Zvestovanie narodenia Krista Pána Panne Márii – tá istá uvesť – dve rozdielne reakcie
Written by radovan on mar 25, 2020 in - No Comments
Zvestovanie narodenia Krista Pána Panne Márii – 25.3.2020
„… tá istá zvesť – dve rozdielne reakcie …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 7, 10 – 14
10 Hospodin hovoril ďalej Ácházovi: 11 Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie, alebo vysoko nahor. 12 Ácház však odpovedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina. 13 Nato prorok povedal: Počujte, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môjho Boha? 14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.
Milé sestry, drahí bratia, vzácni priatelia!
Sviatok, ktorý oslavujeme dnes na pôde kresťanskej cirkvi, je minimálne v jej protestantskej vetve nie až taký „kľúčový“. Dnes by sa zrejme ani za normálnych okolností vo väčšine evanjelických kostolov nekonali služby Božie pri príležitosti sviatku Zvestovania narodenia Krista Pána Panne Márii. Celkom inak vyzerá slávenie tohto sviatku v katolíckej vetve kresťanskej cirkvi. Tam je naopak dnešný deň jedným dôležitým z tzv. „mariánskych sviatkov“. A zrejme to je to, čo nás, protestantov, na tomto sviatku najviac irituje. A síce, že v ňom do popredia vystupuje Panna Mária, matka Božieho Syna, Pána Ježiša.
V každom prípade si dovolím povedať, že takéto dlhými rokmi zaužívané vnímanie tohto sviatku nami – protestantmi, je načisto pomýlené a nesprávne. Mimochodom – modlitby ako aj možné liturgické texty k tomuto sviatku sa nachádzajú i v bohoslužobnej knihe – agende – Evanjelickej cirkvi. To znamená, že v histórii sa naši predkovia od tohto sviatku nedištancovali až tak výrazne ako dnes mnohí z nás. Dovolím si povedať, že pokiaľ nás ako evanjelikov dosť znepokojuje tá skutočnosť, že akosi priveľa vecí sa tu „točí“ okolo Panny Márie, problém sa dá veľmi ľahko vyriešiť. A síce tak, keď tento sviatok my sami začneme vnímať nie ako sviatok „mariánsky“, ale ako sviatok a oslavu Božieho mocného a autonómneho konania v dejinách tohto sveta. Ako oslavu Boha, ktorý si do svojich spásnych plánov, do plánov záchrany hriešneho človeka, pozýva aj nedokonalých a hriešnych ľudí. Nuž a v tomto prípade sa jedná o Pannu Máriu.
Bratia a sestry, stále sa ako spoločnosť nachádzame v mimoriadnej situácii. V rámci nej sme takmer deň čo deň konfrontovaní so zlými, negatívnymi správami. Počúvame rôzne analýzy, ako dlho to všetko ešte môže trvať, kedy by sme vírus konečne mohli poraziť v tom slova zmysle, že nebudú pribúdať ďalší noví nakazení. Počúvame takisto veľa o tom, aké neblahé ekonomické dopady to všetko bude mať na náš hospodársky rast a pod. Priatelia, mám za to, že práve v čase takýchto, povedal by som, jóbovských zvestí – zlých správ, potrebujeme počuť aj nejaké dobré správy. Žiaľ, my sme si už ako ľudia svojim spôsobom privykli na tie zlé správy. Je to zvláštne, ale práve na tie negatívne – zlé správy, je človek akosi viac citlivejší ako na tie dobré. Dobré správy nám neprídu také úchvatné ako tie zlé. Toto dobre vedia aj tvorcovia spravodajských relácií, a preto väčšiu časť správ tvoria tie zlé. Sú to totiž práve ony, čo zvyšujú sledovanosť. O dobré správy ľudia akoby sa prestali zaujímať. Tie v rámci analýzy tzv. peoplemetrov sledovanosť relácie nezvyšujú. A to je dosť smutné, priatelia, pretože takto sa my sami vystavujeme negatívnemu mysleniu, stresu i strachu. Paradoxne to, proti čomu bojujeme na jednej strane, to celkom vedome na druhej strane vyhľadávame …
Bratia a sestry, ja sa vám dnes nechcem prihovoriť preto, aby som vás ohúril nejakou senzáciou v tom negatívnom slova zmysle. Nechcem hovoriť ani o tornádach, ani pádoch lietadiel, ani o dopravných nehodách. Nechcem hovoriť ani o stúpajúcom počte nakazených na korona vírus. No v každom prípade mám za to, že to, o čom chcem ďalej hovoriť, senzácia dozaista je. Pozitívna senzácia, dokonca veľmi pozitívna. A je úplne jedno, čo na to povedia peoplemetre. Pán Boh totiž svoje plány nerealizuje preto, aby nás uchvátil, ale zachránil!
Bratia a sestry, zvestovanie narodenia Božieho Syna Panne Márii prostredníctvom anjela Gabriela je bezpochyby začiatkom jednej z najvýznamnejších svetových udalostí. V tomto momente sa začína jedno jedinečné tehotenstvo, ktoré sa ukončí pôrodom, zrodom dieťatka, narodenie ktorého si budeme ako cirkev pripomínať o 9 mesiacov neskôr, teda na najbližšie Vianoce. Je preto nepochopiteľné a takmer až zarážajúce, že najmä v našej protestantskej vetve cirkvi je tento sviatok akoby zatláčaný do zabudnutia. Veď práve tu je zrod tzv. „najkrajších sviatkov v roku“.
Samozrejme, priatelia, viem si predstaviť, že „narodenie z panny“ protirečí všetkým našim poznatkom z prírodovedy, či biológie. Človek nemusí mať diplom z medicíny, aby chápal, že pri Márii sa neodohralo otehotnenie tak, ako sme na to zvyknutí. Nuž a práve to je pre mnohých akýmsi kameňom úrazu a dôvodom k pohoršeniu. Ďalšia skupina ľudí to zas vníma tak, že pokiaľ niečomu nerozumie a nedokáže si to racionálne vysvetliť, potom to jednoducho odmieta. V každom prípade však netreba zabúdať na to, že viera je viera, a racio je racio. Rozum má svoju sféru pôsobenia, viera tiež svoju. Toto jednoducho treba rešpektovať a nezamieňať si to. Tým všetkým chcem povedať len toľko, že dnešný sviatok mnohých skôr irituje a dráždi ako teší. To, čomu človek nerozumie, to jednoducho vytesňuje na okraj svojho záujmu a pozornosti. Vedome to odsúva do zabudnutia.
Takto, priatelia, i keď si to zrejme ani neuvedomujeme, sa podobáme kráľovi Acházovi, ktorý sa stretol s prorokom, a to i napriek tomu, že nás od tohto stretnutia delí mnoho storočí. Takto sa podobáme samotnej Panne Márii, s ktorou sa stretáva anjel Gabriel. Tak ako my dnes sme konfrontovaní so zvesťou o narodení dieťatka z panny, tak i oni obidvaja boli konfrontovaní s rovnakou zvesťou. Kráľovi Acházovi tento zázrak zvestuje prorok Izaiáš. Jeho reakciou je však nevera. Acház tomu jednoducho nie je ochotný veriť. Boh sám mu pritom dáva na výber, aby si zvolil, aké znamenie Božej pomoci a ochrany chce. No on to odmieta. Kráľovo rozhodnutie sa na prvý pohľad zdá byť veľmi zbožné, teda niečo na spôsob : Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! Ale v konečnom dôsledku to nie je nič iné ako „zbožný“ prejav kráľovej nedôvery oproti Hospodinovi. Kráľ Acház radšej v neľahkej politickej situácii, v ktorej sa ocitol, hľadá pomoc u susedov ako u Boha. Tým sa Acház stáva predstaviteľom a reprezentantom mnohých ľudí aj spomedzi našich radov. Ani oni nie sú ochotní veriť a prijať senzačnú novinu, senzačné znamenie Božej moci, lásky a riešenia problému ľudského hriechu. Žiaľ, kráľ Acház je v tom smere reprezentantom aj mnohých zbožných ľudí, povedal by som : „kostolných tipov“, ktorí keď príde na lámanie chleba, tiež sa, žiaľ, rýchlo vzdávajú viery a dôvery v Pána Boha a hľadajú pomoc kade – tade, pri tom, pri hentom … Tým len potvrdzujú, že svojmu Bohu nie sú ochotní, možno schopní dôverovať za akýchkoľvek udalostí. Prosme preto tak za nich ako aj za seba, aby práve v krízových, hraničných situáciách naša viera nezlyhávala, ale mocne sa dokázala.
O mnoho storočí neskôr je s informáciou o narodení dieťatka z panny konfrontovaná samotná Mária, skrze ktorú sa má Izaiášovo proroctvo naplniť. Jej reakcia je pritom úplne odlišná. Tu vidíme ako Boh prostredníctvom zvesti anjela pri Márii vzbudzuje, vyvoláva vieru. Je to viera, priatelia, ktorá otvára bránu neba. Takto Boh vstupuje cez Máriu ako človek do tohto sveta – vskutku nevídaný, neslýchaný div!
Bratia a sestry, to, že Boh sa stáva človekom je možno ešte viac pohoršujúce a urážlivé ako samotný fakt narodenia z panny. V každom prípade je to zvesť, posolstvo, či novina, ktorá i nás stavia pred rozhodnutie. To znamená, môže sa to pre mňa stať dôvodom, či podnetom k tomu, aby sa vo mne viera zrodila, prebudila a ďalej rástla. Presne tak ako aj pri Márii. Tá je najprv Božím slovom oslovená a ďalej menená. No rovnako tak sa táto zvesť pre mňa môže stať dôvodom k nevere a priam až akejsi zbožnej zatvrdilosti. Presne tak ako pri kráľovi Acházovi. Ten i naďalej ostáva vo svojich pochybnostiach a priam až akejsi pokryteckej zbožnosti, ktorá namiesto toho, aby to s Pánom Bohom vyskúšala, dala Mu šancu, možno aj šla do rizika, nakoniec s Pánom Bohom a Jeho plánom spásy nechce mať nič do činenia a namiesto toho sa spolieha na pomoc okolitých štátnikov. To sa však neskôr ukáže ako tragická chyba, ktoré bude mať fatálne následky.
Milí priatelia, je dozaista zaujímavé, že evanjelista Matúš toto proroctvo vo svojom spise priamo cituje, aby čitateľom jasne ukázal a dokázal, že toto proroctvo sa skrze Máriu naplnilo. Bola to predsa práve ona, kto nám porodil Immanuela. To v preklade znamená „S nami Boh“, resp. „Boh s nami“. Nuž a v Ježišovi a prostredníctvom Ježiša je Boh naozaj s nami všetkými. Je s nami všetkými tak v dobrom ako aj v zlom. Je s nami vo chvíľach radostných i smutných. Je s nami v zdraví i chorobe. Je s nami, kým žijeme. No bude s nami a pri nás i vtedy, keď vo chvíli smrti raz budeme opúšťať tento svet.
Bratia a sestry, práve tento div Božej blízkosti pri nás a Božieho prebývania s nami, sa nám dnes zvestuje. Nuž a výzva, ktorá z toho všetkého vyplýva je jasná a jednoznačná : buď sa pre vieru a Božie konanie zatvrdím a uzavriem ako kráľ Acház alebo sa pre vieru a Božie pôsobenie otvorím ako Mária. Mám za to, že i touto myšlienkou by sa dalo vyjadriť posolstvo dnešného sviatku.
My, priatelia, sa dnes pokúsme nechať sa inšpirovať práve Máriou a jej správnou reakciou na to, čo počula. Nech nás inšpiruje jej poslušnosť, oddanosť i obetavosť pre Božiu vec. Nuž a svoju radosť z toho, že i s nami Pán Boh počíta vo svojich plánoch, dnes vyjadrime práve slovami Márie, tak ako nám ich pre nás zaznamenal evanjelista Lukáš : Velebí moja duša Pána 47 a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49 pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 51 Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 52 mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 53 lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 54 ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 55 ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky (L 1, 46b – 55). Amen.
