Hildegard von Bingen
Hildegarda z Bingenu
O Hildegarde na našich webových stránkach pojednávame preto, nakoľko sa táto nemecká mystička nachádza zobrazená v našom kostole v podobe stredovekej fresky. Jedná sa o celkom výnimočné a ojedinelé zobrazenie tejto nemeckej svätice. Pôvodní obyvatelia mesta Dobšiná a jej zakladatelia (baníci) si ju so sebou zrejme zo svojej vlasti priniesli ako sväticu, ktorú uctievali. Preto si ju nechali aj namaľovať na víťazný oblúk kostola. Bola pre nich vskutku veľmi dôležitá, nakoľko na istej úrovni na opačnej strane víťazného oblúka sa nachádza sv. Hieronym, významný cirkevný otec, ktorý ako prvý preložil Bibliu do latinčiny (Vulgata). Po nástupe Reformácie sa stredoveké fresky z dogmatického a vieroučného hľadiska stali neprijateľnými, a tak boli premaľované. Týmto spôsobom sa však zakonzervovali a nezničili. Takto v roku 2002, keď sa v kostole začalo s rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami, došlo k nečakanému objavu…
Svätá Hildegarda z Bingenu (nem. Hildegard von Bingen) (* 16. september 1098, Burg Boeckelheim pri Kreuznachu alebo Bermersheim – † 17. september 1179, kláštor Rupertsberg pri Bingene) bola nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a skladateľka. S jej dielom sú spojené počiatky vlastnej nemeckej filozofie, tzv. Frauenmystik. Mníška benediktínskeho rádu a zakladateľka kláštora na Rupertsbergu pri Bingene.
Život
Hildegarda z Bingenu sa narodila ako desiate dieťa urodzenej nemeckej rodiny. V detstve ju rodičia dali do opatery Jutty zo Sponheimu, ktorá spolu s niekoľkými ženami žila pustovníckym životom v blízkosti mužského benediktínskeho kláštora Disibodenberg pri Staudernheime. Po Juttinej smrti prebrala Hildegarda von Bingen vedenie medzitým stále sa rozrastajúceho spoločenstva pobožných žien a neskôr sa s nimi presťahovala do Rupertsbergu pri Bingene, kde v roku 1147 založila kláštor. Hildegarda z Bingenu je autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií, zaoberala i tematikou prírodnej histórie, liečiteľských účinkov prírodných objektov, otázkami krásy i sexuality v korelácii s detskými dispozíciami. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfonie harmonie nebeských zjevení). 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.
Prírodné vedy a liečiteľstvo
Mimo kresťanskú problematiku je Hildegarda známa ako liečiteľka a na vtedajšiu dobu veľmi dobrá znalkyňa prírody. Zachovali sa jej popisy rastlín, zvierat, kameňov a liečenie stravou, drahými kameňmi, či bylinkami. V jej spôsobe liečenia však mal výrazné miesto predovšetkým vždy jej vzťah k Bohu, čo je v mnohých nekresťanských knihách o liečení Hildegardy buď často úplne zabudnuté, alebo výrazne skreslené. Jej liečiteľské znalosti sa neopierajú len o jej znalosti prírodných vied, ale aj zážitky z jej zjavení.
Niekedy je však v jej spisoch o liečení možné nájsť predpisy, ktoré by sme dnes mohli nazvať poverami. Jedno z viacerých vysvetlení je to, že jej spisy ktoré dnes máme k dispozícii nie sú originálne rukopisy, ale neskoršie opisy a tiež i preto s istou pravdepodobnosťou ide o určité neskoršie kompilácie jednak Hildegardiných originálnych textov, tak aj textov iných autorov – okrem iného i antických, arabských a pod. – ako bývalo vo vtedajšej dobe zvykom. Napísala aj štúdiu o blchách a všiach, ktoré spôsobovali problémy u pacientov, ktorých liečila v nemocnici pre chudobných v nemeckom meste Bingen.
Hildegarda je tiež dnes považovaná za prvú spisovateľsky činnú nemeckú lekárku a zakladateľku vedeckej prírodovedy i entomológie v Nemecku.
Dielo
- Liber Scivias (1141 – 51)
- Liber vitae meritorum (1148 – 63)
- Liber divinorum operum (1163 – 73/74)
- Vita Sancti Ruperti (um 1168)
- Physica
- Causae et curae
