ktorá presahuje naše chápanie. Luther hovoril o Kristovej reálnej prítomnosti v chlebe a víne. Nie ako symbol, nie ako metafora, ale ako skutočnosť. Keď Ježiš povedal: Toto je moje telo, nebol to len obrazný jazyk. To je dôvod, prečo luteránska tradícia verí, že v Pánovej večeri sa Kristus skutočne dáva nám. Nie je vzdialený, nie je len spomienkou. Je tu, medzi nami, tak ako bol pri stole so svojimi učeníkmi.
A tak sa v každej bohoslužbe, kde slávime Pánovu večeru, opakuje ten istý príbeh. Nie preto, že by Kristus musel byť znova obetovaný – Jeho obeť bola dokonalá a stačila raz navždy. Ale preto, že nás stále pozýva k účasti na Jeho dare. Je to Jeho spôsob, ako byť s nami.
Drahí priatelia! Keď Ježiš lámal chlieb a podával kalich, sedel pri stole so spoločenstvom, ktoré nebolo dokonalé. Vedel, že medzi nimi sedí Judáš, ktorý ho zradí. Vedel, že Peter ho zaprie. Vedel, že ostatní sa rozutekajú. A predsa im všetkým podal chlieb a víno. To je sila Pánovej večere. Neprichádzame k nej ako dokonalí ľudia. Prichádzame ako tí, ktorí zlyhali. Ako tí, ktorí sú slabí, ktorí zápasia s hriechom, ktorí nie vždy konajú správne. A predsa nám Kristus podáva chlieb a víno. Pozýva nás k svojmu stolu napriek našim zlyhaniam.
Pánova večera je aj znamením jednoty. Aj keď sme rôzni, aj keď máme medzi sebou rozdiely, pri tomto stole sme jedno telo. Jeden chlieb, jedno víno, jedna viera. A to je výzva pre nás všetkých. Ak prijímame Kristovo telo, nemôžeme žiť v rozdelení. Nemôžeme si navzájom ubližovať. Nemôžeme si držať v srdci hnev a neodpustenie. Večera Pánova nás volá k zmiereniu.
Bratia a sestry, keď Ježiš ustanovuje Pánovu večeru, vie, že nasledujúce hodiny budú plné utrpenia. Vie, že smeruje ku krížu. A predsa tu, uprostred tohto všetkého, hovorí: Toto robte na moju pamiatku. Zelený štvrtok nás učí, že Božia láska sa prejavuje v darovaní. Ježiš sa nedrží svojho života, ale dáva ho. Nedrží si svoju slávu, ale ponúka sa v pokore. A toto je aj výzva pre nás: nasledovať Ho v tejto láske, ktorá sa daruje, obetuje, rozdáva. Ktorá nehľadá svoju slávu, ale slávu Boha. Ktorá si nezakladá sama na sebe, ale je pokorná.
Keď dnes stojíme pri stole Pánovom, sme pozvaní nielen prijať tento dar, ale aj sa ním nechať premieňať. Pretože Večera Pánova nie je len o tom, čo sa deje pri oltári. Je predovšetkým o tom, čo sa deje v našich srdciach, v našich životoch, v našich vzťahoch.
Nech nás teda tento večer naplní vďačnosťou! Nech nám pripomenie, že Kristus je s nami, že Jeho obeť je dostatočná, že Jeho láska nemá hraníc! A nech nás vedie k Veľkému piatku, kde uvidíme naplnenie tejto Novej zmluvy – v krvi, ktorá bola vyliata za nás. Amen.
Pomodlime sa: Nebeský Otče, Ty si tak miloval tento svet i nás, že si poslal svojho Syna, aby nás svojou smrťou vykúpil z hriechov a večnej smrti. Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si ustanovil sviatosť svätej Večere, že nás pozývaš k svojmu stolu, aby si nás nasýtil svojím telom a napojil svojou krvou na odpustenie našich hriechov. Ďakujeme Ti za Tvoje spoločenstvo s nami, hriešnymi a nehodnými. Ďakujeme Ti aj za spoločenstvo s našimi bratmi a sestrami, s ktorými sa máme podieľať na daroch Tvojej milosti pri svätej Večeri. Daj, prosíme, aby sme k Tvojmu stolu pristupovali v pokání a úprimnom vyznávaní svojich hriechov a tak sa stali hodnými tých darov, ktoré nám dávaš. Nevieme slovom vyjadriť svoju vďaku za obeť, ktorú si priniesol aj za nás. Prosíme Ťa, daj, aby sme s vďakou voči Tebe a s láskou k našim blížnym prijímali tieto dary. Zostaň s nami, zmocňuj nás k novému životu, v ktorom by sme sa v skutkoch lásky a milosrdenstva dokazovali ako Tvoji nasledovníci. Daj nám pamätať aj na našu smrť; a keď nás povoláš z tejto časnosti, daj nám sláviť nebeské hody v Tvojej sláve na veky. Amen.
S použitím viacerých zdrojov
