Zjavenie Krista Pána mudrcom – Ako sa z mudrcov stali králi?
Written by radovan on jan 04, 2017 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6. 1. 2017
„Ako sa z mudrcov stali králi?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 2, 11
Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Dnes pred sebou máme príbeh, ktorý je, myslím si, drvivej väčšine z vás, notoricky známy. Je to časť evanjelia dnešného sviatku, ktoré sa v kresťanskej liturgii objavuje už od nepamäti. Predsa však, aj napriek jeho známosti, skúsme si aj tento rok na prečítaných slovách všimnúť čosi nové, čo sme azda doteraz prehliadli.
Prvá otázka znie : Ako sa z mudrcov stali králi? Evanjelista Matúš totiž pojednáva iba o mudrcoch, nikde pritom neudáva ich počet. V kresťanskej tradícii sa však napriek tomu už od staroveku hovorí o kráľoch. Prečo? Riešenie môžeme nájsť v 72. žalme. Ten sa už v starej cirkvi spájal s príbehom o mudrcoch a aj nám dnes zaznel spred oltára : 9 Nech sa koria pred ním jeho protivníci, jeho nepriatelia nech lížu prach. 10 Králi Taršíša a ostrovov nech prinesú dary, králi Šeby a Sáby nech prinesú poplatky. 11 Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy (Ž 72, 9 – 11). Alebo tiež : „Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň.“ (Ž 72, 15; kat. preklad). Tento výhľad na mesiášskeho kráľa sa podľa teológov starej cirkvi vzťahoval na Krista a ďalšie generácie kresťanov ho automaticky preberali.
Ako sa z mudrcov stali králi? Možno k tomu došlo aj preto, že v starej cirkvi cítili určitý ostych pred slovom „mágovia“. Tak sa totiž o mudrcoch hovorí v gréckom origináli – magoi. Zrejme je vám jasné, že sa nejednalo o salónnych kúzelníkov, ktorí vyťahovali králikov z klobúka ani o čarodejníkov z rozprávok. Spomínaný výraz „magoi“ pôvodne označoval perzských kňazov, neskôr bol prenesený na astrológov, na elitu náboženskej inteligencie východu. To, že mudrci mali odvahu k nebezpečnej a dlhej ceste na západ, nám akoby chcelo ukázať na určitú krízu tohto múdreho sveta, kde ako keby už bolo dosiahnuté všetko poznanie a počas viacerých generácií sa tam v podstate nič nemenilo, až kým do tohto sveta nezasiahol sám Boh Izraela. Takto túžba mudrcov stretnúť sa s kráľovským Spasiteľom na jednej strane ostro kontrastuje s duchovnou vlažnosťou Jeruzalema a zaisteným postavením Herodesa na strane druhej.
Dostávame sa k druhej otázke : Prečo mudrci prinášajú práve zlato, kadidlo a myrhu? V prvom rade – samotná skutočnosť, že prinášajú dary, nie je až taká prekvapujúca. Prichádzajú, aby vzdali hold novonarodenému kráľovi. Patrí sa teda neprísť naprázdno. Ale prečo práve tieto tri vzácne poklady? Iba preto, že je to luxusný tovar? To by zrejme bola chabá odpoveď. Za tým sa zrejme musí niečo skrývať, keďže evanjelista si dal tú námahu a pekne nám vymenoval práve tie tri spomínané dary. Spojitosť so Starou zmluvou opäť raz nemožno prehliadnuť. Prorok Izaiáš sa prihovára k zvyšku Izraela, ktorý ešte zostáva v babylonskom zajatí a utešuje ho : „…obráti sa k tebe bohatstvo mora a blahobyt národov príde k tebe… všetci prídu zo Šeby, prinesú zlato a kadidlo a budú zvestovať chvályhodné skutky Hospodina. (Iz 60, 5b.6b). Podobne sa o tom hovorí v 45. žalme. Reč je tu o mesiášskom kráľovi, ktorému národy padnú k nohám, šaty ktorého voňajú myrhou, aloe a škoricovým kvetom.
Predsa však, bratia a sestry, existuje aj nejaké miesto v Starej zmluve, kde sa všetky tieto tri dary objavujú pokope? Áno! A práve toto miesto je pre výklad významu darov veľmi dôležité. Jedná sa o 2. knihu Mojžišovu. Mojžiš dostáva príkaz zariadiť svätostánok pre Hospodina. Vyhlasuje dobrovoľnú zbierku medzi ľudom, ktorá zahŕňa mnoho cenných vecí. Na prvom mieste je tu zlato, drahé kamene, jemné plátno, balzamy, či kadidlo z vonných látok. No zvlášť záver je dôležitý. Boh Mojžišovi hovorí : „Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich (2M 25, 8).“ Celá táto zbierka je vlastne prípravou k stavbe svätostánku, kde sa Boh bude stretávať so svojim ľudom. Evanjelista Ján píše, že Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. V gréckom origináli však stojí : Slovo stanovalo medzi nami (eskenósen od skéné – stan). Myslí sa tu samozrejme na ten starozmluvný stan stretávania. Pojem „stan“ sa však rovnako tak objavuje aj v Novej zmluve. Stan je symbolom pozemského života: „Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach (2K 5, 1).“
Milí priatelia, je to skutku zaujímavé. Stan, v ktorom býval Boh uprostred svojho ľudu, vznikol vďaka zbierke – presnejšie : vďaka obeti starozmluvného ľudu. Pre ten „stan tela“, pre Božieho Syna, v ktorom prebýva Boh medzi všetkými národmi, prinášajú dary zástupcovia národov. Múr, ktorý doteraz delil Izrael od ostatných národov, je strhnutý. Božia milosť je tu teraz pre celý svet, nielen pre jeden národ. To je to „nové“, čo pre nás vyplýva z Novej zmluvy.
Bratia a sestry, povedzme si v tejto chvíli ešte niekoľko slov k jednotlivým darom! Zlato – Pre starovekých ľudí bolo podstatné, že zlato nepodlieha korózii a nehorí v ohni. Stalo sa symbolom toho, čo pretrvá, symbolom večnosti. Kadidlo zas v Biblii viackrát symbolizuje modlitbu : „Nech je moja modlitba pred tebou ako kadidlo …“ (Ž 141, 2). Myrha je zas hlavnou súčasťou oleja svätého pomazania. Tak o tom čítame v 2. Mojžišovej 30, 23 – 25 : 23 Vezmi si najvzácnejšie voňavé látky: päťsto šekelov najjemnejšej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šekelov balzamovej škorice, dvestopäťdesiat šekelov voňavého puškvorca, 24 päťsto šekelov kasie podľa váhy šekela svätyne a jeden hín olivového oleja. 25 Z toho pripravíš olej na posvätné pomazanie …
Takýmto olejom sa pomazávali ľudia za kňazov. Napríklad Áron a jeho synovia. Takýmto olejom sa však pomazávali aj predmety : svätostánok, archa zmluvy, oltár a pod. Ináč povedané : cesta k večnosti vedie skrze oddelenie a posvätenie. Tri dary mudrcov to dnes hovoria všetkým, ktorí majú uši, aby počuli a oči, aby videli. Keď niekto prináša tomuto Dieťaťu iné dary – napríklad svoje zásluhy, či zásluhy svojich predkov alebo asketické odmietanie dobrých vecí, skoro zistí, že tieto dary nič nezavážia.
Drahí bratia, milé sestry, mudrci z východu nám dnes tak svojim putovaním ako aj svojimi darmi ukazujú na správnu cestu : Dodávajú nám odvahu zostať vernými a predstúpiť so svojimi darmi – oddelením a posvätením, pred Toho, ktorý nám zjavuje svoju lásku zo svojich jasličiek i svojho kríža a ktorý riadi celý svet svojim milosrdenstvom. Amen.
