Zjavenie Krista Pána mudrcom – … o trojkráľovom putovaní …
Written by radovan on jan 04, 2016 in - No Comments
Zjavenie Krista Pána mudrcom – 6. 1. 2016
„… o trojkráľovom putovaní …“
Milosť nášho narodeného Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Mt 2, 1 – 6
1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. 2 Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: 6 A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pastierom môjho ľudu, Izraela.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Príbeh „Troch kráľov“ je pre veriaceho človeka tak dobre známy, že je niekedy dosť náročné k nemu ešte niečo nové povedať. Aj myšlienkovo je natoľko bohatý, že všetko sa do jednej kázne ani nedá vložiť. A preto sa dnes i ja pri svojom výklade obmedzím len na niekoľko skutočností, ktoré ma tentokrát oslovili. Čím teda cirkev kresťanskú môže tento známy biblický príbeh ešte osloviť? Čím sa „Traja králi“ môžu dnešného kresťana dotknúť alebo ho inšpirovať?
Milí priatelia, najprv si všimnime samotnú hviezdu, ktorá sa, ako sa zdá, stala spúšťačom pohybu mudrcov. Na rozdiel od ľudovej tradície, Matúš vo svojom evanjeliu nehovorí to, ako sa tí páni volali. Dokonca nehovorí ani to, koľko ich bolo. A už vôbec netvrdí, že to boli králi. Nech už to bol ktokoľvek, vyzerá to tak, že hviezdam rozumel lepšie než politike. Vstup mudrcov do Jeruzalema je totiž zjavným politickým zlyhaním a nepochopením. Hovoriť o práve narodenom kráľovi pred aktuálnym kráľom Herodesom v danej dobe a počas herodesovských pomerov znamenalo totiž len jedno : jasný rozsudok smrti nad novonarodeným kráľom.
Vráťme sa však k spomínanej hviezde, ktorá mudrcov, mágov, či astrológov uviedla do pohybu a primäla ich k hľadaniu najdôležitejšieho objavu svojho života a kariéry. Čo o tej hviezde vlastne vieme? Vieme to, že to pravdepodobne nebola kométa. Kométu ľudia totiž vnímali zväčša v negatívnom slova zmysle – ako predzvesť vojen, pohrôm, či hladomoru. Až od dôb renesancie sa tzv. betlehemská hviezda začína na obrazoch kresliť ako kométa s príslovečným „chvostom“. Na obrazoch to takto vyzeralo dobre. Nuž a zdá sa, že v tej chvíli nikoho netrápila tá skutočnosť, že takto vyobrazená hviezda nad Betlehemom je skôr predzvesťou niečoho zlého než oznamom o narodení Spasiteľa sveta.
Druhou možnosťou je konjunkcia planét Saturnu a Jupitera. To znamená, že sa tieto hviezdy z nášho pohľadu na chvíľu prekrývajú, a tak namiesto dvoch vidíme akoby jednu veľkú hviezdu. Nuž a pokiaľ sa do tej veľkej hviezdy spojí Jupiter so Saturnom, znamená to kráľovskú vládu – nakoľko Jupiter je vládcom všetkých – a Saturn je planétou Židov. Ináč povedané : tento úkaz sa dal vnímať prinajmenšom ako znamenie, ktoré poukazovalo na veľkého, celosvetového vládcu – kráľa, ktorý povstane, ktorý sa narodil v národe židovskom.
Je zaujímavé, že konjunkcia, ktorá vtedy nastala, sa opakuje iba raz za 800 rokov, nuž a vtedy sa navyše odohrala v znamení rýb, čo sa vnímalo ako znamenie rovno eschatologické (znamenie posledného času) To preto, nakoľko vtedy rok začínali znamením barana a ryby boli posledným znamením zverokruhu. Z toho vyplýva : V židovskom národe sa narodil celosvetový kráľ posledného času.
Bratia a sestry, či sa Pán Ježiš narodil naozaj v čase tejto konjunkcie, to my dnes s určitosťou nevieme. Je však zrejmé, že evanjelista Matúš o takejto možnosti vedel a svoj príbeh hovorí o niekom, kto si tieto súvislosti mohol týmto spôsobom vysvetliť, tak ako aj mudrci z nášho biblického príbehu.
Čo sa nám tým všetkým chce povedať, priatelia? Najprv snáď to, že Pán Boh si vo svojich plánoch, Pán Boh si pri vlastnej epifánii, pri vlastnom sebazjavení, sebavyjavení ľuďom môže použiť aj to, čo je na iných miestach Písma svätého výslovne zakázané – v tomto prípade astrológiu, ako odbor, ktorý sa zapodieva „čítaním z hviezd“, alebo skôr predpovedaním budúcnosti – veštením z hviezd. To znamená : V konečnom dôsledku je všetko Bohu postavené do služby. Nie je na svete nič také, čo by On neovládal, čo by Mu nemohlo poslúžiť. V tomto zmysle aj samotný satan je tu nakoniec preto, aby poslúžil Božím plánom. Je tu preto, aby pomohol odhaliť a priviesť k plnosti Boží plán spásy. Pre Boha nič nie je nemožné – i takýmto predivným spôsobom sa táto výpoveď z Písma svätého dnes mocne potvrdzuje. Pre Boha nič nie je tak zlé, aby sa to nemohlo stať nástrojom – prostriedkom Jeho oslávenia. Nič nie je tak zlé, nikto nie je tak zlý, aby si ho Pán Boh nemohol použiť vo svojich plánoch.
Na druhej strane je tu Herodes s celým svojim kráľovským dvorom. Ich pozíciu v tomto príbehu je približne takáto: Tí, ktorí majú najbližšie k duchovnému poznaniu, sú zároveň akoby najviac slepí a hluchí. Tí, ktorí disponujú Božími proroctvami a majú ostatným vydávať svedectvo, sú sami bezradní, resp. vlažní, nezasiahnutí a nedotknutí Božím slovom. Nič nechápu. Možno nechcú chápať, možno to už ani nevedia. Možno sú voči všetkému tak ľahostajní, že je im to jedno. No ako sa z príbehu zdá, až tak jedno im to nie je, keďže z oznámenia narodenia nového kráľa sú všetci „šoknutí“. Herodes sa len zrejme natoľko opil vlastnou mocou, že nič viac v živote už nehľadá. On, ktorý ako jeden z prvých mohol zobrať narodeného Ježiša smrteľne vážne ako Pána pánov a Kráľa kráľov sa rozhodne poslať ho na smrť ešte skôr, než by ho mohol ohroziť. Čo z toho vyplýva, priatelia? Tí, ktorí disponujú informáciami o spáse, po nej ešte nutne nemusia aj túžiť. Tí, ktorí by mali mať k Bohu blízko, sú Mu neraz najviac vzdialení. Tí, ktorí by mali rozumieť pointe veci a Božím plánom, neraz nerozumejú ničomu a nie sú o veľa múdrejší než malé deti. Namiesto správneho rozhodnutia podnikajú samé chaotické a zmätočné kroky, ktoré ich od pravdy a spásy napokon ešte viacej vzdiaľujú. Aj preto sa im od Boha nedostáva nijakého špeciálneho zjavenia navyše. Oni si nijakú novú hviezdu na oblohe akosi nevšimli. Tá však v tomto všetko nie je kľúčová a rozhodujúca. Im predsa všetko malo byť už dávno jasné. Majú Mojžiša, majú prorokov, majú Písma. Mali ich aj čítať a žiť s otvorenými očami, aby v Ježišovi spoznali Toho, ktorý bol zasľúbený, ktorý mal prísť a aj prišiel. Túto úvahu potvrdzuje neskôr aj Pán Ježiš, keď svojim oponentom dožadujúcim sa od Neho nejakého špeciálneho znamenia potvrdzujúceho to, že je Mesiáš, odkazuje : Vy zlé a cudzoložné pokolenie. Nedostane sa vám nijakého znamenia, okrem znamenia proroka Jonáša. Tým im chce povedať, že tak ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci a potom ho ryba vyvrátila živého na morský breh, tak i On bude v útrobách zeme, aby na tretí deň vstal z mŕtvych.
Pozrime sa v tejto chvíli na mudrcov! Pre nich znamená Ježišov príchod nádej. Je to nádej od Boha pre pohanov, pre celý pohanský svet. Z Ježiša, z Jeho diela zmierenia a vykúpenia môže mať totiž benefit – úžitok naozaj každý. V Ježišovi sa ľudstvo prestáva deliť na Židov a pohanov. V Ňom sa všetci stávajú jednou veľkou rodinou – bratmi a sestrami. Mudrci tak predstavujú nádej pre všetkých tých, ktorí v živote hľadajú Boha, ktorí hľadajú spásu. Sú dôkazom, že Boha možno nájsť, pokiaľ človek naozaj chce. Sú dôkazom pravdivosti Ježišových slov : Hľadajte a nájdete! Proste a dostanete! Klopte a otvoria vám! Sú potvrdením aj známej ľudovej múdrosti : Kto hľadá, nájde!
Bratia a sestry, dnešní mudrci sa však môžu stať nádejou aj pre intelektuálov a vedcov všetkých čias. Pre tých, ktorí prostredníctvom svojich poznatkov, múdrosti a výskumu sa raz môžu dopracovať k poznaniu Boha, či k prijatiu faktu Jeho existencie. Možnože práve ich doterajšia múdrosť im v tom bránila. To, čo im bolo prekážkou si však Boh môže skôr či neskôr použiť, aby sa človeku otvorili oči a spoznal, otvoril sa pre celkom nové dimenzie bytia. Všetko sa teda môže zmeniť a život môže zrazu nabrať celkom nové smerovanie a rozmer. Naši mudrci sú toho potvrdením.
Predsa však, všimnime si pri tom všetkom jednu maličkosť, priatelia! Ani mudrcom „hviezdna informácia“ sama o sebe nestačila. Nakoniec to budú jeruzalemskí znalci Písma, ktorí ich slovom Božím ako aj výkladom tohto slova nasmerujú do Betlehema. Povedzme to teda takto : Nová hviezda sa pre mudrcov stala motiváciou, akousi prvotnou hybnou silou. Tá bola bez pochyby dôležitá. Bez Božieho slova sa však tak či tak neobišli. V znamení hviezdy došli nanajvýš k Herodesovi, teda nesprávne. V ďalšom pokračovaní príbehu, keď sa už jedná o čas a o to, aby sa z Betlehema nevracali späť k Herodesovi do Jeruzalema, ich už Boh radšej varuje vo sne, teda priamo. Hviezdy a ich výklad sú totiž akoby aj pre Pána Boha neistými prostriedkami poznávania a skúmania Jeho vôle. Pre mudrcov boli dobré tak akurát na „rozbeh“, ale z hviezd Pána Boha v plnosti nespoznáš. Na to je tu Jeho slovo, výklad Jeho slova, ktorý zaznieva v cirkvi.
Drahí priatelia, z toho pre mňa vyplýva toto : V živote človeka sa môžu z času na čas objaviť isté impulzy, ktoré ho motivujú na ceste k Bohu, na ceste k hľadaniu i nachádzaniu Boha. Takým impulzom pre človeka môže byť vskutku čokoľvek – stretnutie s iným človekom, diagnostikovanie choroby, životné utrpenie alebo aj životný úspech, oslovujúca kázeň slova Božieho, alebo nejaká špeciálna životná situácia (misijné podujatie, evanjelizácia, dlhodobé priateľstvo s iným veriacim človekom), ktorá má pre konkrétneho človeka výnimočný zmysel. Pán Boh je vskutku originálny v tomto zmysle a vie nám motivačné impulzy tak povediac našiť na mieru. Je len na nás ako na ne zareagujeme.
Predsa však, aj keď sa človek dá prostredníctvom nejakého impulzu motivovať, keď ho to pohne k hľadaniu Boha, keď sa rozhýbe, nemôže z daného impulzu čerpať dlhodobo, naveky. Impulz je len niečo ako potrebná energia pre štart. Skôr či neskôr sa však človek vo svojom poznávaní Boha musí prepracovať k slovu Božiemu, ktoré je najvyšším autentickým zjavením Pána Boha pre nás ľudí. Tak ako aj mudrci. Impulz v podobe novej hviezdy ich síce rozhýbal, no až slovo Božie a jeho výklad ich vo finálnej fáze hľadanie narodeného Kráľa správne nasmerovali. Ináč by boli ostali v akejsi slepej uličke Jeruzalema. Boli by síce prišli veľmi blízko, ale nie do cieľa. Ono je však dôležité nielen ísť za cieľom, priblížiť sa k cieľu, mať cieľ takpovediac na dosah, ale cieľ predovšetkým dosiahnuť, dôjsť doň.
Drahí priatelia, prajem nám všetkým, aby cesta, či putovanie tzv. „Troch kráľov“ boli aj našou cestou a putovaním. Bolo to putovanie zavŕšené nájdením a objavením skutočného Kráľa, Pána, Majstra a Boha, skutočnej Pravdy a zmyslu života. Bolo to putovanie, ktoré naštartoval mocný impulz. No neostalo len pri ňom. Skončilo sa to pri Božom slove, pri jeho počúvaní, študovaní, skúmaní a realizovaní v živote. Kiežby cesta nás všetkých i v roku 2016 bola cestou smerujúcou k Božiemu slovu, v ktorom sa nám Boh dáva poznávať taký, aký je naozaj. Potom sa slová a vyznanie apoštola Pavla môžu stať aj našim vyznaním : Ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo ono je mocou Božou na spasenie každému veriacemu. Amen.
