Zvestovanie narodenia Krista Pána Panne Márii – Milosťou obdarená
Written by radovan on mar 23, 2015 in - No Comments
Zvestovanie narodenia Krista Pána Panne Márii – 25. 3. 2015
„Milosťou obdarená“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista! Amen.
Lk 1, 28
Keď anjel vošiel k nej (Márii), povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Hneď na úvod musím otvorene povedať, že dnešný sviatok „zvestovania narodenia Krista Pána Panne Márii“ nemá na pôde nášho evanjelického cirkevného zboru tradíciu. Myslím, že v tom nie sme sami. Je to tak zrejme preto, že nám evanjelikom všetko, čo sa týka Panny Márie, znie hneď „katolícky“. Zvykneme rovno povedať : To je katolícky sviatok! Som presvedčený, že je to veľký omyl. Nezvestoval azda anjel Gabriel Márii správu o narodení Syna, ktorý sa stal Spasiteľom aj budúcich evanjelikov? Nepočala, nevynosila a neporodila Mária Syna Božieho, ktorý aj za nás – evanjelikov, položil život a z mŕtvych vstal, aby nás tak zmieril so svojim Otcom nebeským a vydobyl nám status „ospravedlnených hriešnikov“?
Dnešný sviatok teda nie je len katolíckym sviatkom. Je to predovšetkým kresťanský sviatok, ktorý má svoje mocné zakotvenie na stránkach evanjelia, teda na stránkach Písma svätého. A my sme predsa evanjelikmi preto, lebo prameňom a základom učenia našej cirkvi je evanjelium – teda tá dobrá správa o Božej záchrannej akcii v prospech strateného, hriešneho človeka prostredníctvom Ježiša Krista. A preto : je to aj náš evanjelický sviatok! Nemali by sme sa od neho dištancovať len preto, nakoľko v jeho názve sa objavuje osoba „Panny Márie“. Nie je to nijaké modlárstvo ani uctievanie človeka. Naopak! Dnešný sviatok je oslavou Božej milosti, ktorá si aj nás, nehodných, hriešnych a nedokonalých ľudí, môže použiť a používa na dosiahnutie svojich zámerov, plánov a cieľov. Slávenie tohto sviatku v prostredí evanjelických cirkevných zborov dokonca umožňuje aj posledná bohoslužobná agenda našej cirkvi. To, že sme sa tu dnes zišli, teda nie je môj osobný záujem, výmysel, alebo rozmar. Svojim spôsobom je to zadosťučinenie voči jednému z dôležitých momentov Ježišovho pozemského života, i keď v tomto prípade – v jeho prenatálnom štádiu. Nuž a v neposlednom rade je to aj dobrá príležitosť k vytvoreniu tradície pravidelného slávenia tohto sviatku na pôde nášho zboru.
Milí priatelia, dovolil by som si v tejto chvíli položiť jednu otázku, nad ktorou možno ani nezvykneme premýšľať : Prečo ste sa vlastne stali kresťanmi? Prečo ste uverili? Prečo ste veriaci? Väčšina z vás by asi povedala : Dali ma pokrstiť, vyrastal som vo veriacej rodine. Náboženstvo a viera v Boha pre nás boli prirodzené. Nikdy mi ani nenapadlo, že by to malo byť inak, t.j., že by som nemal byť veriaci, že by som nemal byť súčasťou cirkvi. Keď sa dnes pozeráme na Máriu, uvedomujeme si, že to nebolo jej osobné rozhodnutie stať sa matkou Syna Božieho. Vo chvíli, keď sa jej zjavil anjel Gabriel, nerozmýšľala nad tým, či to pre ňu bude mať nejaké výhody. Iba s údivom počúva, čo to s ňou Boh zamýšľa a aké s ňou má plány. Nestala sa matkou Spasiteľa na základe jej rozhodnutia pre Boha, ale na základe Božieho rozhodnutia pre ňu. Zrejme tak by sme to mali chápať aj my so svojim kresťanstvom, resp. s tým, prečo sme kresťania. Nie je to naša zásluha. Podieľali sa na tom síce naši rodičia, starí a krstní rodičia; prostredie, ktoré nás formovalo, možno pán farár, ktorý na nás duchovne vplýval – no predovšetkým sa pre nás rozhodol Pán Boh ako ten, ktorý sa nám dal poznať. Bol to predovšetkým On, kto nás v moci svojho Svätého Ducha povolal k viere, k nasledovaniu. Pritom si možno použil našich rodinných príslušníkov alebo niekoho z nášho okolia.
Na Márii je v tomto smere obdivuhodné, a v tomto ona chce, môže a má byť pre nás vzorom, že v danej chvíli nekalkuluje. Nedáva si „plusy“ a „mínusy“ a nešpekuluje nad tým, čo jej prinesie alebo zoberie to, že sa stane matkou Syna Božieho. Neuvažuje nad tým, čo tým získa a čo tým stratí. Jednoducho je Pánu Bohu plne k dispozícii. Rada poslúži Jeho spásnym plánom. Aký úžasný príklad ochoty a poslušnosti nám tým Ježišova matka dáva, bratia a sestry!
Je smutné, ak dnes ľudia kalkulujú nad tým, či im kresťanstvo niečo dá alebo to pre nich bude mať nejaké výhody, zisk, nevýhody alebo stratu. Najväčším ziskom je predsa Božie milosrdenstvo, odpustenie, milosť, požehnanie a ponuka večného života. Existuje snáď niečo cennejšie? Na druhej strane najväčšou stratou pre človeka je prísť o toto všetko, stratiť to kvôli nevere, či zatvrdilosti.
Tak je to teda s vierou nás všetkých. Prišli sme k nej doslova ako „panna k dieťaťu“. Duch Svätý i nás zatienil a spôsobil, aby v nás žil Kristus a my, aby sme v Neho verili. To sme si nevybrali my. A už určite nie preto, žeby sme z toho mali nejaké výhody. Vybral si nás Boh. Ba pravda je taká, že On si vyberá každého. Mnoho je povolaných, hovorí Pán Ježiš vo svojich rečiach. To znamená : Všetci sú povolaní. Jeho ďalšie slová by som si dovolil parafrázovať : Žiaľ, iba málo je tých, ktorí si Boha, vieru v Neho a život v nasledovaní aj vyvolia za spôsob života. Mária nielenže bola povolaná. Ona si aj vyvolila správne. Jej rozhodnutie sa tak môže stať príkladom, výzvou i motiváciou pre naše každodenné osobné rozhodnutia pre Boha, ochotu k službe a poslušnosť voči Jeho plánom, ktoré má s nami.
Bratia a sestry, milosť Božia, ktorou je Mária naplnená, ju však napokon privádza k hlbokému utrpeniu, ktoré prežíva na Golgote pod krížom svojho Syna. Ani nás viera v Krista nezachraňuje pred rôznymi súženiami a ťažkosťami života. Tak nám to i v týchto časoch dosvedčujú naši bratia a sestry v Iraku, Iráne, Afganistane, Sýrii, Kórei, ale aj v iných končinách tohto sveta. Opäť sme teda privedení k známej myšlienke, že skutočná viera, poslušnosť a oddanosť Bohu je ochotná prinášať aj obete. Alebo ako to hovorí jeden anonym : Pokiaľ nás viera nestojí nič, potom nestojí za nič. Vidieť zomierať vlastného Syna potupnou smrťou na kríži, to musela byť veľká obeť, ktorú Mária podstúpila. Takto aj v prinášaní obetí sa pre nás Mária môže stať nasledovania hodným príkladom. Zároveň pred nás stavia akési pomyselné zrkadlo. Stojac oproti Nemu a vidiac sa v ňom si každý z nás musí dať odpoveď : Koľko som ja ochotný pre Syna Božieho obetovať? Stojí mi vôbec za to, aby sa pre Neho obetoval?
Milí priatelia, napriek všetkému Pán zostáva so svojou služobnicou. To je azda jeden z najväčších benefitov viery v Boha – Božia prítomnosť a blízkosť v živote. Povedomie, presvedčenie, istota a osobný zážitok, skúsenosť, že nie som na život, so všetkým, čo mi prináša, sám. Je tu so mnou a pri mne neprestajne môj Pán.
Sviatok zvestovania narodenia Krista Pána Panne Márii, pri príležitosti ktorého sme sa dnes zišli, pred nás tak postavil viacero praktických aspektov, ktoré by mali charakterizovať našu kresťanskú službu. Bola to Máriina ochota nechať sa povolať. Bola to jej poslušnosť v prijímaní Božieho plánu pre svoj život. Bolo to aj prinášanie obetí. Bola to však aj osobná skúsenosť Božej blízkosti v živote.
Milí priateľ, ako to vyzerá s tvojou ochotou nechať sa povolať? Ako to vyzerá s tvojou poslušnosťou čo sa týka prijímania Božieho plánu pre tvoj život? Čo prinášanie obetí? Zažívaš pri tom všetkom deň čo deň mocne Božiu blízkosť a prítomnosť? Amen.
